Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)

Vojenské obranné spravodajstvo
Bedřich Reicin, náčelník Vojenského obranného spravodajstva Bedřich Reicin, náčelník Vojenského obranného spravodajstva
Krajina	Česko-Slovensko
Vznik	7. január 1945
Zánik	1. apríl 1951
Typ	Vojenská spravodajská organizácia
Velitelia	január 1945 – september1948 Bedřich Reicin od septembra 1948 gen. Josef Musil
Účasť
Vojny	Druhá svetová vojna

Vojenské obranné spravodajstvo alebo OBZ, od 1. apríla 1946 Piate oddelenie Hlavného štábu bola pro-sovietska vojenská spravodajská organizácia vytvorená pri 1. česko-slovenskom armádnom zbore v Sovietskom zväze rozkazom gen. Ludvíka Svobodu zo 7. januára 1945. Vytvorenie si vyžiadal gen. Mechlis, náčelník spravodajskej služby 4. ukrajinského frontu. Do vedenia presadili Sovieti nadporučíka Bedřicha Reicina. OBZ malo byť pro-sovietskou protiváhou československej exilovej spravodajskej služby, 2. oddelenie Hlavného štábu. Po skončení vojny bolo OBZ zneužívané komunistami v boji o moc. Po Februárovom prevrate sa OBZ venovalo „očiste“ armády od „nespoľahlivých živlov“ využívajúc nezákonné praktiky vrátane mučenia a viacerí nepohodlní dôstojníci (gen. Heliodor Píka, mjr. Jaromír Nechanský a ďalší) boli odsúdení komunistickou justíciou na smrť.

Po nástupe ministra obrany JUDr. Alexeja Čepičku sa však OBZ stalo obeťou komunistických vnútrostraníckych bojov a čistiek. Viacerí členovia jeho vedenia vrátane samotného Bedřicha Reicina boli odsúdení na smrť alebo uväznení. 1. apríla 1951 bolo zriadené Veliteľstvo vojenskej spravodajskej služby, ktoré sa 29. mája 1952 zmenilo na Hlavnú správu vojenskej kontrarozviedky (HS VKR), a tá bola následne začlenená do štruktúr ministerstva vnútra.

História

Situácia v 1. česko-slovenskom armádnom zbore

V československých vojenských jednotkách na východnom fronte od ich vzniku pôsobili dôstojníci NKVD, oficiálne ako styční dôstojníci. Ich úlohou bolo sledovanie nálad a politických postojov československých dôstojníkov a vojakov. So sovietskymi styčnými dôstojníkmi spolupracoval rad československých dôstojníkov, ktorí vedeli, že pracujú práve pre NKVD a viacerí z nich pokračovali vo svojej spravodajskej činnosti pre Sovietsky zväz aj po skončení vojny ako dôstojníci československej armády. Koncom vojny sa zreteľne rysoval budúci konflikt medzi západnými spojencami a Sovietskym zväzom, pričom bolo zrejmé, že Československo bude patriť do sovietskej sféry vplyvu. Londýnska exilová vláda sa snažil ovplyvniť situáciu v jednotkách 1. československého armádneho zboru v ZSSR vysielaním dôstojníkov z Veľkej Británie. Londýn bol informovaný o dianí v zbore prostredníctvom gen. Heliodora Píku, náčelníka československej vojenskej misie v ZSSR. Sovieti vyvíjali pri príchode dôstojníkov z Anglicka obštrukcie, napriek tomu nakoniec dorazilo z Anglicka do Sovietskeho zväzu okolo 300 československých dôstojníkov. Na jeseň roku 1944 dochádzalo stále častejšie k stretom medzi londýnskym ministerstvom národnej obrany (MNO) a velením 1. československého armádneho zboru. Mnohí dôstojníci z Anglicka kritizovali pomery v ZSSR a brutálny spôsob vedenia sovietskeho boja, ktorý mal na svedomí zbytočne mnoho mŕtvych. Veliteľ zboru gen. Ludvík Svoboda poukazoval na to, že mnohí dôstojníci z Anglicka nespĺňajú náročné kritériá na boj na východnom fronte.

