Vodný had (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vodný had
Mapa súhvezdia Vodný had
Mapa súhvezdia Vodný had

Latinský názovHydrus
SkratkaHyi
GenitívHydri
Symbolické vyjadrenieVodný had
Rektascenzia1,5h
Deklinácia-70°
Plocha243  štvorcových stupňov
Poradie: 61
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
2
Najjasnejšia hviezdaβ Hyi
(Zdanl. magnitúda 2,82)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +8° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca December
Horná kulminácia o 24:00

22. október

Dolná kulminácia o 24:00

24. apríl

Vodný had je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie.

Zaviedli ho holandskí moreplavci Pieter Dirkszoon Keyser a Frederick de Houtman. Johann Bayer ho v roku 1603 zobrazil vo svojom atlase Uranometria a pomohol tak k jeho rozšíreniu.

Hviezdy a objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Žiadna z hviezd Vodného hada nemá vlastné meno. Alfa Hydrimagnitúdu 2,86 a je od Zeme vzdialená 71 ly. Je druhou najjasnejšou hviezdou súhvezdia. Beta Hydri je najbližšia výrazná hviezda k južnému svetovému pólu. Je známa tým, že má rovnaký spektrálny typ – G2 – ako Slnko. Preto sa jej hovorí aj sesterská hviezda Slnka, no je vo vývoji ďalej než naše Slnko. Gama Hydri, posledná jasná hviezda vo Vodnom hadovi, je od nás ďalej ako predošlé dve hviezdy, až 214 ly, a je červeným obrom. Hviezdy alfa, beta a gama vytvárajú približne rovnoramenný trojuholník.

Voľným okom neviditeľná HD 10180 Hydri siedmej magnitúdy je neobyčajná tým, že ju obieha minimálne šesť, možno aj sedem exoplanét.

Optickou dvojhviezdou rozlíšiteľnou už voľným okom je pí Hyi. Obe jej zložky majú podobnú magnitúdu. Ako veľa takýchto širokých dvojhviezd, aj tieto dve v skutočnosti v priestore nemajú nič spoločného. Okrem tejto dvojice súhvezdie ešte ponúka dvojhviezdu h3475.

Ako súhvezdie ležiace ďaleko od galaktickej roviny je Vodný had veľmi chudobný na objekty. Jeho najjasnejšia galaxia je NGC 1511.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Ďaleko na juhu ležiaci Vodný had vypĺňa priestor medzi dvojicou Magellanových mrakov, jasným Achernarom z Eridana a južným svetovým pólom. Z územia Slovenska je neviditeľný. Pozorovateľný je až v oblastiach južne od ôsmej rovnobežky.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]