Vojny diadochov

Vojny diadochov boli ozbrojenými konfliktmi v rokoch 323 až 281 pred Kristom a to medzi následníkmi (diadochmi) Alexandra Macedónskeho.^[1] Vojenskí generáli viedli vďaka svojím armádam vojny o moc až štyridsať rokov, dôsledkom čoho rozľahlé Alexandrovo impérium doslova roztrhali na kusy.

Predohra

Podľa starogréckeho historika Diodora došlo k tomu, že práve vojenskí generáli boli tí, ktorí kládli otázku samotnému Alexandrovi Macedónskemu v tom slova zmysle, ktorému z nich bude náležať územie jeho rozľahlého impéria. Napokon sa však dočkali úplne jednoduchej odpovede, ktorá znela: „tomu najsilnejšiemu.“^[2]

Skon Alexandra Macedónskeho a prológ vojen

Roku 323 pred Kristom, teda po úmrtí samotného Alexandra sa jeho vlastní vojenskí generáli a spoločníci doslova hašterili o nástupníctvo, čo napokon viedlo k rozdeleniu jeho ríše. Novým nástupcom Alexandra III. Veľkého sa stal formálnym dedičom jeho syn menom Alexander IV. Aigios. Ten bol vtedy ešte v detskom veku. Jeho spoluvládcom mal byť pôvodne Filip III. ako Alexandrov nevlastný brat, ktorý sa prejavoval slabomyseľnosťou, čím nemal skutočnú moc pre panovanie.

Práve to bol dôvod, prečo správa bola v rukách viacerých macedónskych vojvodcov. Hlavné velenie na pôde európskych dŕžav prevzal Antipatros, ktorý mal pod svojou vládou podriadeného správcu Lysimacha pre provinciu Trácia. Antigonos Monoftalmos získal vládu na území provincie Lýkia, Frýgia a Pamfýlia v západnej časti polostrova Malá Ázia. Eumenes ako jediný Grék z radu diadochov mal pod vládou Paflagóniu a Kapadóciu v strednej časti Malej Ázie. Ptolemaios získal územie Egypta. Perdikkas, ktorý sa na určitý čas stal regentom celej ríše, mal pod správou ostatné ázijské časti Alexandrovho impéria.

Roku 323 pred Kristom vypukol prvý ozbrojený konflikt medzi diadochmi. V tomto období viedol Antipatros ako správca Macedónie a Grécka svoje vlastné vojská proti spojenectvu gréckych štátov, ktoré sa snažili vymaniť sa spod macedónskej nadvlády. Následne padol veliteľ samotnej koalície menom Leostenes z Atén. Keď Antipatrovi a jeho synovi Kassandrovi prišli na pomoc vojenské oddiely ako posily z Ázie na čele s diadochom Kraterom, Antipatrovo vojsko úspešne zničilo blokádu okolo mesta Lamia, čím dôsledne došlo k ozbrojenému stretu v bitke pri Krannóne v oblasti strednej Tesálie. Došlo tak k vojenskej porážke koaličného gréckeho vojska. Stalo sa tak roku 322 pred Kristom, pričom práve vtedy sa napokon skončila prvá fáza vojny diadochov.

Rozbroje nastali taktiež v prostredí kráľovskej rodiny. Roku 317 pred Kristom bol na priamy príkaz Alexandrovej matky Olympiady popravený Filip III. Následne roku 310 pred Kristom dal vojenský veliteľ Kassandros zavraždiť malého Alexandra IV. spolu s jeho manželkou Roxanou.

Bitka pri Ipse

V lete roku 304 pred Kristom sa odohrala jedna z najväčších bitiek v čase vojny diadochov. Stalo sa tak na pôde provincie Frýgia v blízkosti mesta Ipsos. Stáli tu proti sebe dve znepriatelené strany. Išlo jednak o vojská diadochov Seleuka a Lysimacha, ktorých sila predstavovala dovedna takmer 64 000 pešiakov, 10 50 jazdcov, 120 vojnových vozov a 480 slonov. Na druhej strane stáli proti nim vojská diadocha Antigona a jeho syna Demetria v sile takmer 70 000 pešiakov, 10 000 jazdcov a 75 slonov.