Vytvorenie Vojenského obranného spravodajstva

Začiatkom roka 1945 československá exilová vláda v Londýne stratila vplyv nielen na dianie v armádnom zbore, ale aj na oslobodenom území. Na priamu žiadosť gen. Mechlisa, náčelníka spravodajskej služby pri 4. ukrajinskom fronte vzniklo rozkazom veliteľa [Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] gen. Svobodu zo 7. januára 1945, ktorým vzniklo Vojenské obranné spravodajstvo. Vojenské obranné spravodajstvo (OBZ) hralo v sovietskych plánoch dôležitú úlohu pri presadzovaní vplyvu Sovietskeho zväzu nielen v povojnovej československej armáde, ale aj v ostatných oblastiach Československa. Do čela OBZ presadili Sovieti nadporučíka v zálohe Bedřicha Reicina, ktorého zástupcom sa stal poručík JUDr. Karel Vaš (v tom čase už spolupracovník sovietskych spravodajských služieb). OBZ malo byť tiež protiváhou československej exilovej spravodajskej služby, 2. oddelenie Hlavného štábu (Sovieti nedôverovali československej spravodajskej službe vo Veľkej Británii). Gen. Ľudovít Svoboda chcel menovať za prednostu OBZ mjr. Františka Sedláčka (prednostu 2. oddelenia štábu zboru). gen. Mechlis to zamietol a nariadil vymenovanie Bedřicha Reicina na čelo OBZ. Sovietski dôstojníci NKVD pri zbore pritom odporúčali dosadiť do čela OBZ Karla Vaša, takže vymenovanie Bedřicha Reicina bol prekvapením aj pre nich, aj pre Karla Vaša. Na Bedřichovi Reicinovi ako prednostovi OBZ však malo eminentný záujem moskovské vedenie KSČ na čele s Klementom Gottwaldom. Bedřich Reicin i jeho zástupca Karel Vaš patrili medzi absolventov sovietskej spravodajskej školy, pričom Karel Vaš patril medzi významných spolupracovníkov NKVD. Bedřich Reicin, spoločne s mjr. JUDr. Jaroslavom Procházkom (prednostom osvetovej a mravnej výchovy zboru) vyberal a preveroval osoby, ktoré mali vstúpiť do novovznikajúcej štruktúry OBZ. OBZ disponovalo právomocami spravodajskej služby, ako aj právomocami bezpečnostných orgánov. Bezpečnostné oddiely, ktoré boli súčasťou OBZ, tak mali prakticky nikým nekontrolovateľnú právomoc voči vojenským osobám zboru i voči civilnému obyvateľstvu na oslobodenom území. Právomoci bezpečnostných orgánov využívali príslušníci OBZ aj v oslobodenom Československu, kde platila branná povinnosť do konca roku 1945.

Činnosť OBZ

OBZ bolo zamerané na vnútornú ochranu armády, ako aj na vonkajšiu ochranu. Vnútorná obrana spočívala vo vytváraní agentúrnych sietí v jednotkách, v kontrole a preverovaní mužstva, poddôstojníkov i dôstojníkov. Ďalej posudzovala návrhy na povýšenie, ustanovenia do funkcií alebo premiestnenie. Vnútornú ochranu riadil Bedřich Reicin. Vonkajšiu ochranu riadil Karel Vaš. Jej úlohou bolo zneškodňovanie nepriateľských agentov, diverzantov, pátranie po kolaborantoch a ďalších nepriateľoch Československa. Karel Vaš zriadil sieť agentov a dôverníkov medzi civilným obyvateľstvom, ktorá slúžila výhradne v prospech NKVD. Na oslobodenom území prešlo do podriadenosti OBZ poľné četníctvo, ktoré sa postupne pretvorilo na bezpečnostné oddiely obranného spravodajstvo. Aj tieto bezpečnostné oddiely patrili do Vašovej kompetencie. Jednotky armády aj bezpečnostné zložky ministerstva vnútra boli na základe rozkazu ministra národnej obrany podriadené veleniu OBZ, z ktorého sa stával čoraz dôležitejšie nástroj v rukách komunistov. Väčšina príslušníkov OBZ pochádzala do konca vojny z radov osvetovej služby. Išlo o komunistov či ich prívržencov. Bezprostredne po skončení vojny pátrali príslušníci OBZ po dokumentoch abwehru a gestapa, ktoré mali pomôcť identifikovať zradcov a kolaborantov a objasniť ich úlohu v protektoráte alebo v dobe trvania Slovenského štátu.

