Vojenský priestor Ralsko
Bývalý vojenský výcvikový priestor Ralsko sa nachádza v Libereckom kraji a malou časťou tiež Stredočeskom kraji, približne medzi mestami Doksy, Zákupy, Mimoň, Stráž pod Ralskem, Mnichovo Hradiště a Bělá pod Bezdězem. Východným okrajom sa približne zhoduje s geomorfologickým celkom Ralská pahorkatina. Jeho rozloha predstavovala 250 km².
Využívala ho česko-slovenská armáda a v rokoch 1968 až 1991 tiež sovietske vojská. V priestore sú zaujímavé pozostatky pôvodného osídlenia, vojenské objekty i prírodné pomery.
V roku 2013 prejavila Česká armáda záujem tu obnoviť strelnicu.[1]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Do roku 1945[upraviť | upraviť zdroj]
Už za Rakúska v čase cisára Jozefa II tu bolo vojenské cvičisko.[2] Územie bolo až do prvej polovice 20. storočia pomerne riedko osídlené. Nachádzali sa tu sídla (mesto, obce, osady, samoty) s prevažne sudetonemeckým obyvateľstvom. Historické sídla (po úroveň osád) na území vojenského priestoru uvádza nasledujúca tabuľka, a to vrátane správneho členenia:
| Správne členenie sídiel - k roku 1930 | - k roku 2011 | |||
| Okres | Obec (nemecký názov) | Osada (nemecký názov) | Obec | Okres |
|---|---|---|---|---|
| Česká Lípa | Boreček (Haidedörfel) | Ralsko | Česká Lípa | |
| Černá Novina (Schwarzwald) † | Dolní Novina (Böhm. Neuland) † | |||
| Holičky (Hultschken) † | ||||
| Horní Krupá (Ober Krupai) → | ||||
| Hradčany (Kummer) | ||||
| Hvězdov (Höflitz) | ||||
| Jablonec (Gablonz) † | Chlum (Chlum) † | |||
| Prosíčka (Prositschka) † | ||||
| Jezová (Jezowai) † | ||||
| Křída (Kridai) † | ||||
| Kuřívody (Hühnerwasser) | Strážov (Strassdorf) † | |||
| Náhlov (Nahlau) | ||||
| Okná (Woken) † | Dolní Okna (Heide) † | |||
| Kracmanov (Kratzdorf) † | ||||
| Olšina (Wolschen) † | ||||
| Palohlavy (Halbehaupt) † | Zábělce (Sabelce) † | |||
| Ploužnice (Plauschnitz) | ||||
| Proseč (Proschwitz) † | Kostřice (Kosterzitz) † | |||
| Svébořice (Schwabitz) † | ||||
| Židlov (Schiedel) † | ||||
| Mnichovo Hradiště | Bělá pod Bezdězem ♦ | Vazačka (Wassatschka) † | Bělá pod Bezdězem | Mladá Boleslav |
| Vrchbělá (Neudorf) | Nová Hospoda (Neuschänke) † | |||
| Legenda: † zaniknuté, → presunuté, ♦ mimo územia | ||||
Po Mníchove 1938 bolo územie súčasťou nemeckého zabrania (Sudet). Časť priestoru medzi Novým dvorom a Mimoňou získal v rokoch 1942-43 Wehrmacht, resp. Afrikakorps, ktorý na piesočnatých poliach cvičil strelcov Panzerfaustu a Panzerschrecku. Dôkazom sú nálezy zbraní a munície pri čiastočnej asanácii (tj. vyhľadanie a ničenie streliva a vojenského materiálu) Ralska. V apríli 1945 vybudovali ženisti dve letiská pri Hradčanoch a medzi Hvězdovom a Mimoňou. K presunu všetkých častí Schlachtgeschwader 2. pod Luftflotte 6. na Kummerské letisko na severe Čiech, resp. Sudet, sa malo podľa rozkazu uskutočniť okolo 28. marca 1945. Avšak na konci vojny malo Nemecko už veľký nedostatok