Oravská priehrada

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Vodné dielo Orava)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°22′56″S 19°33′28″V / 49,382149°S 19,557724°V / 49.382149; 19.557724
Oravská priehrada
vodná nádrž
Slovakia Orava 3.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský kraj
Okresy Námestovo, Tvrdošín
Súradnice 49°22′56″S 19°33′28″V / 49,382149°S 19,557724°V / 49.382149; 19.557724
Zdrojnica Orava
Hĺbka 38 m
Objem 350 mil, 
Rozloha 35 km² (3 500 ha)
Nadmorská výška hladiny 601 m n. m.
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Orava Reservoir
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Pamätný kameň
Orava

Vodná nádrž Oravská priehrada je súčasťou vodného diela Orava (súčasťou je aj vyrovnávacia nádrž Tvrdošín), vybudovaného na sútoku Bielej a Čiernej Oravy. Nachádza sa na severe Slovenska, v rovnomennom regióne.

Základné údaje:

  • rozloha pri plnom napustení: 35 km2
  • objem vody: 350 mil. m3
  • priemerná hĺbka: 15 m
  • maximálna hĺbka pri priehradnom múre: 38 m

Prvé práce na projekte sa začali presne 24. júla 1941 a do prevádzky bola priehrada pustená v roku 1954. Po napustení ostali pod vodnou hladinou obce Slanica, Osada, Hámre, Ľavkovo, Ústie, dolná časť obce Bobrov a 2/3 Námestova. Práve preto sa v Námestove nenachádza historické centrum mesta. Nad hladinou ostal po zatopenej obci Slanica malý vrch, čím vznikli Slanický ostrov nazývaný aj Ostrov umenia a Vtáčí ostrov, ktoré sú pri nízkej hladine vody spojené úzkym prechodom.

Priehrada so svojimi brehmi a ostrovmi patrí k najvýznamnejším lokalitám výskytu vodných vtákov na Slovensku, leží na migračnej trase vodného a pri vode žijúceho vtáctva v cezhraničnej polohe pri hraniciach s Poľskom.

História budovania Oravskej priehrady[upraviť | upraviť zdroj]

Oravská kotlina, v ktorej ležali obce Slanica, Ľavkovo, Ústie, Osada a Oravské Hámre bola už v časoch valaskej kolonizácie v 16. storočí značne odlesnená a počas prudkých lejakov silný prúd vody v rieke Orava ohrozoval ľudské obydlia a polia. V snahe využiť tento nespútaný živel boli vypracované viaceré projekty na výstavbu priehrady. Prvý vznikol už v časoch Uhorska v roku 1870, kedy bola vypracovaná štúdia a projekt železobetónovej priehrady na Orave. Ďalší projekt priehrady bol vypracovaný počas prvej svetovej vojny. V období prvej republiky bol zahrnutý do vodohospodárskeho plánu rieky Váh. Po skončení druhej svetovej vojny bol v oblasti uskutočnený aj prvý rozsiahly geologický prieskum. Odborníci odporučili vybudovať zemnú hrádzu, ktorú však Ministerstvo verejných prác v Prahe zamietlo pre nedostatok skúseností. Zemnú hrádzu preto opäť nahradil ďalší projekt betónovej priehrady.

K prvému výkopu základov došlo 11. októbra 1941. Práce na stavbe však nepokračovali, pretože vznikol celý rad problémov v súvislosti s objavením minerálnej vody, ktorá rozleptávala betón. Ďalšie problémy boli spojené so zlomovou poruchou v podloží, vyplnenou mäkkou ílovou, neúnosnou zeminou. Následne došlo k opätovnému prepracovaniu projektov a na základe nového projektu z roku 1943 sa začalo s betónovaním jamy. Napriek všetkým ťažkostiam stavbu vodného diela slávnostne dokončili a prvá turbína bola spustená 2. mája 1953. S dokončovaním stavebných prác sa pokračovalo až do roku 1954.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Oravská priehrada patrí medzi obľúbené turistické strediská. Každoročne sem prichádzajú tisícky turistov. V lete je turistami najvyhľadávanejšia južná a západná časť priehrady. V zimných mesiacoch je v obdobiach silných mrazov využívaná nielen domácim obyvateľstvom na rozvíjanie zimných športov a na prechádzky po zamrznutej vodnej ploche.

Na jej brehoch je viacero rekreačných oblastí s možnosťami kúpania, jachtingu, vodného bicyklovania, člnkovania, windsurfingu, iných vodných športov a atrakcií. Ubytovanie poskytujú ubytovacie zariadenia v meste Námestovo alebo niekoľko hotelov, množstvo chát a miest určených na kempovanie v tesnej blízkosti brehov priehrady. V lete sa organizujú vyhliadkové plavby loďou okolo ostrova. Najvýznamnejšími rekreačnými strediskami sú Slanická Osada, Prístav, Studnička a pláže pri Námestove.

Na Slanickom ostrove umenia, ktorý je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, sa nachádza slanický rímskokatolícky Kostol Povýšenia svätého Kríža postavený v 18. storočí a lapidárium. V súčasnosti je v kostole inštalovaná stála expozícia oravského ľudového umenia, plastiky a maľby a občasne sú v ňom organizované slávnostné koncerty.

Pre rybárov nádrž ponúka pestrý lov sladkovodných rýb najmä zubáča, kapra, šťuky a hlavátky, no vyskytujú sa tu i úhory, či sumce. Vo vtoku rieky Oravy je obľúbený lov jalcov.

Lode[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1958 do 1989 premávala na priehrade loď Žilina.

Elektráreň[upraviť | upraviť zdroj]

Elektráreň

Súčasťou akumulačnej nádrže je aj vodná elektráreň s dvojicou kaplanových turbín, uvedená do prevádzky v roku 1953. Ich inštalovaný výkon je 21,75 MW a prietok 2 × 50 m³/s. Ročná výroba elektrickej energie dosahuje priemerne 31 GWh.[1]

Vodná elektráreň

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VE Orava Slovenské elektrárne, apríl 2011.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]