Príslušníci OBZ bojovali aj proti podzemným nacistickým organizáciám v českom pohraničí. Od samého počiatku dodávalo OBZ informácie vedeniu KSČ. Bedřich Reicin sa osobne angažoval na moskovskom rokovania o vládnom programe a zložení novej vlády a Klementovi Gottwaldovi odporučil obsadiť dôležité miesto ministra národnej obrany gen. Ludvíkom Svobodom. 16. apríla 1945 bol kpt. Bedřich Reicin menovaný náčelníkom Hlavnej správy obranného spravodajstvo (HS OBZ). Npor. JUDr. Karel Vaš nastúpil na Reicinove miesto prednostu OBZ. Po svojom nástupe do funkcie prednostu OBZ ihneď nariadil, v rozpore s Košickým vládnym programom, odosielanie príslušníkov bývalej slovenskej armády, Hlinkovej gardy, Domobrany a Rodobrany bez akéhokoľvek preverovania do zajateckých táborov Červenej armády. Ukončením brannej pohotovosti k 30. decembru 1945 skončili mimoriadne právomoci armády aj obranného spravodajstva, OBZ pokračovalo ďalej v zatýkaní civilných osôb, predovšetkým ruských emigrantov, a v ich odovzdávaní sovietskym orgánom. V auguste 1945 oznámila sovietska ambasáda v Prahe československému ministerstvu zahraničí, že bývalí vojaci a poddôstojníci slovenské armády aj iní zajatci českej, slovenskej a rusínskej národnosti budú v počte 30 000 mužov prepustení, z osôb, ktoré po Veľkej októbrovej revolúcii emigrovali do ČSR a boli vinou NKVD či OBZ odvlečené do sovietskych gulagov, sa nevrátil prakticky nikto.

Absencia kontroly bola zapríčinená tým, že v povojnovej republike neexistovala do vzniku Dočasného národného zhromaždenie 28. októbra 1945 parlamentná kontrola výkonnej moci a pomer síl v predsedníctve vlády aj vo vláde samotnej nezabránil komunistom v postupnom ovládnutí ministerstva vnútra a bezpečnostných zložiek. Nekomunistické strany, najmä národní socialisti a ľudovci, si nebezpečenstvo ovládnutia bezpečnostných zložiek komunistami uvedomovali, no pre absenciu legislatívnych noriem tomu nemohli zabrániť. Okrem OBZ komunisti v podstate ovládali Odbor pre politické spravodajstvo „Z“ (vznikol 25. mája 1945), na čele ktorého síce stál skúsený spravodajský dôstojník z Londýna plk. Josef Bártík, ale ostatné významné funkcie už ovládli komunisti a plk. Josef Bártík musel svoju funkciu v januári 1946 na základe pripravenej provokácie opustiť. Od roku 1945 pracoval na ÚV KSČ poradný spravodajský zbor, ktorý riešil otázky súvisiace s činnosťou spravodajských služieb. Hlavné úsilie preto zameral na obsadenie vedúcich pozícií v spravodajských službách členmi KSČ alebo ich skrytými prívržencami. Rovnako sa podarilo komunistom obsadiť kľúčové pozície v novovytvorenom Zbore národnej bezpečnosti a takmer monopolne potom ovládali vojensky organizované pohotovostné pluky národnej bezpečnosti ako aj Štátnu bezpečnosť, ktorá vznikla 30. júna 1945 ako jedna z neuniformovaných zložiek ZNB.

21. augusta 1945 ministerstvo vnútra rozhodlo o zrušení Komisie pre vnútornú bezpečnosť a zároveň rozhodlo o vytvorení krajinských odborov bezpečnosti II (ZOB II), ktoré sa stali súčasťou zemských národných výborov. ZOB II sa skladal z politického spravodajstva, obranného spravodajstva, hospodárskeho spravodajstva a pomocného oddelení a referátov. Väčšina príslušníkov ZOB II bola členmi KSČ alebo opäť jej sympatizantmi. Tieto spravodajské a bezpečnostné služby hrali dôležitú úlohu v boji komunistov o politický monopol.