ženistov, ktorí mali pripraviť v lokalite pri Mimoni na prirodzene rovných lúkach dve základné pristávacie plochy. Jedna z nich bola na východ od vtedajšieho Kummer See, (Hradčanský rybník) druhá východne od Mimone v smere na Hvězdov na trávnatom rúbanisku uprostred lesného porastu. Až 1. apríla prišli na tieto miesta ženijné vojská s niekoľkými desiatkami zajatcov na povozoch a začali s úpravou. Presne na Veľkú noc sa zleteli zvyšky Schlachtgeschwader 2. V jej radoch sa od bojov v Grécku roku 1941 až do 31. júla 1944 nachádzal najviac vyznamenávaný vojak Tretej ríše a neskorší plukovník Hans-Ulrich Rudel. Letisko bolo poškodené americkými aj sovietskymi náletmi. Po odlete pilotov do Kitzingenu zostalo na letisku Kummer podľa súpisky materiálu II. odboru MNO z 15. mája 1945 spolu 4 kusy dvojmiestnych pozorovacích lietadiel a ďalších 30 kusov označených len ako ľahký bombardovací stroj. Šesť lietadiel bolo zničených úmyselne založeným požiarom. Bolo nájdených 18 leteckých motorov. Veľké množstvo leteckých bômb rôznych veľkostí veľký počet skriňových bômb s 30 malými bombami. Na letisku Hvězdov stálo celkom 8 stíhačiek, ktoré po vykonaní opravy boli schopné letu a jeden bombardér s dvomi torpédami. Skladisko bolo plné munície, 145 bômb do hmotnosti 70 kg, 90 bômb nad 70 kg a cca 100 kusov skriňových bômb s 24 malými bombami. Väčší počet nábojov do palubných diel a mnoho ďalšieho leteckého a výzbrojného materiálu.
Tak skončilo prvé obdobie letiska Kummer am See a vzhľadom na skutočnosť, že vznikal v roku 1947 vojenský priestor pod názvom "Vojenský výcvikový tábor Bezděz" neskôr premenovaný na "Vojenský újezd Ralsko" bola plocha pri Kummre navrhnutá ako letisko.
Po roku 1945[upraviť | upraviť zdroj]
Koniec vojny so sebou priniesol odsun ríšskych a sudetských Nemcov z oblasti a osídľovanie novými obyvateľmi.
30. októbra 1946 rozhodla vláda o zriadení Vojenského výcvikového tábora Bezděz. Na začiatku roka 1947 bola oblasť vyprataná a obyvateľstvo vysídlené. Niektoré dediny boli zrovnané so zemou, iné využité pre potreby armády. Ďalším vládnym rozhodnutím zo 6. júna 1950 bol ku dňu 1. júlu 1950 na území vojenského tábora vyhlásený Vojenský újezd Ralsko.[3] Dňa 5. februára 1952 rozhodla vláda so spätnou platnosťou k 1. februáru 1952 o ďalšom rozšírení územia vojenského újezdu. Československá armáda v priestore postavila rôzne zariadenia pre výcvik vojsk: tankodromy, hlboké brody a tankové strelnice Židlov a Bělá. Ďalej tiež výskumný polygón pre testovanie rôznych druhov munície, muničné sklady, garáže pre ťahače jadrových hlavíc a prísne tajné sklady jadrových hlavíc. Na letisku prekonali čiastočne svoj výcvik aj izraelskí parašutisti v lete 1948.[2]
Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 priestor obsadili sovietske vojská (Stredná skupina vojsk). Sovieti v 80. rokoch zväčšili pristávaciu dráhu na letisku Hradčany na celkovú dĺžku 2,7 km a šírku 90 m.
