Vodné dielo Nové Mlýny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Súradnice: 48°54′10″S 16°37′15″V / 48,90278°S 16,62083°V / 48.90278; 16.62083

Pohľad na nádrže z Devína
Segmenty druhej (Vestonickej) hrádze

Vodné dielo Nové Mlýny je kaskáda nádrží na rieke Dyje pod Pavlovskými vrchmi na juhu Moravy, na rozhraní okresov Břeclav a Brno-venkov. Nazýva sa podľa rovnomennej osady pod poslednou hrádzou. Tvoria ju tri priehradné nádrže:

Priehradná nádrž Poradie nádrže po toku Rozloha
[ha]
Max. Hĺbka
[m]
Mušovská[p 1] - horná nádrž Nové Mlýny I 528 4,3
Vestonická - stredná nádrž Nové Mlýny II 1031
(7.najv. v Česku)
5,3
Novomlýnska - dolná nádrž Nové Mlýny III 1668
(4.najv. v Česku)
7,8

Nádrže boli postavené v 70. až 80. rokoch 20. storočia, aby zamedzili každoročným záplavám a zvýšili intenzitu poľnohospodárskej výroby. Hlavným dôvodom výstavby boli plány socialistického hospodárstva na rozsiahle systémy zavlažovacích kanálov.

Samotná dolná nádrž je najväčšou vodnou plochou na Morave a celá kaskáda zaberá plochu 32,3km². Nádrže sú však veľmi plytké, hĺbka často nepresahuje 2metre. Horná nádrž má prirodzené brehy, stredná a dolná z väčšej časti umelé (hrádze) - miestami je hladina nad úrovňou okolitého terénu. Do prostrednej nádrže sa so spoločným ústím vlievajú rieky Svratka a Jihlava. Na brehoch nádrží sa nachádzajú obce Brod nad Dyjí, Dolní Věstonice, Pasohlávky, Pavlov, Strachotín a niekoľko rekreačných oblastí a areálov.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Stredná nádrž je chránenou prírodnou rezerváciou

Horná nádrž slúži pre rekreáciu, stredná je prírodnou rezerváciou (PR Věstonická nádrž) s ostrovčekmi pre hniezdenie vtákov a dolná pre závlahy, výrobu elektriny (Malá vodná elektráreň Nové Mlýny), rekreáciu (jachting, surfing) a rybolov.

Vplyvy výstavby[upraviť | upraviť zdroj]

Výstavba vodného diela a regulácia Dyje mala dramatické účinky na životné prostredie, pričom plány na rozsiahle zavlažovacie kanály boli po roku 1989 opustené, a jej hlavný účel tak pominul. Následkom zaplavenia oblasti je zánik desiatok hektárov pôvodných lužných lesov, ktoré zabezpečovali rozlievanie vody v krajine a mali značnú retenčnú schopnosť. Po protestoch niektorých ekologických organizácií a odborníkov na životné prostredie bola znížená hladina prostrednej nádrže o 85cm a vytvorené 2 ostrovčeky, na ktorých sa obnovili pôvodné lužné lesy už počas 5 rokov od ustúpenia vody.

Vplyvu výstavby nádrží na krajinu a faunu bolo venované niekoľko odborných štúdií z ktorých vyplýva, že Novomlýnske nádrže sú výrazným stabilizujúcim prvkom ovplyvňujúcim veľmi pozitívne klimatické prvky v krajine. V nive južnej Moravy prebiehajú totiž procesy vysušovania krajiny spôsobené ako globálnymi klimatickými zmenami, tak aj intenzitou čerpania podzemných vôd do vodovodnej siete. Samotná existencia lužných lesov južnej Moravy tak môže byť v súčasnosti podmienená maximálnou funkčnosťou vodného diela Nové Mlýny.[1][2]

Prostredná nádrž úplne zatopila dedinu Mušov, zachovaný zostal iba jej kostol stojaci nad dedinou na kopčeku (teraz ostrove).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KLIMÁNEK, Martin; ROŽNOVSKÝ, J.; LITSCHMANN, T. Klimatický vliv Novomlýnských nádrží a lužní les. [s.l. : [s.n.]. ISBN 80-85813-99-8. S. 161-179. .
  2. Šťastný J., Sukop I.: Following dynamic of development of water invertebrates on lower reach Dyje.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ornitológovia termínom Mušov či Mušovská zdrž často označujú časť Nové Mlýny II, na ktorej mieste stávala obec Mušov a kde se dodnes zachoval mušovský kostol.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vodní dílo Nové Mlýny na českej Wikipédii.