Vojenská bitka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Waterloo, obraz od Williama Sadlera

Vojenská bitka alebo bitka je väčšie a dôležité vojenské stretnutie medzi dvoma či viac stranami logicky ohraničené svojim cieľom a v čase a priestore. Zvyčajne sa odohráva počas vojny.

Parametre bitky[upraviť | upraviť zdroj]

Stanoviť hranice toho, čo je a čo nie je bitka, je problematické. Rozsahom môže tento pojem pokryť čokoľvek, začínajúc drobnou potýčkou medzi dvomi skupinkami až po stretnutie celých armád. Ako bitku možno označiť niekoľkohodinovú prestrelku aj niekoľkoročné výpravy (bitka o Atlantik). Aj rozsahom možno bitku ohraničiť dosť ľubovoľne od stretnutia o malý kopec po boj o obrovské oblasti oceánov. Z tohto hľadiska je teda logické, že širšie definované bitky (pozri napríklad bitka o Západný breh Viipurského zálivu, bitka o Britániu) sa môžu rozdeliť na menšie čiastkové bitky (bitka pri u Honkaniemi, nálet na Coventry).

Ďalšia možnosť ako definovať bitku je ohraničiť ju na základe určitého plánu a s ním súvisiacich akcií. Bitka sa tak berie od okamihu, kedy jedna zo strán začne s nejakým cieľom akcie, do chvíle, kedy ich konanie za týmto účelom ukončí, a to bez ohľadu na to, či sa tak stalo preto, že ciele dosiahla, alebo preto, že sa svojho cieľa vzdala. Aj tu sú problémy, lebo (ako hovorí jedno staré vojenské príslovie) „žiadny plán vytvorený pred bitkou neprežije prvé stretnutie s nepriateľom“. Vždy panuje otázka, kedy vlastne bol plán tak zmenený, že už je možné hovoriť o inej bitke, alebo ktoré postupy, ktorých účelom je vyťažiť z víťazstva maximum, možno považovať ešte za súčasť bitky.

Typy bitiek[upraviť | upraviť zdroj]

Bitky sa primárne delia podľa toho, kde sa odohrávajú. Stručne sa dajú rozdeliť na námorné, letecké a pozemné (samozrejme môžu byť kombinované).

Pozemné bitky možno rozdeliť na niekoľko základných typov, z ktorých najdôležitejšie sú: útočné operácie, obranné bitky a zdržovacie a ústupové boje.

Zvyčajné ciele bitky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dobytie určitej významnej pozície alebo oblasti,
  2. obrana určitej významnej pozície alebo oblasti,
  3. zničenie nepriateľských jednotiek,
  4. ochrana vlastných jednotiek,
  5. vážne poškodenie hospodárskeho a logistického zázemia nepriateľa,
  6. obrana vlastného hospodárskeho a logistického zázemia,
  7. narušenie akcií a plánov nepriateľa,
  8. získánie výhodných pozícií pre rozvíjanie ďalších bojových akcií,
  9. odlákanie pozornosti nepriateľa,
  10. prieskum sily a plánov nepriateľa,
  11. otvorenie cesty pre svoje jednotky alebo zásobovanie.

Definícia víťazstva v bitke[upraviť | upraviť zdroj]

Definícia víťazstva je veľmi problematická. Existuje niekoľko parametrov, podľa ktorých sa určuje.

Problematickosť otázky víťazstva asi najlepšie demonštruje krvavá bitka na Katalaunských poliach, v ktorej sa do cesty Attilovým hunským nájazdníkom postavili spojené vojská Západorímskej ríše a ich spojencov vedené Aetiom. Bitka sa zvrhla na obojstranný masaker a oba tábory ju deklarovali ako svoje veľké víťazstvo. Huni po nej síce odtiahli preč, ale o rok vpadli do Itálie ešte silnejší a spustošili ju. Z modernejších období možno pripomenúť napr. „obojstranne víťaznú“ bitku pri Malplaquete.

Ovládnutie bojiska[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa tejto tradičnej definície víťazstvo dosiahne ten, kto ovládne bojisko a zaženie nepriateľa na útek. Problematickosť tohto prístupu chápe každý, kto pozná slávny výrok Pyrha, kráľa Epeiru, ktorým odpovedal svojim dôstojníkom, ktorí mu blahoželali k víťazstvu nad Rimanmi: „Ešte jedno také víťazstvo a budem bez vojska!“

Počet mŕtvych[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalší zo spôsobov, ako definovať víťazstvo, je počet mŕtvych na stranách protivníkov. Aj tu je však problém, lebo v tom prípade by zvíťazili v roku 1453 nad Turkami obrancovia dobytého Konštantínopolu.

Vplyv na ďalšie operácie[upraviť | upraviť zdroj]

Vcelku praktický spôsob, ako hodnotiť bitku, je hodnotiť jej dopad na budúce operácie vojnových strán. Tu však môže byť sporné určenie tohto dopadu (nie vždy sa dá jednoducho rozlíšiť od iných vplyvov), a asi to nie je vhodné na posudzovanie bitiek, ktoré vyhrala slabšia strana a podľa všetkých ostatných meradiel sú jasne víťazné, ale celkovo je ich dopad sporný, lebo z hľadiska slabšej strany nebolo víťazstvo dosť drvivé, aby zmenilo jej osud.

Naplnenie plánov strán[upraviť | upraviť zdroj]

Asi najbežnejší a najviac zohľadňovaný spôsob posúdenia bitky je miera naplnenia plánov oboch strán a jej porovnanie s cenou, ktorú bolo potrebné zaplatiť. Čiže ak začala Fínska armáda v roku 1941 útok na Karelskej šiji s cieľom znovu dobyť stratené územia a za krátky čas ich získala bez väčších strát, dosiahla jednoznačné víťazstvo (a Červená armáda tu bola jednoznačne a drvivo porazená). Už tak jednoznačným víťazstvom nie je plán Barbarossa, ktorý síce dosiahol obrovské úspechy, viedol k dobytiu veľkej časti ZSSR a zničeniu veľkej časti Červenej armády, ale nebol bezo zvyšku naplnený, nedokázal vyradiť ZSSR definitívne z vojny a priniesol také straty ľudí i techniky, ktoré si Tretia ríša nemohla dovoliť, a ktoré sa dosť negatívne podpísali na jej ďalších výkonoch. Na druhej strane len úplne nekritický optimista by boje v roku 1941 posudzoval ako víťazstvo Sovietskeho zväzu.

Strategické a taktické víťazstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Pojmy strategické a taktické víťazstvo sa týkajú významu bitky. Strategické víťazstvo predstavuje zvyčajne drvivé či jednoznačné víťazstvo v dôležitej (spravidla teda i rozsiahlej) bitke, ktoré má vážny dopad na priebeh celej vojny. Taktické víťazstvo sa kryje s nejednoznačným výsledkom významnej bitky, alebo i jednoznačným víťazstvom v nedôležitej či malej bitke a jeho význam je obmedzený na danú oblasť alebo úsek fronty.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Umění války; autor: Sun-c' a Sun Pin; preklad: Zdeněk Šustr; vydavateľ: nakladateľstvo HELION S. A.; rok vydania: 2005 ISBN 83-7361-821-X

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva na českej Wikipédii.