Vojna v Abcházsku (1998)
| Vojna v Abcházsku | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Oblasť okresu Gali ktorá bola do roku 2008 pod dohľadom OSN | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Abcházsko
|
.svg){kind=small} Biela légia Lesní bratia
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Sergej Bagapš | Zurab Samušija Dato Šengelija | ||||||
| Sila | |||||||
| 3500 vojakov 1100 povstalcov |
300 povstalcov | ||||||
| Straty | |||||||
| Podľa Gruzínska: 600 mŕtvych Podľa Abcházcov: 8 mŕtvych 17 ranených |
Podľa Gruzínska: 52 mŕtvych 42 ranených Podľa Abcházcov: 160 mŕtvych | ||||||
Vojna v Abcházsku bol ozbrojený konflikt medzi Gruzínskom a Abcházskom, ktorý vypukol v máji 1998 po opakovaných útokoch gruzínskych partizánov na abcházske vojenské i nevojenské objekty. Niekedy sa hovorí o "šesťdňovej vojne", boje ale v skutočnosti trvali dlhšie. Oných sedem dní trvala len reakcia abcházskej armády v dňoch 20. až 26. mája. K útokom zo strany Gruzíncov však dochádzalo oveľa skôr.
Príčiny vojny[upraviť | upraviť zdroj]
Rovnako ako v celom Abcházsku aj v okrese Gali prebiehali po vojne v roku 1993 etnické čistky mierené proti gruzínskemu obyvateľstvu. Kvôli tomu väčšina Gruzíncov utiekla, ale na rozdiel od zvyšku Abcházska sa sem v roku 1994 takmer všetci vrátili. V okrese Gali žilo aj po vojne viac ako 90% Gruzíncov, ktorí boli nespokojní s tým, že podliehajú vláde Abcházcov. Skoro začali vznikať partizánske a záškodnícke skupiny, ktoré sa niekedy v roku 1996 spojili a vytvorili tzv. Bielu légiu. O niečo neskôr vznikla druhá skupina, tzv. Lesní bratia. V Suchumi odhadli ich počet na 300 a ich činnosť označili za záškodnícku. Údajne mali títo povstalci presviedčať gruzínske obyvateľstvo, hlavne ženy s deťmi, aby rýchlo opustili krajinu pretože sa blíži ďalšia vojna.
Jar 1998[upraviť | upraviť zdroj]
Na jar 1998 sa útoky gruzínskych partizánov začali stupňovať. Začali útočiť na abcházsku armádu, ktorá nakoniec stratila kontrolu nad okresom. K najväčšiemu útoku došlo 18. mája v dedine Repi. Bolo pri ňom zabitých 17 miestnych policajtov. Pre abcházsku vládu to bola posledná kvapka trpezlivosti a okamžite vyslala do okresu armádu.
Vojna[upraviť | upraviť zdroj]
Abcházska invázia začala 20. mája. Zúčastnilo sa jej niečo medzi 1500 a 4600 dobre vyzbrojených jednotiek. Mali k dispozícii tanky T-55 a T-72, BVP aj delostrelectvo s delami kalibru 122 mm. Povstalcov bolo okolo 300 a boli vyzbrojení len ručnými zbraňami a granátometmi, s ktorými sa snažili viesť proti Abcházcom zákopovú vojnu. K najväčším bojom došlo v dedinách Kchumuškuri, Kvemo Bardžebi, Saberio a Sida. Boje skončili po šiestich dňoch 26. mája, kedy abcházska armáda obsadila celý okres Gali. Už 25. mája bola podpísaná mierová dohoda a povstalci sa začali vzdávať. Na ich odzbrojovaní dohliadali zástupcovia Organizácia Spojených národov.
Straty[upraviť | upraviť zdroj]
Po odzbrojení začalo sčítavanie škôd a strát. Podľa abcházskych odhadov padlo okolo 160 Gruzíncov, zatiaľ čo na abcházskej strane malo byť iba 8 mŕtvych a 17 zranených. Podľa gruzínskych odhadov na gruzínskej strane padlo len 17 povstalcov, 6 bolo nezvestných a 24 zranených, zatiaľ čo na abcházskej strane malo byť až 300 mŕtvych a veľké množstvo ranených.
Počas vojny bolo 1695 domov zrovnaných so zemou a z krajiny utieklo na 30 až 40 tisíc Gruzíncov, ale po krátkej dobe sa zase vrátili. Ešte počas konfliktu sa špekulovalo o tom, kto za týmto povstaním stojí a Abcházci začali podozrievať centrálnu vládu v Tbilisi. 22. mája sa zišli zástupcovia oboch národov, aby sa dohodol okamžitý mier. Eduard Ševardnadze potom uistil Abcházsko, že on ani jeho vláda s povstalcami nemá nič spoločné.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Válka v Abcházii (1998) na českej Wikipédii.