Každodennosti pobytu sovietskych jednotiek v Ralsku[upraviť | upraviť zdroj]
Vojenský priestor Ralsko s Hradčanským letiskom bol pre sovietske vojská dôležitým strategickým bodom, preto ho začali obsadzovať hneď v ranných hodinách 21. augusta 1968. Počas cesty do práce a celého dňa obyvatelia priestoru a okolitých obcí na cestách stretávali tanky a inú obrnenú techniku. Okupácia vyvolala vlnu nenávisti, strhávali sa červené hviezdy z miestnych národných výborov, ľudia skladali stranícke legitimácie, v mestách sa zakladali protiokupačné petície. Po počiatočnom odpore však došlo ku konsolidácii politickej situácie a českí obyvatelia, už tak zvyknutí na cvičenie vojakov, sa s pobytom sovietskych jednotiek začali zmierovať.
Príležitostí, kedy sa obyvateľstvo mohlo stretnúť so sovietskymi vojakmi, bolo niekoľko. Priestor nebol plne uzavretý, pracovali v ňom českí lesníci, hasiči, poľnohospodári alebo elektrikári. Do priestoru sa mohli dostať aj ľudia bez povolenia, napríklad keď chodili na huby alebo čučoriedky. Mimo priestor sa ľudia so sovietskymi dôstojníkmi najčastejšie stretávali pri oficiálnych akciách, ako boli napríklad družby, oslavy výročia a manifestačné sprievody mestami Mimoň, Mladá Boleslav alebo Mnichovo Hradiště. O rozvíjanie oficiálnych vzťahov a vytváranie pozitívneho mediálneho obrazu sovietskej armády sa usilovala druhá najmasovejšia organizácia vo vtedajšom Československu - Zväz československo-sovietskeho priateľstva. V okrese Mladá Boleslav napr. združoval v roku 1980 bezmála 15 000 obyvateľov, zaisťoval besedy so zástupcami družobných miest v ZSSR a zájazdy členov do ZSSR, spoluorganizoval festivaly sovietskych filmov, cestovateľské prednášky, Leninove večery, Večery družby alebo zájazdy do pražských divadiel na hry ruských autorov. Napriek tejto oficiálnej rovine bol najčastejším neoficiálnym druhom kontaktu vojakov s miestnymi obyvateľmi čierny obchod s vojenským vybavením. Najmä sovietski dôstojníci boli úspešní v budovaní klientelistických sietí.[4]
Po roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]
Po nežnej revolúcii bol vyjednaný odsun sovietskych vojsk a 30. mája 1991 odišiel z Mimone posledný sovietsky transport. Vláda ČSFR následne 5. septembra 1991 rozhodla o zrušení vojenského újezdu Ralsko ku dňu 31. decembra 1991. Následne sa priestor otvoril turistom, ale tiež nekontrolovanému ničeniu rôznymi vandalmi.
Vyčistenie od nevybuchnutej munície bol jeden z najväčších projektov armády na vrátenie pôdy a stavieb verejnosti po skončení druhej svetovej vojny. Počas týchto viac ako 10 rokov pracovala na tejto úlohe rádovo stovka ľudí každodenne v teréne s cieľom odstraňovať nebezpečnú muníciu z plochy 8 600 ha. Na voľných plochách do hĺbky 50 cm, v lesnom teréne do hĺbky 30 cm. V roku 2004 armáda rýchlo ukončila financovanie vojenskej pyrotechnickej jednotky a tým skončila pyrotechnická asanácia vykonávaná silami armády a polície a štafetu prevzali štyria pyrotechnici Vojenských lesov divízie Mimoň.
