Voľby do zastupiteľských orgánov Československa v roku 1971

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Voľby do zastupiteľských orgánov Československa v roku 1971
ŠtátČesko-Slovensko Česko-Slovensko
RepublikyČesko, Slovensko
Druhvoľby do zastup. orgánov
OrgánSnemovňa ľudu FZ
Snemovňa národov FZ
Česká národná rada
Slovenská národná rada
Krajské NV
Okresné NV
Mestské / miestne NV
Dátum26. a 27. novembra 1971
Účasťpozri kapitolu Výsledky
Platné hlasypozri kapitolu Výsledky
Výsledky
pozri kapitolu Výsledky
Poradie volieb
Predchodca 1964 1971 1976 Nástupca

Voľby do zastupiteľských orgánov Československa v roku 1971 sa konali v piatok a sobotu 26. a 27. novembra.[1] Boli to v poradí piate voľby počas komunistického režimu a vlády jednej strany – Komunistickej strany Československa – od Februárového prevratu v roku 1948. Zároveň boli prvými voľbami uskutočnenými po Vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968, začiatku normalizácie a federalizácii Československa. Pôvodne sa voľby mali konať už v roku 1968, tie však boli niekoľkokrát odložené kvôli politickým zmenám počas Pražskej jari a následnej invázii. Spoločne v rovnaký deň sa konali voľby do Snemovne ľudu a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia (spoločného parlamentu), do Českej a Slovenskej národnej rady (parlamentov jednotlivých republík federácie) aj do krajských, okresných, mestských, miestnych či obvodných národných výborov (orgánov miestnej samosprávy).[1] Vo voľbách kandidoval tzv. Národný front Čechov a Slovákov.

Výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky volieb, ako o nich informoval oficiálny denník Komunistickej strany Rudé právo v pondelok 29. novembra 1971:[1][2][3]

Počet
zapísaných voličov		 Účasť
ČSR 7 250 848 7 207 961 (99,41 %)
SSR 3 002 948 2 989 273 (99,54 %)
ČSSR 10 253 796 10 197 234 (99,45 %)
Orgán Hlasy pre kandidátov Národného frontu
ČSR SSR ČSSR
Snemovňa ľudu Federálneho zhromaždenia 7 171 935 (99,76 %) 2 981 637 (99,94 %) 10 153 572 (99,81 %)
Snemovňa národov Federálneho zhromaždenia 7 170 889 (99,71 %) 2 973 575 (99,91 %) 10 144 464 (99,77 %)
Česká národná rada 7 172 046 (99,78 %) – –
Slovenská národná rada – 2 983 603 (99,94 %) –
Krajské národné výbory[pozn. 1] 7 181 508 (99,80 %) 2 983 324 (99,92 %) 10 144 832 (99,84 %)
Okresné národné výbory[pozn. 2] 7 158 452 (99,73 %) 2 979 978 (99,87 %) 10 138 430 (99,77 %)
Mestské / miestne národné výbory[pozn. 3] 6 355 732 (99,83 %) 2 772 492 (99,87 %) 9 128 224 (99,85 %)

Neuskutočnené voľby v roku 1968[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1964 sa konali voľby do všetkých zastupiteľských orgánov, v rámci ktorých sa spoločne v jeden deň uskutočnili voľby do zastupiteľských orgánov na všetkých úrovniach, t. j. do Národného zhromaždenia (parlamentu), Slovenskej národnej rady (lokálneho zastupiteľského orgánu v slovenskej časti územia) aj do krajských, okresných, miestnych, mestských a obvodných národných výborov. Podľa Ústavy ČSSR malo funkčné obdobie všetkých týchto orgánov skončiť v júni 1968, kedy sa opäť plánovali spoločne konané voľby.[4]

V septembri 1967 však Ústredný výbor Komunistickej strany rozhodol, že voľby v roku 1968 sa budú konať oddelene. Národné zhromaždenie sa následne v novembri 1967 uznieslo, že voľby do národných výborov sa budú konať 19. mája 1968 a voľby do Národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady sa budú konať až 17. novembra 1968. Národné zhromaždenie za týmto účelom aj začalo proces ústavného zákona, ktorý by o niekoľko mesiacov predĺžil volebné obdobie parlamentu. Tento ústavný zákon nadobudol účinnosť 1. januára 1968.[4][5]

Ale keďže od začiatku roka 1968 sa zrýchľovalo tempo politických a spoločenských zmien v Československu v súvislosti so začiatkom reformného procesu Pražskej jari, začali silnieť názory, že by bolo vhodnejšie májové voľby do národných výborov odložiť. Dôvodom k dokladu malo byť poskytnutie času k väčšej príprave a začleneniu noviniek z Akčného programu Ústredného výboru KSČ. Predsedníctvo Národného zhromaždenia 11. apríla 1968 rozhodlo, že májové voľby budú naozaj odložené. O odklade volieb do Národného zhromaždenia a SNR sa však v tejto fáze nehovorilo a stále zostával v platnosti novembrový termín.[6][7] Podľa zákona č. 113/67 Zb. mali voľby prebiehať na spôsob okrskov s viacerými mandátmi s prevahou počtu kandidátov nad počtom mandátov. Predpokladalo sa síce so zachovaním systému Národného frontu, novinka však mala potenciál vytvoriť aspoň čiastočnú politickú súťaž.[8][9]

