Vlys (architektúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vlys v dórskom slohu.
Vlys na rotunde v Kapitole, zobrazujúci scény z amerických dejín.

Vlys je v klasickej rádovej architektúre stredná časť vodorovného prekladu (kladia) medzi architrávom a rímsou[1], ktorý tvorí priebežný hladký, alebo členený pás. V dórskom slohu sa skladá z triglyfov a metop, v iónskom slohu býva hladký alebo zdobený reliéfom či písmom. Korintský vlys je podobný iónskemu, ale býva ozdobnejší. Rímsky vlys je veľmi často ešte bohatší a je oveľa plastickejší.

V širšom zmysle je vlys ľubovoľný vodorovný pás na budovách, ktorý je vyplnený figurálnym, rastlinným alebo ornamentálnym reliéfom, prípadne zdobený sgrafitami alebo maľbou. Dodáva budove dekoratívny vzhľad na jej vrchole[1].

Typy vlysov[upraviť | upraviť zdroj]

Diamantový vlys[upraviť | upraviť zdroj]

Ornament vlysu je tvorený šrvorbokým ihlanom. Tento vlys sa používal v období neskorého romantizmu a má výrazný plastický účinok.

Oblúčikový vlys[upraviť | upraviť zdroj]

Ornament tohto vlysu je tvorený radom polkruhových oblúčkov. Používal sa najmä v románskej architektúre.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b AMBROSE, Gavin; HARRIS, Paul; STONE, Sally. The Visual Dictionary of Architecture. [s.l.] : AVA Publishing, 2008. 288 s. ISBN 978-2-940373-54-3. S. 52.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vlys na českej Wikipédii.