Hlavná správa obranného spravodajstva (HS OBZ) sa pod vedením Bedřicha Reicina sústredila na vytvorenie organizačné štruktúry OBZ. Koncom roku 1945 bola Hlavná správa OBZ prakticky nekontrolovateľnou organizáciou, pričom Bedřich Reicin plnil úlohy ÚV KSČ. Podľa nariadenia z leta roku 1945 patrilo medzi hlavné činnosť OBZ vybudovanie siete dobrovoľných agentov a informátorov v radoch vojenských jednotiek. Medzi ďalšie úlohy patrilo dôkladné preverenie všetkých vojenských osôb, ktoré nastúpili do činnej služby, a stále systematické pátranie medzi príslušníkov jednotiek po tom, či nepôsobia rozvratne alebo v prospech cudzej moci. Pôsobnosť a kompetencie OBZ pritom nevychádzali zo smerníc či nariadení MNO, ale z výnosov a nariadení HS OBZ, ktoré podpisoval pplk. Bedřich Reicin. Od leta 1945 potom HS OBZ na základe hlásenia podriadených zložiek spracovávala raz mesačne súhrnné správy o armáde. Náčelník HS OBZ pplk. Bedřich Reicin zastával rovnako ako ďalší čelní predstavitelia OBZ zároveň významné funkcie v KSČ. Komunistické vedenie zase považovalo OBZ za jednu z najspoľahlivejších bezpečnostných zložiek. Pracovníci OBZ veľmi úzko spolupracovali s osvetovými dôstojníkov, čo boli opäť v drvivej väčšine prípadov komunisti. Ak chcel príslušník armády zverejniť v tlači článok, bolo to možné len po predchádzajúcej cenzúre osvety a OBZ.

Po zahájení činnosti Dočasného národného zhromaždenia získavalo OBZ informácie o vystúpeniach a interpeláciách nekomunistických poslancov. Príslušníci OBZ tiež neustále rozširovali svoju pôsobnosť mimo armádu. Budovali agentúrne siete v politických stranách, štátnych orgánoch, v redakciách médií, ale aj v radoch SNB, ŠtB a ZOB II. Pracovníci OBZ boli pod hrozbou tvrdých sankcií zaviazaní k úplnej mlčanlivosti.

Orgány OBZ boli rozdelené na zložku riadiacu (HS OBZ, podriadené správy až do divízie) a na zložku výkonnú (bezpečnostné oddiely zložené z dôstojníkov, rotmajstrov a poddôstojníkov). Bezpečnostné oddiely pritom plnili úlohy vymedzené zložkám ZNB – teda zatýkanie osôb, vykonávanie domových prehliadok a pod., a to napriek tomu, že parlament neprijal zákon, ktorý mal vychádzať zo smernice HS OBZ, ktoré tieto praktiky odporúčala. Sťažnosti na činnosť OBZ tak neustali, ale aj naďalej sa prejednávali v parlamente.

Zloženie HS OBZ

Vo februári 1946 sa HS OBZ skladala zo štyroch oddelení, pomocného úradu, fotolaboratória, spisovne, evidencie a hospodárske skupiny. Fakticky samostatnou súčasťou HS OBZ bola jej spravodajská služba. Funkciu náčelníka HS OBZ zastával naďalej pplk. Bedřich Reicin, jeho zástupcom bol pplk. gšt. Jozef Černík. Na čele spravodajskej školy stál pplk. pech. Ján Kořínek. Celkovo mala HS OBZ 97 osôb – 58 dôstojníkov, 13 rotmajstrov, 5 poddôstojníkov, 12 vojakov a 9 občianskych zamestnancov.

Od 1. januára 1946 platila nová organizačná štruktúra oblastných správ OBZ (OS OBZ). Skladala sa z piatich oddelení, z ktorých každé malo niekoľko samostatných referátov. Na začiatku roku 1946 malo OBZ výsadné postavenie v rámci armády aj bezpečnostných zložiek ministerstva vnútra. K tomuto postaveniu významne napomohol rovnako minister národnej obrany gen. Ludvík Svoboda, ktorý Bedřichovi Reicinovi dôveroval a nechal zrealizovať prakticky všetky jeho armádne návrhy. Nakoniec sa OBZ podarilo dosiahnuť to, že všetky bezpečnostné služby mali povinnosť pri získaní akýchkoľvek informácií z politického a obranného spravodajstvo informovať vedenie OBZ. OBZ naďalej zameriavalo svoju pozornosť na armádu, pričom Bedřich Reicin zodpovedal vedeniu KSČ za kádrovú politiku v armáde. Pozornosť venoval generálom a dôstojníkom, ktorí zastávali významné funkcie v armáde, kde si viedol podrobnú súkromnú kartotéku kompromitujúcich materiálov (časť z nich bola „vyrobená“), ktoré mohli byť podľa potrieb komunistov zneužité.

