Vodná fajka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Muž držiaci vodnú fajku

Vodná fajka (orientálne typy sa volajú aj: nargilé, kalián, shisha/šíša/šiša; tr. Nargile, gr. Nαργιλές – Nargiles) je fajka skladajúca sa z rúrky, ktorá má na jednom konci korunku s naloženým tabakom, v strednej časti má vyvedenú jednu alebo viaceré hadičky vedúce do úst fajčiara (fajčiarov) a na druhom konci je ponorená do nádoby na vodu (tzv. vázy). Funguje na princípe ochladzovania dymu, prebublávaného cez vodu, v ktorej sa zároveň zachytávajú hrubé nečistoty (stekajúca melasa alebo drobné častice z prehoreného uhlíka a tabaku).

Na zohrievanie tabaku slúži tlejúci uhlík vytiahnutý z ohniska alebo rýchlozápalné drevené uhlie, ktoré sa používa aj pri pálení vonných bylín, driev či kadidla. Doba fajčenia fajky je závislá od doby, počas ktorej uhlík tleje (postupne premieňa svoju pevnú časť na spálený prach). V súčasnosti sú veľmi populárne kokosové uhlíky, ktoré sú vyrobené zo škrupín kokosových orechov a neobsahuju toľko dechtu oproti ostatným druhom uhlíkov (ako napríklad rýchlo-zápalný uhlík či drevené uhlie).

Tabak určený pre vodné fajky sa predáva s množstvom rôzných príchutí. V Európe sú obľúbené tabaky s príchuťami ako napríklad: jablko, melón, mäta, káva, coca-cola, atď.. Naopak v arabských štátoch sú obľúbené silnejšie tabaky, ktoré obsahuju viac nikotínu (málo premývané tabákove listy pri výrobe tabáku) a zvyčajne sú bez príchute – ako napríklad Zaghloul. Rovnako v Amerike obľubujú fajčiari predovšetkým silné tabáky ako je napríklad Tangiers.

Časti vodnej fajky[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina vodných fajok sa skladá z niekoľkých, od seba oddeliteľných častí:

  1. Korunka (bowl) – kotlík / miska na tabak. Existuje veľa typov koruniek. Rozdelovať ich môžme podľa nasledujúcich kritérií:
    • Tvar – okrem najrozšírenejšej tzv. tureckej resp. egyptskej korunky (tvar kotlíku s niekoľkými dierami na dne) sú dosť populárne aj korunky typu Phunnel (tvar kotlíku, s vyčnievajúcim tunelom uprostred dna) a Vortex (tvar kotlíku s vyvýšenou strednou časťou, v ktorej je niekoľko dier).
    • Materiál – najčastejšie sa korunky vyrábajú z nejakého špecifického druhu keramiky či hliny s rôznymi prísadami, poprípadne v rôzných kombináciach ako napríklad so šamotom. Známa je napríklad fajánsovo-majoliková keramika, ktorá sa používa pri výrobe ruských koruniek "UPG" (Upgrade Form). Menej často sa stretneme aj s inými materiálmi – sklo, kameň, silikón, sádra, kov, atď. .
    • Glazúra – povrchová úprava. Rozdelenie podľa glazúry sa vzťahuje pochopiteľne len na materiály, ktorých povrch je možné glazúrovať. Glazúrované korunky majú svoje klady a zápory. Medzi rozhodujúci faktor patrí hlavne odolnosť glazúrovaných koruniek pred nasiakutím melasy z tabáku do materiálu (glazúra na povrchu materiálu zabraňuje prenikaniu melasy do vnútra). Neglazúrované korunky zase lepšie príjmajú teplo od uhlíkov a tiež "príchuť" tabaku sa lepšie vstrebáva cez mikroskopické póry na povrchu neglazúrovanej korunky, takže chuť tabáku je o trošku výraznejšia, než v prípade glazúrovanej korunky. Nevýhodou neglazúrovaných koruniek je veľmi zlá umývatelnosť (je to prakticky nemožné). Preto vždy pri použití tabáku s úplne odlišnou príchuťou, je v korunke trochu cítiť aj príchuť z predošlého fajčenia. Ďalšia nevýhoda neglazúrovaných koruniek je, že často dochádza k opalovaniu vrchnej strany stien korunky od žeravých uhlíkov (pri častom používaní bude horná časť korunky celá čierna).
    • Objem – do koruniek s menším objemom vojde na jedno naplnenie maximálne 5-10g tabaku. V korunkách stredne veľkého objemu sa spotrebuje okolo 10-20g tabaku na jedno naplnenie. No tie najväčšie a najobjemnejšie korunky spotrebujú aj 20-40g tabaku na jedno naplnenie.
    • Priemer – ak chceme používať hlinníkovú fóliu (alobal) pri fajčení vodnej fajky, tak toto kritérium je nepodstatné. Pokiaľ však plánujeme použivať HMS (Heat Managment System - ako sú napr.: Oduman Ignis, Kaloud Lotus, a pod.), tak rozhodujúcu úlohu tu zohráva horný vnútorný priemer Vašej korunky. Aby bolo možné osadiť HMS s uhlíkmi na povrch korunky, tak aby neprečnieval HMS mimo okraje korunky alebo naopak aby nespadol do vnútra korunky, mal by byť potom dodržaný aj nejaký špecifický priemer. Horný priemer korunky ďalej rozdeľujeme na vnútorný a vonkajší priemer - obidva by mali byť v súlade s priemermi HMS. Nepísaným štandardom je priemer o veľkosti 69-70 mm pre vnútorný priemer korunky a zhruba 73-75 mm pre vonkajší priemer korunky aby bolo možné osadiť HMS presne na korunku. Je to však len akýsi nepísaný štandard, ktorým sa riadí veľa dnešných výrobcov koruniek, teda nemusí pasovať vždy celkom presne korunka k príslušnému HMS a to aj napriek tomu, že presné rozmery výrobca garantuje (HMS môže mať o niekoľko desatín milimetra iné rozmery než korunka resp. aj naopak). Záleží skutočne aj na desatinách milimetra, čo je pri obvykle ručnej výrobe koruniek ťažké docieliť.
  2. Tácka (tray) – zachytáva padajúci popol z uhlíkov – napr. ak je potrebné z uhlíkov občas odklepať ich "vypálenú" časť.
  3. Telo (body) alebo srdce (heart) – kovový komponent, ktorý spája väčšinu ostatných. Sám sa zväčša skladá z dvoch častí: z komôrky pre ventily, do ktorých sa pripojujú hadice (resp. len jedna hadica) a zo stredovej časti, kde sa zvyčajne závitom upeňuje rúrka (downstem), ktorá smeruje do vázy a je ponorená do vody.
  4. Rúrka (stem = upstem + downstem) – je trubica (stonka – doslovný preklad z angličtiny), ktorou prúdi dym z tabáku od korunky, cez telo fajky, až do vázy pod hladinu vody. Ak je rúrka rozdelená na dve časti od tela fajky nahor a druhá časť od tela fajky nadol, tak týmto častiam hovoríme jednoducho horná a dolná časť rúrky resp. stonky (angl. upstem + downstem).
  5. Hadica (hose) – hadica cez ktorú prúdi dym do úst fajčiara. Podľa materiálu z ktorého sa vyrábajú ich môžeme rozdeliť na: obyčajná papierová (považuje sa za jednorázovú a je nepremývateľná), polyetylénová (jednoducho povedané ide o PE sáčok, ktorý je ovinutý okolo kovovej pružiny) a silikónová hadica (premývateľná, obvykle sa vyrába z potravinárskeho typu silikónu + často je nutné k silikónovej hadici dokúpiť aj náustok a konektor, keďže tieto časi hadice sa len málo kedy predávaju spolu s hadicou ako kompletný set).
  6. Váza (vase) – nádoba na studenú vodu, obvykle sklenená, cez ktorú sa ochladzuje dym. Ten je potom "uskladnený" nad hladinou vody, až do ďalšieho, opakovaného vysatia hadicou.

Zloženie tabáku pre vodné fajky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. tabak – nadrobno nasekané tabakové listy (po fermentácii)
  2. melasa / včelí med – melasa je vedlajší produkt, ktorý vzniká pri spracovaní cukrovej trstiny (je to veľmi sladká a veľmi hustá tekutina) ; včelí med je časovo a finančne náročný na výrobu takže sa používa len zriedkavo
  3. glicerín – olejovitá číra tekutina, ktorá po dosiahnutí bodu varu produkuje vodné pary (dym)
  4. príchuť – dosahuje sa zvyčajne pomocou tzv. "chémie" (aromatické látky vo forme extraktov získavaných z rôzličných druhov ovocia alebo z bylín /mäta/ + konzervačné látky)

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná fajka sa vyvinula z indickej huky (angl. hookah). Pri huke sa do hlinenej nádoby na žeravé uhlie kládol tabak a dym sa viedol rúrkou do spolovice vodou naplnenej škrupiny kokosového orecha, odkiaľ sa inhaloval otvorom na jej boku. Neskôr sa vodná fajka rozšírila do Arábie, odtiaľ do osmanskej Malej Ázie. Dnes je obľúbená najmä na Strednom východe, v Grécku a Turecku. Veľmi populárna bola od 17. stor. práve v Malej Ázie, bola súčasťou miestnej mestskej gréckej a tureckej kultúry. Po roku 1923, kedy sa konala Grécko-turecká výmena obyvateľov sa vodná fajka spolu s Maloázijskými Grékmi dostáva do Grécka, kde bola jedným zo symbolov gréckeho štýlu rembetiko a spájaná tak s kriminálnymi kruhmi. Piesne v štýle rembetiko často ospevovali vodnú fajku, rovnako tak aj niektoré turecké piesne.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]