Na veľkej ploche 40 ha v okolí strelnice Židlov bola zriadená a v roku 2000 oplotená Obora Židlov so vzácnymi druhmi zveri. Štátny podnik Vojenské lesy a statky prevzal do svojej správy a začal s vytváraním značených turistických trás a náučných chodníkov. V obci Hradčany postavil svoje informačné stredisko a v spolupráci s Klubom českých turistov odtiaľ vyznačili v roku 2007 tri farebne odlíšené okruhy pre peších turistov.[2]
Po roku 2000 tu firma Logika Ralsko začala napriek nesúhlasu niektorých obcí a kraja svoju činnosť (stínanie, búranie) a oznámila aj zámer začať ťažbu piesku a štrkopiesku.[5]
Topografia[upraviť | upraviť zdroj]
Územie je, s výnimkou sopečného kužeľa Ralsko (696 m, najvyšší vrchol oblasti) a znelcových vrcholov Malého a Veľkého Bezdězu (577 a 604 m, zrúcaniny hradov), takmer výlučne pieskovcové. Na rozdiel od Českého raja a Kokořínska tu nenájdeme rozsiahle skalné mestá ani množstvo pieskovcových veží, avšak oblasť je oveľa rozsiahlejšia.
Povrch[upraviť | upraviť zdroj]
Centrálna časť priestoru je mierne zvlnená, so širokými údoliami a plochými vrcholmi. Výrazne prevyšuje okolie iba súvršie Velká a Malá Buková (474 a 431 m) pri Hradčanoch. Na severozápade nad Mimoňou vyčnieva čadičový kužeľ Ralsko, ktorý vznikol treťohornou sopečnou činnosťou. Na jeho južnom svahu sú Vranovské skály.
Pri severnom okraji je terén členitejší a skalnatejší. V okolí Hamru na Jezeře sú výrazné čadičové chrbáty Jelení vrchy, Kozí chrbát tvorený vulkanickou žilou v železitých pieskovcoch s dobývkami limonitu, vrchy Děvín a Hamerský Špičák so zrúcaninami, skalný amfiteáter Divadlo, stolová hora Široký kámen a 250 m široká zvislá skalná stena Dlouhý kámen.
V najzápadnejšej časti sa medzi Máchovým jazerom a Ploučnicou nachádza pozoruhodná skalnatá oblasť, niekedy nazývaná Polomené hory, Kumerské pohoří, oficiálne však Hradčanská pahorkatina. Oblasť je tvorená množstvom skalnatých roklín, nad ktorými sa týči dvojica vrchov Dub (458 m) a Pecopala (451 m). Časť oblasti je zabraná zvernicou Velký Dub s chovom danielej a muflónej zveri v správe Vojenských lesov o rozlohe 533 ha. Pozornosť si zaslúžia aj Hradčanské stěny s radom horolezeckých veží (Popelová věž, Panenská skála, Tvarožník, Lesní hlava i.), skalné dutiny (Psí kostely) a štyri metre široká Skalní brána.
Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Po severnom okraji tečie Ploučnice, ktorá v blízkosti Novin pod Ralskem preteká pozoruhodnou prírodno-technickou zaujímavosťou - prielomom Ploučnice. Na jej umelo vybudovanom náhone Hamerská strouha leží Hamerský rybník, priamo na Ploučnici o niečo nižšie pri Stráži pod Ralskom Horecký rybník.
Po východnom okraji priestoru preteká Zábrdka a v centrálnej časti priestoru Ploužnický potok, na ktorom sa nachádza niekoľko rybníkov. Ďalej je v západnej časti sústava Hradčanských rybníkov a Břehyňský rybník. Inak je priestor, až na niekoľko ďalších malých potokov na okrajoch, suchou oblasťou a pramene sú tu veľkou vzácnosťou.
Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]
Väčšina oblasti je pokrytá hlbokými lesmi, ktoré si na mnohých miestach zachovali pôvodný zmiešaný charakter so zastúpením buka, duba, borovice a smreka. Ďalej sú časté borovicové monokultúry. Miesta zasiahnuté činnosťou armády postupne zarastajú náletovými drevinami s prevahou brezy. Na pôvodné lesy, skalné steny aj rašeliniská je viazané množstvo špecifických bylín.
