Vnútorné Východné Karpaty

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vnútorné Východné Karpaty
Внутрішні Східні Карпати
Carpații Orientali Interiori
subprovincia
Sninsky kamen 12.jpg
Sninský kameň
Štáty Slovensko Slovensko,  Ukrajina Ukrajina,  Rumunsko Rumunsko
Nadradená
jednotka
Východné Karpaty
Susedné
jednotky
Vonkajšie Východné Karpaty
Veľká dunajská kotlina
Južné Karpaty
Transilvánska kotlina
Carpații Occidentali
Podradené
jednotky
Vihorlatsko-gutinská oblasť
Munții Bistriței
Munții Căliman-Harghita
Dep. Giurgeu-Brașovului
Carpații Maramureșului
Najvyšší bod Pietrosul
 - výška 2 303 m n. m.
Geologické zloženie sopečné horniny
Subprovincia na mape Karpát
Subprovincia na mape Karpát
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vnútorné Východné Karpatygeomorfologická subprovincia v provincii Východné Karpaty na Slovensku[1], Ukrajine a v Rumunsku. Ležia na severnej a východnej vnútornej strane Karpát a najvyšším bodom je rumunský Pietrosul (2 303 m n. m.).

Členenie[upraviť | upraviť kód]

Člení sa na geomorfologické oblasti:

Poľské členenie podľa Jerzyho Kondrackiego nepovažuje celky južne od Harghity za súčasť Východných Karpát. Vnútorné Východné Karpaty člení na tieto makroregióny:

Rumunské členenie nepočíta s vyššie uvedenou hierarchiou. Rumunskú časť Východných Karpát nedelí na vnútorné a vonkajšie pásmo, ale na tri skupiny pohoria od severu k juhu:

Podľa členenia Čížka a kol. (1986, str. 9) sa "za rozhranie medzi Východnými a Južnými Karpatami dnes neuznáva tzv. Klasická hranica, tj. údolie rieky Prahova a posúva sa do údolia rieky Dîmbovița a kuloára Rucar - Bran". V tom prípade do Východných Karpát patrí ešte aj pohorie Bucegi a jeho najvyšší vrchol Omul (2 505 m n. m.) sa stáva najvyšším bodom Východných Karpát. Podľa tohto členenia medzi jadrové pohoria rumunských Vnútorných Východných Karpát (z kryštalických hornín) patria okrem iných:

Pri západnom obvode prebieha sopečné pásmo, tvorené pohoriami:

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  1. Jerzy Kondracki: Fizycznogeograficzna regionalizacja Czech, Słowacji, Węgier aj Rumunii w układzie dziesiętnym, "przegląd geograficzny", tom lxviii, z. 3-4, 1996, s. 457-466
  2. Jiří Čížek a kolektív: Rumunské a bulharské hory. Olympia, Praha, 1986

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]