Vodná fajka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Muž držiaci vodnú fajku

Vodná fajka (orientálne typy sa volajú aj: nargilé, kalián, shisha/šíša/šiša; tr. Nargile, gr. Nαργιλές – Nargiles) je fajka skladajúca sa z rúrky, ktorá má na jednom konci hlavicu s tabakom, v strednej časti má vyvedenú hadičku alebo hadičky vedúce do úst fajčiara (fajčiarov) a na druhom konci je ponorená do nádoby na vodu (tzv. vázy). Funguje na princípe ochladzovania dymu prebublávaním cez vodu, v ktorej sa zároveň zachytávajú hrubé nečistoty (stekajúca melasa či drobné častice prehoreného uhlíka a tabaku).

Časti vodnej fajky[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina vodných fajok sa skladá z niekoľkých, od seba oddeliteľných častí:

  1. Korunka (bowl) – nádoba / kotlík / miska na tabak. Existuje veľa typov koruniek. Rozdelovať ich možno do viac kategórií, ako napríklad:
    • a) Podľa tvaru – okrem najrozšírenejšej klasickej resp. tureckej korunky (tvar kotlíku s 4 – 6 dierkami na dne) sú dosť populárne aj typy koruniek Phunnel a Vortex.
    • b) Podľa materiálu – obvykle sa vyrábajú z nejakého špecifického typu keramiky alebo hliny. V súčasnosti sú veľmi populárne aj iné materiály pre výrobu koruniek, ako napríklad šamot či fajánsovo-majoliková keramika (v korunkách "UPG" – Upgrade Form). Menej často sa používajú aj iné materiály – sklo, kameň, silikón, sádra.
    • c) Podľa glazúry – platí len u niektorých materiálov, ktoré je možné "glazúrovať". Glazúrované korunky majú svoje klady aj zápory. Glazúrované korunky sú odolné voči nasiaknutiu melasy do mikroskopických pórov na povrchu materiálu. Neglazúrované korunky zase lepšie prenášajú teplo od uhlíkov do celého svojho objemu a tiež "príchuť" tabaku sa dobre vstrebáva (dýcha) cez póry do neglazúrovanej korunky, takže chuť tabáku je možné cítiť o niečo intenzívnejšie, než v prípade korunky s povrchovou glazúrou. Neglazúrované korunky sa dosť zle umývajú (prakticky je to nemožné) a vždy pri použití novej príchute je trochu cítiť v neglazúrovanej korunke aj príchuť z predošlého fajčenia. V prípade neglazúrovaných koruniek dochádza tiež často k opalovaniu vrchnej strany stien korunky od žeravých uhlíkov (už po niekoľkých fajčeniach môže byť horná časť hlinenej korunky úplne čierna).
  2. Tanierik alebo tácka (tray) – zachytáva padajúci popol z uhlíkov – napr. ak je potrebné uhlíky občas oklepkávať počas doby fajčenia.
  3. Telo alebo základňa či srdce (base, heart) – kovový komponent, ktorý spája väčšinu ostatných. Sám sa zväčša skladá z dvoch častí: z komôrky pre ventily, do ktorých sa pripojujú hadice (resp. len jedna hadica) a zo stredovej časti, kde sa zvyčajne závitom upeňuje rúrka (downstem), ktorá smeruje do vázy a je ponorená do vody.
  4. Rúrka (stem = upstem + downstem) – je trubica (stonka – doslovný preklad z angličtiny), ktorou prúdi dym z tabáku od korunky, cez telo fajky, až do vázy pod hladinu vody. Ak je rúrka rozdelená na dve časti resp. ak nad telom fajky pokračuje do hora ešte jedna rúrka, tak tejto časti hovoríme jednoducho "horná časť rúrky" (angl. upstem).
  5. Hadica (hose) – hadica cez ktorú prúdi dym do úst fajčiara. Podľa materiálu z ktorého sa vyrábajú ich môžeme rozdeliť na: obyčajná papierová (považuje sa za jednorázovú a je nepremývateľná), polyetylénová (sáčok ovinutý okolo pružiny vnútri hadice) alebo silikónová hadica (premyvateľná).
  6. Váza (vase) – obvykle sklenená nádoba na vodu, cez ktorú sa ochladzuje dym. Ten je potom "uskladnený" nad hladinou vody, až do ďalšieho, opakovaného vysatia hadicou.

Zloženie tabáku pre vodné fajky[upraviť | upraviť zdroj]

  • tabak – nadrobno nasekané tabakové listy (saozrejme po ich fermentacii)
  • melasa – vedlajší produkt pri spracovaní cukrovej trstiny (ide o veľmi sladkú a konzistenciou veľmi hustú tekutinu)
  • glicerín – olejovitá číra kvapalina, ktorá po dosiahnutí bodu varu produkuje vodné pary (dym)
  • med – niektoré tabaky pre vodné fajky sú nakladané aj do včelieho medu
  • príchuť – dosahuje sa zvyčajne s pomocou tzv. "chémie" Tabak sa predáva s množstvom rôzných príchutí. V Európe sú obľúbené tabaky s príchuťami ako napríklad: jablko, melón, mäta, káva, coca-cola, atď.. Naopak v arabských štátoch sú obľúbené silnejšie tabaky, ktoré obsahuju viac nikotínu (málo premývané tabákove listy pri výrobe tabáku) a zvyčajne sú bez príchute – ako napríklad Zaghloul. Rovnako v Amerike obľubujú fajčiari predovšetkým silné tabáky ako je napríklad Tangiers. Na ohrievanie tabaku slúži tlejúci uhlík vytiahnutý z ohniska alebo rýchlozápalné drevené uhlie, ktoré sa používa aj pri pálení vonných bylín, driev či kadidla. Doba fajčenia fajky je závislá od doby, počas ktorej uhlík tleje (postupne premieňa svoju pevnú časť na spálený prach). V súčasnosti sú veľmi populárne kokosové uhlíky, ktoré sú vyrobené zo škrupín kokosových orechov a neobsahuju toľko dechtu oproti ostatným druhom uhlíkov (ako sú napríklad rýchlo-zápalné uhlíky a drevené uhlie).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná fajka sa vyvinula z indickej huky (angl. hookah). Pri huke sa do hlinenej nádoby na žeravé uhlie kládol tabak a dym sa viedol rúrkou do spolovice vodou naplnenej škrupiny kokosového orecha, odkiaľ sa inhaloval otvorom na jej boku. Neskôr sa vodná fajka rozšírila do Arábie, odtiaľ do osmanskej Malej Ázie. Dnes je obľúbená najmä na Strednom východe, v Grécku a Turecku. Veľmi populárna bola od 17. stor. práve v Malej Ázie, bola súčasťou miestnej mestskej gréckej a tureckej kultúry. Po roku 1923, kedy sa konala Grécko-turecká výmena obyvateľov sa vodná fajka spolu s Maloázijskými Grékmi dostáva do Grécka, kde bola jedným zo symbolov gréckeho štýlu rembetiko a spájaná tak s kriminálnymi kruhmi. Piesne v štýle rembetiko často ospevovali vodnú fajku, rovnako tak aj niektoré turecké piesne.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]