Vojenské vzdušné sily ZSSR

	Vojenské vzdušné sily ZSSR (VVS ZSSR)
	Vlajka sovietskeho letectva ; Vlajka sovietskeho letectva
Krajina	RSFSR, Sovietsky zväz
Existencia	1918 – 1991
Vznik	1918
Zánik	1991
Podriadené jednotky	Ministerstvo obrany ZSSR
Nadradené jednotky	Ozbrojené sily ZSSR
Účasť
Vojny	Španielska občianska vojna; Sovietsko-fínske vojny; Veľká vlastenecká vojna; Kórejská vojna; Sovietska intervencia v Afganistane; Odstráňovanie následkov havárie v Černobyle
Insígnie
Znak	; Od roku 1918 do roku 1943; ; Od roku 1943 do roku 1991

Vojenské vzdušné sily ZSSR (VVS ZSSR) alebo skrátene aj Sovietske vzdušné sily, (v rokoch 1918–1924 – Robotnícko-roľnícke vzdušné sily, v rokoch 1924–1946 – Vojenské vzdušné sily Robotnícko-roľníckej Červenej armády alebo skrátene Vojenské vzdušné sily RKKA (VVS RKKA), v rokoch 1946–1991 – Vojenské vzdušné sily ZSSR (VVS ZSSR)), boli jednou zo zložiek Ozbrojených síl ZSSR. Sovietske vzdušné sily boli sformované zo zložiek cárskych vzdušných síl v roku 1917. Spomedzi významných vojenských konfliktov 20. storočia sa zúčastnili druhej svetovej vojny, kedy stáli pred svojou najťažšou skúškou, začiatkom 50. rokov sa zapojili aj do Kórejskej vojny, v 80. rokoch sa zapojili do ozbrojenej intervencie ZSSR v Afganistane. Podieľali sa aj na odstráňovaní následkov havárie v Černobyle. Spoločne s rozpadom Sovietskeho zväzu v roku 1991 boli rozpustené aj VVS ZSSR.

Velitelia

plukovník Michail A. Solovov (1918 – 1918)
plukovník Alexandr S. Vorotnikov (1918 – 1919)
Konstantin V. Akašev (1919 – 1921)
Andrej V. Sergejev (1921 – 1922)
Andrej A. Znamenskij (1922 – 1923)
Arkadij P. Rozengoľc (1923 – 1924)
Piotr I. Baranov (1924 – 1931)
Jakov I. Alksnis (1931 – 1937)
generálplukovník Alexandr D. Loktionov (1937 – 1939)
generálporučík letectva Jakov V. Smuškevič (1939 – 1940)
generálporučík letectva Pavel V. Ryčagov (1940 – 1941)
generálporučík letectva Pavel F. Žigarev (1941 – 1942)
maršal letectva, od roku 1944 hlavný maršal letectva Alexandr A. Novikov (1942 – 1946)
maršal letectva Konstantin A. Veršinin (1946 – 1949)
maršal letectva, od roku 1956 hlavný maršal letectva Pavel F. Žigarev (1949 – 1957)
hlavný maršal letectva Konstantin A. Veršinin (1957 – 1969)
maršal letectva, od roku 1972 hlavný maršal letectva Pavel S. Kutachov (1969 – 1984)
maršal letectva Alexandr N. Jefimov (1984 – 1990)
maršal letectva Jevgenij I. Šapošnikov (1990 – 1991)

Lietadlá VVS ZSSR v roku 1990

205 strategických bombardérov: 160 lietadiel Tupolev Tu-95; 15 lietadiel Tupolev Tu-160; 30 lietadiel Miasiščev M-4

230 stredných bombardérov: 30 lietadiel Tupolev Tu-22M; 80 lietadiel Tupolev Tu-16; 120 lietadiel Tupolev Tu-22