OBZ sa monitorovalo prostredníctvom svojich príslušníkov aj činnosť iných politických strán. Určení pracovníci vykonávali podrobnú analýzu periodík, novín aj časopisov. Potom, ako v roku 1947 rozpútali národní socialisti kampaň proti zneužívaniu kompetencií zo strany OBZ, vstúpili niektorí vysokí armádni dôstojníci – sympatizanti komunistov – do nekomunistických strán (gen. Zadina do ľudovej strany, gen. Klen do strany národne socialistickej). Na začiatku roku 1946 zahájili Bedřich Reicin a Karel Vaš akciu na prevzatie odpočúvacieho zariadenia, ktoré patrilo do právomoci ministerstva pôšt. V januári 1946 povolila vláda odpočúvanie telefónnych liniek spravodajskými službami u osôb dôvodne podozrivých z protištátnej činnosti. OBZ túto skutočnosť zneužilo na odpočúvanie rady vysokých armádnych predstaviteľov (generáli Píka, Boček, Líška a ďalšie).

5. oddelenie Hlavného štábu

Poslanci nekomunistických strán sústavne kritizovali skutočnosť, že HS OBZ a OS OBZ u jednotlivých vojenských oblastí tvoria samostatnú kategóriu dôstojníkov, ktorá nebola podriadená veliteľom daných oblastí a náčelníkovi Hlavného štábu MNO. Preto gen. Bohumil Boček 1. apríla 1946 výnosom jednotlivé zložky OBZ zaradil ako 5. oddelenie štábov do jednotlivých veliteľských oblastí. Na ďalšie interpelácie tak bolo odpovedané, že OBZ už neexistuje. Sťažnosti na OBZ, respektíve na 5. oddelenie Hlavného štábu sa vyskytovali v parlamente až do februára 1948. Samotný prezident Edvard Beneš niekoľkokrát žiadal gen. Ludvíka Svobodu o odstránení Bedřicha Reicina z čela OBZ, no ten odmietal. Za Bedřichom Reicinom stálo aj vedenie komunistickej strany, nakoľko Reicin spolupracoval s komunistickým ministrom vnútra Václavom Noskom. Komunistom sa tak podarilo do februára 1948 vybudovať prakticky informačný monopol, ktorého využívali a využili v boji o moc. V polovici roku 1947 sa tak nekomunistické strany stali prakticky bezmocné voči zneužívanie právomoci ministerstva vnútra a bezpečnostných zložiek komunistami.

V lete 1947 pracovalo vedenie komunistickej strany na získaní moci. V rámci príprav venovali komunisti maximálnu pozornosť armáde, v ktorej stále slúžil veľký počet ich odporcov. V letectve zastávali drvivú väčšinu veliteľských postov bývalí letci RAF. Nemalý počet dôstojníkov v pozemnej armáde pochádzal z radov československej obrnenej brigády zo Západu. Títo dôstojníci boli komunistami pokladaní za nespoľahlivých. Komunisti sa snažili armádu neutralizovať. Pracovníci 5. oddelenia HŠ preto zamerali svoju zvýšenú pozornosť na generalitu a dôstojníkov, ktorí už verejne kritizovali činnosť dôstojníkov 5. oddelenia a osvety. V zime roku 1947 sa komunistom podarilo eliminovať a zastrašiť značnú časť slovenského dôstojníckeho zboru, ktorý stál za Demokratickou stranou. V septembri 1947 odhalili bezpečnostné orgány „protištátne“ sprisahanie na Slovensku, čo využili na odstránenie časti „nespoľahlivých“ generálov z ich postov – gen. Kratochvíla, gen. Sklenovského, gen. Kunu – a na odstránenie takmer jednej tretiny slovenských dôstojníkov z armády. Na jeseň 1947 tiež prebiehala vládou schválená reorganizácia armády, ktorú vypracovalo ministerstvo národnej obrany. V jej priebehu boli vymenení všetci velitelia divízií a väčšina veliteľov plukov. V tom istom roku minister národnej obrany gen. Svoboda penzionoval 33 generálov. Komunistom sa síce pred Februárom nepodarilo získať hlavnú moc v armáde, ale za výdatnej pomoci 5. oddelenia HŠ sa im podarilo, aby v priebehu februárových dní roku 1948 zostala armáda stranou politického boja.

Po Februárovom prevrate

Po „víťaznom“ Februári začalo 5. oddelenie HŠ s „očistou“ armády od „nespoľahlivých živlov“. Do roku 1950 boli z armády prepustení prakticky všetci letci, ktorí počas vojny bojovali v Anglicku. Armádne poradné zbor (APS) na svojich zasadnutiach od marca do septembra 1948 rozhodol na základe menných zoznamov, ktoré pripravovala študijné skupina 5. oddelenie HŠ pod vedením plk. Jozefa Musila o prepustení stoviek dôstojníkov. Prepustených bolo 2 965 dôstojníkov z celkového počtu 13 366.