Prvý útok podnikli jazdecké oddiely na čele s Demetriom, ktoré získali prevahu. Následne však spojenecká pechota rozdrvila za pomoci sily bojových slonov pešie šíky pod velením Antigona, ktorý našiel na bojisku smrť spolu s 22 000 vojakmi svojej armády. Seleukos a Lysimachos zvíťazili a následne si posilnili svoje pozície v čase ďalších vojnových udalostí. Zároveň to bol práve úspech bojových slonov, ktoré boli čoraz častejšie nasadené v helenistickom svete.

Posledný stret

Posledná ozbrojená bitka medzi dvoma poslednými vojvodcami Alexandra Macedónskeho sa odohrala roku 281 pred Kristom pri Kurupediu na pôde západnej Ázie. Práve vtedy došlo k vojenskému víťazstvu armád pod velením vtedy už 77-ročného Seleuka nad oddielmi až 80-ročného Lysimacha. Po tomto ozbrojenom boji sa navyše podarilo diadochovi Seleukovi vlastnoručne zabiť samotného Lysimacha. Roku 280 pred Kristom však Seleukos skončil ako obeť vraždy rukou Ptolemaiovho syna Kerauna.^[1]

Rozdeľuj a panuj

Vojenskí generáli Alexandra Macedónskeho až po štyroch desaťročiach bojov sadli za mierový stôl. Egypt bola provincia, na ktorú si robil nárok veliteľ Ptolemaios, ktorý ešte roku 304 pred Kristom bol korunovaný za faraóna. Ptolemaiovská dynastia zasadla na stolec roku 283 pred Kristom, pričom sa tu udržala dovtedy, kým jej panovníkov napokon nevypudili roku 30 pred Kristom bojové rímske légie.

Na severe Alexandrovej ríše vzniklo Pergamské kráľovstvo, ktorého moc zasahovala do oblastí Macedónie a Malej Ázie. Toto kráľovstvo dosiahlo svoj expanzívny vrchol roku 188 pred Kristom. O polstoročie neskôr, presnejšie roku 133 pred Kristom, ho však jeho kráľ menom Attalos III. odovzdal pod vládu Ríma. Oblasť Perzie, Médie, Sýrie a Mezopotámie pripadli bývalému vojenskému vojvodcovi Seleukovi, ktorý tam panoval v období rokov 312 až 281 pred Kristom. Jeho nástupcovia mali pod korunou tieto oblasti až do polovice 2. storočia pred Kristom, keď ich odtiaľ vypudili bojové kočovné kmene Partov na čele s kráľom Mitridatom.^[2]

Referencie

1 2 SEGEŠ, Vladimír et al. Encyklopédia vojen: Od najstarších čias po súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Ikar, a.s., 2012. ISBN 978-80-551-5611-8. S. 28.
1 2 HAYWOOD, Staroveký svet: Veľké civilizácie od Sumerov po ríšu Inkov. John. 1. vyd. Praha : OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o, 2012. ISBN 978-80-7451-187-5. S. 132.

Literatúra

HAYWOOD, John. (2012). Staroveký svet: Veľké civilizácie od Sumerov po ríšu Inkov. Praha: OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o. ISBN 978-80-7451-187-5.
SNOW, Peter. (2022). Dejiny sveta : Mapa za mapou. 1. vyd. Bratislava : Ikar, ISBN 978-80-551-7915-5.

Pozri aj

Zdroj

Historický portál

SEGEŠ, Vladimír et al. (2020). Encyklopédia vojen: Od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava: Ikar, a.s. ISBN 978-80-551-5611-8.

[:0-1] 1 2 SEGEŠ, Vladimír et al. Encyklopédia vojen: Od najstarších čias po súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Ikar, a.s., 2012. ISBN 978-80-551-5611-8. S. 28.

[:1-2] 1 2 HAYWOOD, Staroveký svet: Veľké civilizácie od Sumerov po ríšu Inkov. John. 1. vyd. Praha : OTTOVO NAKLADATELSTVÍ, s.r.o, 2012. ISBN 978-80-7451-187-5. S. 132.

[1]

[2]