Vodná fajka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Muž držiaci vodnú fajku

Vodná fajka (en. hookah; orientálne sa prezývajú aj ako nargilé - tr. nargile, gr. ναργιλές) funguje na princípe ochladzovania dymu, prebublávaného cez vodu, v ktorej sa zároveň zachytávajú hrubé nečistoty (vytečená melasa z tabaku alebo popol z vyhoreného uhlia). Vodná fajka v stručnosti pozostáva z korunky (kotlíku) s ohriatym tabakom, z ktorého dym postupuje cez rúrku (stem) smerom nadol až pod hladinu studenej vody, korá je napustená vo váze. Cez vodu potom dym prebubláva smerom na hladinu, až do základne fajky (do srdca / komôrky / tela), kde sa nachádza vyústenie pre hadicu/ce (konektor/y). Hadica je ukočená tzv. náustkom (existujú rôzné typy podľa materiálu: plastové, drevené, sklenené, akrylové, kovové, papierové), cez ktorú fajčiar vťahuje do pľúc dym.

Na zohrievanie tabaku kedysi slúžilo tlejúce uhlie vytiahnuté z ohniska alebo rýchlo-zápalné uhlie (tzv. "RZU"), ktoré sa používali pri pálení vonných bylín, driev, či kadidla. V súčasnosti sú však veľmi populárne kokosové uhlíky, ktoré sa vyrábajú špeciálne už aj pre potrebu vodných fajek. Vyrábajú sa zo škrupín kokosových orechov a neobsahujú také veľké množstvo dechtu a škodlivých látok, ako obsahovali pôvodné uhlíky. Doba fajčenia fajky je závislá od doby počas ktorej vydrží uhlík tlieť (postupne premieňa svoju pevnú časť na spálený popol) - spravidla okolo 1 až 2 hodín.

Tabak pre vodné fajky je možné kúpiť so všakovatými možnými príchuťami. V Európe sú obľúbené tabaky s ovocným a sladkými príchuťami ako napríklad: jablko, melón, mäta, káva, coca-cola, atď. . Naopak v arabských štátoch sú obľúbené silnejšie tabaky, ktoré obsahujú hlavne viac nikotínu (tabákove listy vo výrobe nie sú tak intenzívne prepierané vo vode) a zvyčajne sú bez príchutí – ako napríklad Zaghloul. Rovnako v Amerike fajčiari obľubujú skôr silnejšie tabáky (čo sa nikotínu týka) ako je napríklad Tangiers.

Časti vodnej fajky[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina vodných fajok sa skladá z niekoľkých, od seba oddeliteľných častí:

  1. Korunka (bowl) – kotlík / miska na tabak. Existuje veľa typov koruniek. Rozdelovať ich môžme podľa nasledujúcich kritérií:
    • Tvar – okrem najrozšírenejšej tzv. tureckej resp. egyptskej korunky (tvar kotlíku s niekoľkými dierami na dne) sú dosť populárne aj korunky typu Phunnel (tvar kotlíku, s vyčnievajúcim tunelom uprostred dna) a Vortex (tvar kotlíku s vyvýšenou strednou časťou, v ktorej je niekoľko dier).
    • Materiál – najčastejšie sa korunky vyrábajú z nejakého špecifického druhu keramiky či hliny s rôznymi prísadami, poprípadne v rôzných kombináciach ako napríklad so šamotom. Známa je napríklad fajánsovo-majoliková keramika, ktorá sa používa pri výrobe ruských koruniek "UPG" (Upgrade Form). Menej často sa stretneme aj s inými materiálmi – sklo, kameň, silikón, sádra, kov, atď. .
    • Glazúra – povrchová úprava. Rozdelenie podľa glazúry sa vzťahuje pochopiteľne len na materiály, ktorých povrch je možné glazúrovať. Glazúrované korunky majú svoje klady a zápory. Medzi rozhodujúci faktor patrí hlavne odolnosť glazúrovaných koruniek pred nasiakutím melasy z tabáku do materiálu. Glazúra zabraňuje prenikaniu melasy do vnútra materiálu. Neglazúrované korunky zase lepšie príjmajú teplo od uhlíkov a tiež "príchuť" tabaku sa lepšie vstrebáva cez mikroskopické póry na povrchu neglazúrovanej korunky, takže chuť tabáku je o trošku výraznejšia ak opakovane použijeme vždy tú istú korunku na rovnaký typ príchute (pri opakovanom a častom použivaní), než v prípade glazúrovanej korunky. Nevýhodou koruniek bez glazúry je zlá umývatelnosť (je to prakticky nemožné). Potom sa stane to, že v korunke je cítiť trochu príchuti z predchádzajúceho fajčenia, ak sa rozhodneme fajčiť neajký odlišný typ príchute. Ďalšia nevýhoda koruniek bez glazúry je, že často dochádza k opalovaniu vrchnej strany stien korunky od žeravých uhlíkov (pri častom používaní korunky bude horná časť korunky už úplne spálená, t.j. opotrebovaná a bude nutné kupiť po nejakom čase zase novú).
    • Objem – menším objem korunky na jedno naplnenie chápeme zhruba 5-10g množstva tabaku (vhodné pre začinajúcich fajčiarov). V korunkách so stredne veľkým objemom sa spotrebuje okolo 10-20g tabaku na jedno naplnenie (vhodné pre pokročilejších fajčiarov). No tie najväčšie a najobjemnejšie korunky spotrebujú aj 20-40g tabaku na jedno naplnenie (skutočne už len pre náruživých fajčiarov).
    • Priemer – ak použijeme hlinníkovú fóliu (alobal) pri fajčení vodnej fajky, tak toto kritérium rozdelenie koruniek nie je podstatné. Pokiaľ však plánujeme použivať HMS (Heat Managment System - ako sú napr.: Oduman Ignis, Kaloud Lotus, MIG Razor a iné), tak rozhodujúcu úlohu potom zohráva horný vnútorný priemer Vašej korunky. Aby bolo možné posadiť HMS na vrch Vašej korunky, tak aby neprečnieval HMS mimo okraje korunky alebo naopak aby nespadol do vnútra korunky, mal by byť potom dodržaný aj nejaký špecifický vnútorný priemer korunky. Priemer hornej časti korunky ďalej možno rozdeliť na vnútorný a vonkajší priemer - obidva by mali byť v súlade s priemerom HMS. Nepísaným štandardom sa stal najviac používaný priemer HMS okolo 69-70 mm vnútorný a okolo 73-75 mm vonkajší. Je to však len akýsi nepísaný štandard, ktorým sa riadí veľa dnešných výrobcov koruniek a výrobcov HMS, čiže nemusí pasovať vždy celkom presne korunka k príslušnému HMS a to aj napriek tomu, že presné rozmery výrobca garantuje (HMS môže mať o niekoľko desatín milimetra iné rozmery, než korunka alebo aj naopak). Záleží skutočne aj na desatinách milimetra, čo je pri obvyklej ručnej výrobe koruniek ťažké docieliť.
  2. Tácka (tray) – zachytáva padajúci popol z uhlíkov – napr. ak je potrebné občas z uhlíkov odklepnúť ich "spálenú" časť.
  3. Telo (body) alebo srdce (heart) – hlavný komponent vodnej fajky, ktorý spája všetky ostatné komponenty. Sám sa zväčša skladá z dvoch častí: z komôrky pre ventily, do ktorých sa pripojujú hadice (resp. len jedna hadica) a zo stredovej časti, kde sa zvyčajne závitom upeňuje rúrka (downstem), ktorá smeruje do vázy a je ponorená do vody.
  4. Rúrka (stem = upstem + downstem) – je trubička (stonka – doslovný preklad z angličtiny), ktorou prúdi dym od korunky, cez telo fajky, až pod hladinu vody vo váze. Ak je rúrka rozdelená na dve časti, od tela fajky nahor a druhá časť od tela fajky nadol, tak týmto častiam hovoríme jednoducho horná + dolná časť rúrky (angl. upstem + downstem).
  5. Hadica (hose) – hadica, cez ktorú prúdi dym do úst fajčiara. Podľa materiálu z ktorého sa vyrábajú ich môžeme rozdeliť na: obyčajná papierová (považuje sa za jednorázovú a je nepremývateľná), polyetylénová (jednoducho povedané ide o PE sáčok, ktorý je ovinutý okolo kovovej pružiny) a nakoniec silikónová hadica. Silikónová hadica je premývateľná, vyrobená z potravinárskeho silikónu. K silikónovej hadici je takmer vždy nutné dokúpiť ešte dodatočne nejaký náustok a konektor, keďže tieto časti hadice (upevňujúce sa na konce hadice), sa iba málo kedy predávaju spolu s hadicou už ako celý set.
  6. Váza (vase) – nádoba na studenú vodu, obvykle sklenená, cez ktorú sa ochladzuje dym. Ten je potom "uskladnený" nad hladinou vody, až do ďalšieho, opakovaného vysatia hadicou.

Zloženie tabáku pre vodné fajky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. tabak – nadrobno nasekané tabakové listy (po fermentácii)
  2. melasa / včelí med – melasa je vedlajší produkt, ktorý vzniká pri spracovaní cukrovej trstiny (je to veľmi sladká a veľmi hustá tekutina) ; včelí med je časovo a finančne náročný na výrobu takže sa používa len zriedkavo
  3. glicerín – olejovitá číra tekutina, ktorá po dosiahnutí určitej teploty, produkuje vodné pary (svetlý dym)
  4. príchuť – dosahuje sa zvyčajne pomocou tzv. "chémie" (aromatické látky vo forme extraktov, získavaných z rôzličných druhov ovocia alebo z bylín /mäta/ + konzervačné látky)

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná fajka sa vyvinula z indickej huky (angl. hookah). Pri huke sa do hlinenej nádoby na žeravé uhlie kládol tabak a dym sa viedol rúrkou do spolovice vodou naplnenej škrupiny kokosového orecha, odkiaľ sa inhaloval otvorom na jej boku. Neskôr sa vodná fajka rozšírila do Arábie, odtiaľ do osmanskej Malej Ázie. Dnes je obľúbená najmä na Strednom východe, v Grécku a Turecku. Veľmi populárna bola od 17. stor. práve v Malej Ázie, bola súčasťou miestnej mestskej gréckej a tureckej kultúry. Po roku 1923, kedy sa konala Grécko-turecká výmena obyvateľov sa vodná fajka spolu s Maloázijskými Grékmi dostáva do Grécka, kde bola jedným zo symbolov gréckeho štýlu rembetiko a spájaná tak s kriminálnymi kruhmi. Piesne v štýle rembetiko často ospevovali vodnú fajku, rovnako tak aj niektoré turecké piesne.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vodná fajka

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]