V septembri 1948 bol Bedřich Reicin menovaný námestníkom ministra národnej obrany pre kádrovú prácu. Zároveň vznikla Hlavná kádrová správa MNO - X. odbor, do čela ktorej bol postavený blízky Reicinov spolupracovník gen. Jan Čermák, bývalý prednosta 5. oddelenia 2. vojenskej oblasti. Ďalší zo spolupracovníkov gen. Ludvík Klen sa stal náčelníkom 2. oddelenia Hlavného štábu. Náčelníkom 5. oddelenia HŠ bol ustanovený gen. Josef Musil, ktorý bol tiež povýšený na podnet Bedřicha Reicina. Tieto odbory boli podriadené priamo Bedřichovi Reicinovi, ktorý sa tak stal najmocnejším mužom v armáde. Úzko pritom spolupracoval s Karlom Švábom a Rudolfom Slánskym. Pracovníci 5. oddelenia HŠ sa v tejto dobe aktívne podieľali na provokáciách a brutálnom vyšetrovaní nevinných dôstojníkov, ktorých tak pripravovali na hlavné pojednávanie vo vykonštruovaných procesoch. Na nezákonnostiach sa priamo podieľali gen. Bedřich Reicin, gen. Jozef Musil a plk. Richard Mysík, prednosta pátracej skupiny 5. oddelenia. Úlohy vo väčšine prípadov vydával Bedřich Reicin. Výsledkom boli nielen vysoké tresty odňatia slobody, ale aj tresty smrti pre nepohodlných dôstojníkov (gen. Heliodor Píka, mjr. Jaromír Nechanský a ďalšie). Brutálneho sadizmu sa dopúšťali príslušníci vyšetrovacej skupiny R (realizačná a vypočúvacia) 5. oddelenia, najmä správca väznice 5. oddelenia, povestného „Domčeka“ na Hradčanoch, škpt. František Pergl, ako aj mjr. Ľudovít Turek, por. Václav Bláha a pplk. Karel Bohata, zástupca náčelníka vyšetrovacej skupiny.

Zánik 5. oddelenia HŠ

V apríli 1950 vystriedal na poste ministra národnej obrany gen. Ludvíka Svobodu JUDr. Alexej Čepička. Bedřich Reicin bol vymenovaním Alexeja Čepičku prekvapený, mal totiž ambície stať sa sám ministrom obrany.

Začiatok päťdesiatych rokov bol v znamení čistiek vo vnútri samotnej strany. Hľadali sa záškodnícke centrá, a to na najvyšších štátnych i straníckych postoch. Alexej Čepička bol písomne ​​informovaný o nezákonnostiach vyšetrovacích metód 5. oddelenia mnohými dôstojníkmi, väznenými v táboroch nútených prác. Na základe týchto informácií sa tak „dozvedel“ o nezákonných praktikách Bedřicha Reicina a jeho mužov. Dňa 8. februára 1951 bol gen. Bedřich Reicin zatknutý a nasledovalo zatýkanie jeho najbližších spolupracovníkov (Musila, Klena, Vrby). Od 1. januára do 11. septembra 1951 bolo pozatýkaných 67 pracovníkov 5. oddelenia. Bedřich Reicin bol vo vykonštruovanom procese s „protištátnym sprisahaneckým centrom“ Rudolfa Slánského odsúdený na trest smrti a 3. decembra 1952 popravený. Bol popravený za trestnú činnosť, ktorej sa nedopustil. Zločiny, ktorých sa dopustil a ktoré konal vždy so súhlasom vedenia komunistickej strany, neboli predmetom obžaloby. Gen. Jozef Musil bol popravený v januári 1954. Plk. Richard Mysík spáchal samovraždu. Odsúdení boli aj krutí vyšetrovatelia Pergl, Bohata, Souček a mnoho ďalších. Došlo aj na Karla Vaša, ktorý sa vo väzení ocitol medzi svojimi obeťami, strávil tam však oveľa menej času ako tieto obete. Veľkej časti uväznených udelil prezident Antonín Zápotocký milosť. Namiesto 5. oddelenia HŠ vznikla 15. augusta 1950 Hlavná informačná správa (HIS), ale už 1. apríla 1951 bolo zriadené Veliteľstvo vojenskej spravodajskej služby, ktoré sa 29. mája 1952 premenilo na Hlavnú správu vojenskej kontrarozviedky (HS VKR), ktorá bola neskôr začlenená pod ministerstvo vnútra.