V oborách žije mnoho vzácnych druhov zveri (pozri vyššie) a na rybníkoch Břehyňskom, Hradčanských a Černom vzácne vtáky orliak morský, žeriav popolavý, kaňa močiarna, bučiak veľký, bocian čierny, kalužiak perlavý a ďalšie.
Vplyv vojenského priestoru na prírodu[upraviť | upraviť zdroj]
Rozsah devastácie spôsobenej armádou ČSSR väčšinou neprekročil hranicu ekologickej únosnosti. Situácia sa rapídne zhoršila po príchode sovietskej armády. K najhoršej devastácii prírody dochádzalo v priestore letiska Hradčany, kde sa nachádzali jedny z najväčších skladov pohonných hmôt a mazív v Česku. V nevyhovujúcich nádržiach bolo skladovaných cez 37 000 m³ leteckého petroleja, nafty a benzínu, ďalej oleje, raketové palivo, nemrznúce zmesi a rôzne chlórové látky. Následkom je silná kontaminácia pôdy (cez 485 000 m³ ropnými uhľovodíkmi) a podzemných vôd (82 250 m³ ropou a ťažkými kovmi). Teraz prebieha asanácia územia, ktorá v prvej fáze spočívala v čerpaní a čistení spodnej vody. Teraz už niekoľko rokov prebieha v Česku najrozsiahlejšia asanácia celej lokality metódou bioremediácie in-situ.[6]
Ďalším závažne poškodeným územím je šesť rozsiahlych strelníc, kde sa dodnes nachádza množstvo munície takmer všetkých druhov a kmene okolitých stromov sú plné železných črepín.
Pred odchodom sovietskej armády vznikol obrovský požiar (vyhorelo vyše 200 hektárov lesa) a Sovieti tu zanechali veľké množstvo čiernych skládok.
Pamiatky a kultúrne zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
- Hrad Ralsko, na rovnomennom kopci, bol založený v 14. storočí Vartenberkovcami, od 16. storočia pustý
- Děvín, nad Hamrom na Jezeře, bol založený Přemyslom Otakarom II., 1645 dobytý a poničený Švédmi[7]
- Stohánek - hrádok na pieskovcovom uzle, existoval krátko v 15. storočí, neskôr pustovne
- Křída - nepatrné zvyšky hrádku zo 14. storočia nad údolím Zábrdky
Ďalšie pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Zbyny a Zbynsko - nepatrné zvyšky hradu, v skale vytesané pustovne
- Šlapka - zrúcanina Valdštejnskej hájovne pri obci Kuřívody
- Bývalý lovecký zámoček Radechov pri Dolnej Krupej
- Eustachova kaplnka - od roku 1712 pustovňa, neskôr prestavaná na kaplnku, dnes silne poškodená; leží pri Borečku v blízkosti Hradčian
- Hradový vrch, či Hrad na Dubovém vrchu - zrúcaniny hradu zo 14. storočia, poškodený sovietskymi vojakmi
- Sochorův pomník - venovaný pamiatke generálmajora Antonína Sochora, hrdinu z východného frontu za druhej svetovej vojny, ktorý tu pri autonehode utrpel smrteľné zranenia[8]
- Králův stolec - mohutný pieskovcový blok pri meste Doksy s vytesanou lavicou, na ktorej podľa povesti rád sedával Karol IV.
-
Ralsko zvyšky obytnej veže -
Zrúcanina hradu Děvín -
Stohánek cesta
Zaniknuté obce[upraviť | upraviť zdroj]
Z budov ostali väčšinou len základy a pivnice. Za pozornosť stojí napríklad Strážov, Okna a Horní Krupá.
Zoznam obcí pozri vyššie.
Mesto Ralsko[upraviť | upraviť zdroj]
Rad obcí na území bývalého vojenského priestoru sa stalo po roku 1990 súčasťou mesta Ralsko v okrese Česká Lípa.