Situácia sa ďalej zmenila v lete 1968. Prehlbovanie reformného procesu a zásadné debaty a štátoprávnom usporiadaní Československa viedli k ďalšiemu odkladu volieb. Návrh ústavného zákona 1. júla 1968 konštatoval v dôvodnej správe, že „se ukazuje jako nemožné, konat již nyní volby do národních výborů a nebude ani možné, aby volby do Národního shromáždění a Slovenské národní rady byly konány v termínu, stanoveném v ústavním zákoně č. 712/1967 Sb.“ Ohľadom náhradného termínu sa v dôvodnej správe píše, že „Přesné termíny konání nových voleb není prakticky možné v současné době stanovit, a tím tedy není ani možno určit termín, kdy končí volební období dosud fungujících zastupitelských sborů. Proto také tento zákon stanoví, že jejich volební období končí dnem všeobecných voleb zastupitelských sborů. Je možno ovšem vycházet z toho, že všechny připravované změny v uspořádání struktury orgánů v naší republice budou vyřešeny v dohledné době, a proto zákon omezuje lhůtu, do níž mají být volby provedeny, koncem roku 1969.“[10]

Po Vpáde vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 a nástupu normalizácie boli voľby opäť odložené ešte na neskôr. V októbri 1969 ďalší ústavný zákon rozhodol, že „volební období národních výborů, národních rad a Federálního shromáždění se prodlužuje a končí dnem všeobecných voleb do těchto zastupitelských sborů, nejpozději dnem 31. prosince 1971.“[11] Voľby sa nakoniec konali až novembri 1971 v úplne inom kontexte (federalizácia Československa, návrat k rigidnému systému obvodov s jedným mandátom s minimálnou politickou súťažou).[8]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Krajské národné výbory, NV hlavného mesta Prahy a NV hlavného mesta SSR Bratislavy
  2. ↑ Okresné národné výbory, národný výbory v mestách Brno, Ostrava a Plzeň a obvodné národné výbory v Prahe a Bratislave
  3. ↑ Miestne a mestské národné výbory vrátane obvodných národných výborov v mestách Brno, Ostrava, Plzeň a Košice

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c Zpráva Ústřední volební komise Národní fronty: Konečné výsledky voleb. Rudé právo, november 1971, roč. 52, čís. 282, s. 1. Dostupné online [cit. 2020-07-28]. (po česky)
  2. ↑ Zpráva české volební komise. Rudé právo, november 1971, roč. 52, čís. 282, s. 1. Dostupné online [cit. 2020-07-28]. (po česky)
  3. ↑ Zpráva slovenské volební komise. Rudé právo, november 1971, roč. 52, čís. 282, s. 2. Dostupné online [cit. 2020-07-28]. (po česky)
  4. ↑ a b Národní shromáždění Československé socialistické republiky 1967, IV. volební období, č. 147: Návrh výboru ústavně právního a výboru pro národní výbory na vydání ústavního zákona o skončení volebního období Národního shromáždění, Slovenské národní rady, Nejvyššího soudu, krajských, okresních a vojenských soudů. Dostupné online. (po česky)[prebraná citácia]
  5. ↑ Ústavní zákon č. 112 zo dňa 30. listopadu 1967 o skončení volebního období Národního shromáždění, Slovenské národní rady, Nejvyššího soudu, krajských, okresních a vojenských soudů, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online. (po česky)[prebraná citácia]
  6. ↑ Kolektív autorov. Československé dějiny v datech. Praha : Svodobda, 19897. 538 s. ISBN 978-80-7239-178-X Chybné ISBN. [prebraná citácia]
  7. ↑ Z jednání předsednictva NS: Volby do národních výborů odloženy na pozdější termín. Rudé právo, apríl 1968, roč. 48, čís. 102, s. 1. Dostupné online [cit. 2020-07-28]. (po česky)[prebraná citácia]
  8. ↑ a b FEJTL, Josef. Vývoj politického systému po Listopadu 1989 [online]. Právnická fakulta Masarykovy univerzity, Katedra ústavního práva a politologie, 2009/2010, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online. (po česky)[prebraná citácia]
  9. ↑ Zákon č. 113 zo dňa 30. listopadu 1967 o volbách do Národního shromáždění, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online. (po česky)[prebraná citácia]
  10. ↑ Národní shromáždění Československé socialistické republiky 1968, IV. volební období, č. 187: Návrh výboru ústavně právního na vydání ústavního zákona o skončení volebního období národních výborů, Národního shromáždění a Slovenské národní rady, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online. (po česky)[prebraná citácia]
  11. ↑ Vládni návrh, Ústavní zákon č. zo dňa 1969 o prodloužení volebního období národních výborů, národních rad a Federálního shromáždění, Nejvyššího soudu, krajských, okresních a vojenských soudů, [cit. 2020-07-28]. Dostupné online. (po česky)[prebraná citácia]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Volby do Národního shromáždění 1968 na českej Wikipédii. – prekladom z českej Wikipédie je sekcia Neuskutočnené voľby v roku 1968

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Voľby_do_zastupiteľských_orgánov_Československa_v_roku_1971&oldid=7394886“