Vojenský výbor Organizácie Severoatlantickej zmluvy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zasadanie Vojenského výboru v Ľubľani v roku 2019

Vojenský výbor Organizácie Severoatlantickej zmluvy je najvyšší vojenský orgán Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO). Výbor je zložený z náčelníkov generálnych štábov prípadne náčelníkov obrany členských štátov a zo stálych vojenských zástupcov členských krajín pri NATO. Poskytuje vojenské stanoviská Severoatlantickej rade, najvyššiemu politickému orgánu NATO.[1] Všetky členské krajiny majú vo výbore rovnaký hlas.[2]

Práca Vojenského výboru[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenský výbor sa na úrovni náčelníkov generálnych štábov stretáva najmenej trikrát za rok. (Podľa iných informácií dvakrát.[3]) Počas týždňa sa však viackrát formálne aj neformálne stretávajú stáli vojenskí zástupcovia členských krajín.[1][2] Podľa Ministerstva obrany SR sú „vojenské stanoviská [Vojenského výboru] založené na vzájomnej dohode, čo znamená, že každé odporúčanie odsúhlasia náčelníci všetkých generálnych štábov“.[1] Výbor úzko spolupracuje s oboma strategickými veliteľmi: hlavným veliteľom Spojeneckých síl v Európe (SACEUR), sídlici v belgickom meste Mons a hlavným veliteľom Spojeneckých síl pre tranformáciu (SACT) v americkom Norfolku.[1]

Činnosť Vojenského výboru podporuje Medzinárodný vojenský štáb.[2]

Prvé výjazdové zasadanie Vojenského výboru na Slovensku sa uskutočnilo v októbri 2005. Vojenskí reprezentanti z členských krajín a Veliteľstva spojeneckých síl v Európe sa vtedy stretli na Slači a v Liptovskom Mikuláši.[4] Zasadnutie sa uskutočnilo aj v roku 2010, tentokrát 17. až 19. septembra vo Vysokých Tatrách.[1]

Predseda Vojenského výboru[upraviť | upraviť zdroj]

Predseda Vojenského výboru, generál Knud Bartels v roku 2014

Predseda Vojenského výboru „Vedie agendu výboru a rokovania, sleduje stanoviská a pracuje na urovnaní rozdielnych národných pozícií alebo rozdielnych politických postupov a snaží sa o ich spracovanie do podoby, ktorá bude prijateľná pre všetkých“.[2] Predsedom výboru je tradične bývalý náčelník štábu jedného zo spojeneckých ozbrojených síl.[5] Do funkcie predsedu zvolia náčelníci štábov, spravidla na obdobie 3 roky.[5][1] Predseda Vojenského výboru je hlavný vojenský radca generálneho tajomníka. Prezentuje rady 30 náčelníkov štábu politickému vedeniu organizácie. Radí a vydáva direktívy pre hlavného veliteľa spojeneckých vojsk v Európe, veliteľovi spojeneckých síl pre transformáciu a Medzinárodnému vojenskému štábu NATO.[6] Od 25. júna 2021 je predsedom Vojenského výboru holandský admirál Rob Bauer.[7] Predseda má svojho zástupcu.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f FARKAŠOVÁ, Michaela; VANGA, Milan; MICHNICA, Peter. Slovensko privítalo Vojenský výbor NATO [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, [cit. 2021-08-06]. Dostupné online.
  2. a b c d e Vojenský výbor NATO [online]. NATO, [cit. 2021-08-06]. Dostupné online.
  3. TASR. Vojenský výbor NATO bude zasadať v Bruseli 18. mája. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2016-05-10. Dostupné online [cit. 2021-08-06].
  4. SITA. Po prvý raz bude na Slovensku rokovať Vojenský výbor NATO. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2005-10-05. Dostupné online [cit. 2021-08-06]. ISSN 1335-4418.
  5. a b NATO. NATO Chiefs of Defence elect next Chairman of the Military Committee - Admiral Rob Bauer of the Netherlands Armed Forces [online]. nato.int, 2020-10-09, rev. 2020-10-09, [cit. 2021-08-05]. Dostupné online.
  6. NATO. Admiral Rob Bauer [online]. nato.int. Dostupné online.
  7. NATO. Admiral Rob Bauer begins his tenure as Chair of the NATO Military Committee [online]. nato.int, [cit. 2021-08-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]