Vojenské a priemyselné objekty[upraviť | upraviť zdroj]
- Letisko Hradčany - zaujímavé vojenské stavby, hangáre odolné bombardovaniu (tzv. ÚLy), natáčal sa tu napríklad Tmavomodrý svet a Stalingrad
- Ruiny sovietskych kasární Nový Dvůr
- Budovy pri Hradovom vrchu
- Uránové bane pri Stráži pod Ralskom, kde sa urán ťažil jednak klasicky razbou a jednak chemicky. Pri chemickej ťažbe sa využíva príhodné striedanie dobre a horšie rozpustných hornín v hydrologicky vymedzenej oblasti, kedy je do rozpustných vrstiev čerpaná kyselina sírová a na povrch je vyčerpávaná zmes, z ktorej možno urán oddeliť.
-
Sovietske budovy pri Hradovom vrchu -
Zariadenia v uránovej bani
Prehľad chránených území prírody[upraviť | upraviť zdroj]
Na území priestoru sa nachádzajú nasledujúce prírodné pamiatky:
- Prírodná rezervácia Ralsko
- Prírodná rezervácia Vranovské skály
- Národná prírodná rezervácia Břehyně-Pecopala
- Prírodná rezervácia Hradčanské rybníky
- Prírodná pamiatka Jelení vrchy
- Prírodná pamiatka Stohánek
- Prírodná pamiatka Rašeliniště Černého rybníka
- Prírodná pamiatka Děvín, Ostrý a Schachtstein
- Prírodná pamiatka Široký kámen
- Divadlo (prírodná pamiatka)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Michael Polák. Do Ralska se vrátí armáda, chce tu pěchotní střelnici [online]. 2013-12-10, [cit. 2016-05-27]. Dostupné online.
- ↑ a b c JOSEF, Kosák. Z Hradčan do Polomených hor. Turista, 2009, roč. 121, čís. 8-9, s. 14. ISSN 0139-5467.
- ↑ AUTORSKÝ KOLEKTÍV. Českolipsko a Máchův kraj. Děčín : Česká turistika s.r.o, 2005. ISBN 80-903410-9-8. Kapitola Jedeme na výlet, s. 39.
- ↑ http://www.archiv.prirodniskola.cz/expedice/ralsko2013/2013-vojensky-prostor-ralsko,%20sovatska-armada-v-regionalni-kolektivni-pameti-a-jeji-oficialni-program.pdf
- ↑ Michael Polák. Firma chce těžit písek u letiště v Hradčanech, proti je Mimoň. Českolipský deník, 2014-01-12. Dostupné online [cit. 2016-05-29].
- ↑ Projekt Letiště Hradčany [online]. AECOM, [cit. 2016-05-28]. Dostupné online. Archivované 2016-06-30 z originálu. (po česky)
- ↑ Mapa Ralsko 1:25 000, 2. vydanie 2005, Geodézia On Line
- ↑ http://www.duchcov.cz/noviny/200407/sochor/sochor.htm
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vojenský prostor Ralsko na českej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vojenský priestor Ralsko
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Zaniklé obce - Vojenský výcvikový priestor Ralsko
- Vplyv človeka na vývoj krajiny v bývalom vojenskom priestore Ralsko Archivované 2013-10-04 na Wayback Machine
- Vojenský priestor Ralsko 1968-1991: Sovietska armáda v regionálnej kolektívnej pamäti a jej oficiálny obraz Archivované 2013-10-04 na Wayback Machine
- Dokumentácia vybraných zaniknutých sídiel v okolí Ralska a ich oživenie Archivované 2013-10-04 na Wayback Machine
- Mestá, obce, osady a samoty zaniknuté alebo čiastočne zaniknuté po roku 1945
- Informácie o oblasti Archivované 2006-02-17 na Wayback Machine
Súradnice: 50°37′10″S 14°43′58″V / 50,6193981°S 14,7326625°V