Vojenský výcvikový priestor Milovice – Mladá

Pohľad na areál vojenského letiska Milovice-Boží Dar v roku 2009

Vojenský újezd Mladá je zrušený vojenský obvod s letiskom, rozsiahlym areálom kasární, civilných bytov a ďalších objektov, ktorý sa rozkladal na častiach územia moderných okresov Mladá Boleslav a Nymburk. Areál s bývalým letiskom sa v súčasnosti rozkladá prevažne na území stredočeskej obce Milovice, malá časť potom na území susednej obce Straky. Ďalšie vyššie spomínané nehnuteľnosti ležia takisto prevažne na území Milovic.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Výcvikový priestor bol založený roku 1904, kedy rakúska armáda zabrala 3465 ha pôdy, aby tu vytvorila cvičisko pre veľké poľné cvičenia, bola tu aj strelnica. O rok neskôr bolo v tunajšom tábore už 2000 osôb. Obec Mladá, ktorá ležala vo vnútri výcvikového priestoru, bola naliehavo vysídlená v októbri 1905. Ruiny dediny poslúžili pri cvičnej streľbe, ruina kostola bola zničená až v 50. rokoch. V čase 1. svetovej vojny boli v tunajšom barakovom tábore držaní talianski a ruskí zajatci. Tí talianski tu majú dokonca svoj vojenský cintorín. Priestor využívala tiež armáda za 1. republiky. Od roku 1921 je v prevádzke tiež vojenská železničná trať z Lysej nad Labem, uvádzaná dnes pod číslom 232. Medzi vojnami tu bolo zriadené aj vojenské letisko Boží Dar

Od roku 1939 priestor využívala nemecká armáda a rozšírila ho o niekoľko vysídlených obcí v okolí. V tom čase sa tu tiež natáčali filmy nemeckej vojnovej propagandy, ktoré potom boli vo filmových týždenníkoch vydávané za zábery z východnej fronty. Ku koncu vojny sa sem dostávali vojenské pluky, utekajúce pred červenou armádou do amerického zajatia, bol tu aj obrnený vlak, ktorým sa počas pražského povstania vojaci SS snažili zasiahnuť do bojov v Prahe. Po skončení vojny sa hranice cvičiska vrátili do predvojnovej podoby.

Uznesením vlády ČSR z 6. júna 1950 bol z doterajšieho vojenského tábora vytvorený ku dňu 1. júlu 1950 vojenský újezd Mladá. Ďalším uznesením vlády ČSR z 5. februára 1952 bolo územie újezdu rozšírené; pritom sa počítalo so zabraním a vysídlením obce Lipník. Po návšteve delegácie zástupcov obce Lipník na čele s predsedom MNV na veliteľstve tankového a mechanizovaného vojska dňa 8. januára 1952 rozhodlo Ministerstvo národnej obrany ČSR dňa 25. januára 1952 o tom, že obec Lipník nebude do rozšíreného vojenského újezdu zahrnutá.

Po roku 1945 tu opäť sídlila česko-slovenská armáda a to až do roku 1968, kedy ju nahradili okupačné sovietske vojská, konkrétne tzv. Stredná skupina vojsk, ktorá tu dokonca mala svoje ústredie v ČSSR. Pre potreby sovietskej armády bol denne vypravovaný z Milovíc do Moskvy špeciálny vlak. V roku 1991 sovietske vojská priestor opustili a vláda ČSR dňa 5. septembra 1991 rozhodla o zrušení vojenského obvodu Mladá ku dňu 31. decembra 1991. Uznesením vlády z 20. decembra 1991^[1] potom bolo celé územie vojenského újezdu opätovne rozdelené medzi obce Benátecká Vrutice, Benátky nad Jizerou, Brodce, Čachovice, Lipník, Luštěnice, Milovice, Smilovice a Straky. V podstate sa tak obnovilo pôvodné administratívne a katastrálne členenie celej oblasti. Zostalo tu obrovské množstvo opustených vojenských aj civilných objektov, vrátane spomínaného letiska. Z väčšej časti boli tieto stavby čoskoro zdevastované a ich vybavenie rozkradnuté.

Niekoľko rokov tu prebiehalo náročné čistenie od nevybuchnutej munície, ktoré už bolo skončené. Zaujímavosťou je, že najväčšie množstvo nájdených výbušnín pochádzalo z výbavy Česko-slovenskej ľudovej armády a Wehrmachtu.