1 555 stíhačiek: 90 lietadiel Suchoj Su-27; 540 lietadiel Mikojan-Gurevič MiG-29; 700 lietadiel Mikojan-Gurevič MiG-23; 185 lietadiel Mikojan-Gurevič MiG-21; 40 lietadiel Mikojan-Gurevič MiG-25

2 135 útočných lietadiel: 630 lietadiel Suchoj Su-24; 535 lietadiel Suchoj Su-17; 130 lietadiel Suchoj Su-7; 500 lietadiel Mikojan-Gurevič MiG-27; 340 lietadiel Suchoj Su-25

84 tankovacích lietadiel: 34 lietadiel Iľjušin Il-78; 30 lietadiel Miasiščev M-4; 20 lietadiel Tupolev Tu-16

40 lietadiel včasnej výstrahy (AWACS): 40 lietadiel Beriev A-50

1 015 prieskumných lietadiel a lietadiel pre rádioelektronický boj: 50 lietadiel Mikojan-Gurevič MiG-21; 170 lietadiel Mikojan-Gurevič MiG-25; 190 lietadiel Suchoj Su-7R; 235 lietadiel Suchoj Su-24; 200 lietadiel Jakovlev Jak-28; 130 lietadiel Tupolev Tu-16; 30 lietadiel Tupolev Tu-22M; 10 lietadiel Iľjušin Il-20

620 transportných lietadiel: 45 lietadiel Antonov An-124; 55 lietadiel Antonov An-22; 210 lietadiel Antonov An-12; 310 lietadiel Iľjušin Il-76; 2 935 civilných a ďalších transportných lietadiel, zvyčajne lietadlá Aeroflotu, ktoré sa dali ľahko prestavať

Vývoj identifikačného označenia sovietskeho letectva

Identifikačným označením lietadiel, vrtuľníkov a ostatných lietadiel, ktoré slúžili vo VVS ZSSR, bola červená hviezda, ktorá sa aplikovala na krídlach, po bokoch trupu a zvislej chvostovej plochy. Tento znak prešiel počas rokov niekoľkými zmenami.

	Červená päťcípa hviezda bez lemovania sa používala až do roku 1943.
	Červená hviezda s čiernym kruhovým lemovaním vo vnútri hviezdy sa používala len občas v 20. a 30. rokoch.^[1]
	Červená hviezda s čiernym lemovaním sa používala v rokoch 1941 až 1943, nakoniec však bola vyradená z používania.^[1]
	Začiatkom 40. rokov začali mnohé vzdušné sily po celom svete používať na svojich znakoch biele lemovanie. Rovnaký osud postihol aj sovietsku červenú hviezdu. Na konci roku 1942 bolo na červených hviezdách takmer všadeprítomné biele lemovanie. V roku 1943 sa červená hviezda s bielym lemovaním stala štandardným identifikačným označením VVS RKKA.^[2]
	Červená hviezda so žltým lemovaním sa používala veľmi zriedkavo v období rokov 1942 – 1945.^[1]
	Červená hviezda s vypuklým zatienením a s bielym a červeným lemovaním sa stala známa ako kremeľská. Používala sa zriedkavo v období rokov 1940 – 1945.^[1]
	Červená päťcípa hviezda s bielym a červeným lemovaním sa začala objavovať na sovietskych lietadlách od konca roku 1943. Masovo sa začala používať v nasledujúcich rokoch. Od roku 1945 sa táto hviezda používala takmer všeobecne. Hviezda sa aplikovala na hornú a dolnú časť krídla, po bokoch zvislej chvostovej plochy a po bokoch zadnej časti trupu. Túto verziu identifikačného označenia nazvali v 50. rokoch hviezdou víťazstva. Vo VVS ZSSR sa táto hviezda používala až do rozpadu ZSSR, čiže aj VVS ZSSR, v roku 1991. VVS Ruskej federácie používali túto hviezdu až do roku 2010, kedy bola nahradená červenou hviezdou s modrým, bielym a červeným lemovaním.