Už od 90. rokov prebieha obnovovanie vhodných stavieb, ktoré sú upravované na nové bytové domy - vďaka tomu sa v priebehu niekoľkých rokov rozrástol počet obyvateľov Milovic z pôvodných 1200 v roku 1991 na súčasných 8700. Menšiu časť stavieb využívajú aj podnikatelia.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 2013 bol celý areál vojenského újezdu voľne prístupný vrátane letiska, ktoré slúžilo pre prevádzku ultraľahkých športových lietadiel. Organizovali sa tu tiež zrazy tuningu alebo hudobné akcie, z ktorých najväčší býva každoročný festival Votvírák. Územím prechádza tiež niekoľko cyklotrás.

Snahy o využitie a budúcnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Veľký voľný priestor priamo v stredných Čechách neďaleko Prahy čoskoro po opustení armádou začal lákať investorov. Striedali sa tu politické delegácie, vrátane návštevy vtedajšieho premiéra Václava Klausa a prezidenta Václava Havla. Spočiatku medzi návrhmi jasne viedla snaha o vytvorenie veľkého prestupného medzinárodného letiska, ktoré malo svojím významom dokonca konkurovať aj frankfurtskému. Neskôr bola táto predstava redukovaná na medzinárodné Cargo-letisko. Neskôr chcela priestor využiť firma Škoda Auto, ktorá tu chcela stavať rozsiahly testovací polygón. Objavil sa aj plán na výstavbu obrieho golfového ihriska. Všetky tieto plány ale vždy narážali na silný odpor miestneho obyvateľstva i ochrancov prírody.

V roku 2009 vypísal súčasný vlastník územia - Stredočeský kraj - verejnú súťaž na strategického partnera vo využití letiska Boží Dar a jeho okolia, ktorý by si areál dlhodobo prenajal. Na rozdiel od predchádzajúceho vedenia kraja má však to súčasné inú koncepciu, ako by si regeneráciu územia predstavovalo. Nie sú tu vítané aktivity súvisiace s priemyselnou výrobou náročnou pre životné prostredie a letisko Boží Dar bude naďalej slúžiť len pre ľahké športové lietadlá. „Nesmú to byť žiadne veľké priemyselné továrne, skladovacie haly alebo logistické centrá, ktoré by Milovice a okolité obce zaťažili nadmernou nákladnou dopravou“, uviedol doslova bývalý hajtman David Rath.

K realizácii sa ani nijako nepribližuje projekt novej železničnej trate medzi Milovicami a Čachovicami, ktorá by umožnila vybudovať novú rýchlostnú trasu Praha – Liberec, teda tzv. V. koridor.

Pamätihodnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Hangár č. 12 (na vrátach č. 10) na bývalom letisku Boží Dar - číslo registra v ÚSKP 105254 (vyhlásený MK SR 3. decembra 2013)

Hangár (tzv. Úľ) je súčasťou niekdajšieho súboru 44 hangárov, vybudovaných sovietskymi vojskami v rokoch 1969 – 1977. Ide o ukážku vojenskej stavby, ktorej výstavba bola produktom rýchleho zbrojenia v dobe studenej vojny. Všetky hangáre boli typizovanými stavbami postavenými z materiálu privážaného vlakom zo ZSSR. Milovické hangáre boli prvými svojho druhu v ČSSR a slúžili preto ako vzorové pre ďalšie letisko (Pardubice, Čáslav, Náměšť nad Oslavou).

Vojenský cintorín v južnej časti obce Mladá

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Vojenský priestor sa nachádza v mierne zvlnenej krajine nížiny stredného Polabia. Najvyšším bodom je Benátský vrch s nadmorskou výškou 251 m. Okrem rozsiahlych zalesnených oblastí sa tu nachádzajú aj rozľahlé lúky. V lese sa skrýva rad hlbokých roklín, či umelých výkopov. Aj samotný les má nezvyčajne rôznorodú skladbu: prevažujú tu listnaté stromy, predovšetkým brezy a duby, ale tiež enklávy ihličnatých stromov. Vzhľadom na to, že územie bolo už od roku 1904 postupne uzatvárané, zostalo tu zachované veľmi hodnotné životné prostredie, takmer nedotknuté ľudskou činnosťou. Žije tu aj niekoľko vzácnych druhov obojživelníkov, hmyzu a pavúkov. Kvôli nim tu bola zriadená prírodná rezervácia Pod Benáteckým vrchem, zvyšok územia je však naďalej bez akejkoľvek ochrany. Do neštátnej prírodnej rezervácie bolo v januári 2015 prevezených 14 exmoorských koní veľmi podobných pôvodným divokým koňom v strednej a západnej Európe, ktorí tu majú spásať agresívne byliny a chrániť tak otvorenú a polootvorenú krajinu a jej rastlinné i živočíšne druhy.^[2] V októbri bolo pridané sedemhlavé stádo dobytka Tauros, spätne vyšľachtených praturov^[3]^[4] a v decembri potom stádo siedmich samíc v českej prírode vyhynutého zubra.^[5]