Vojtova metóda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Vojtova metóda alebo metóda reflexnej lokomócie je súbor cvičebných techník, používaných na liečbu hybných porúch, zostavená MUDr. Václavom Vojtom. Jej základným princípom je fakt, že v centrálnom nervovom systéme človeka sú geneticky zakódované vrodené pohybové vzory.

Na základe štúdií liečby detí s detskou mozgovou obrnou z 50. rokov boli identifikované špecifické body, vďaka ktorým je možné stimulovať telo k určitým vrodeným pohybom, a to hlavne tlakom na príslušné citlivé miesta (predovšetkým na okostice kostí a fascie). Okrem samovoľnej pohybovej aktivity dochádza súčasne k fyziologickej aktivácii bránice a svalov brušnej steny, pravidelnému hlbokému dýchaniu, upraveniu tepovej frekvencie, pozitívnej stimulácii nervových centier a celkovému zlepšeniu mentálnej aktivity.

Teoretický podklad Vojtovej metódy[upraviť | upraviť zdroj]

Metóda je založená na znalosti vývoja pohybových vzorcov počas života dieťaťa. Vývoj pohyblivosti (motoriky) človeka je určený geneticky, prebieha úplne automaticky a je pokračovaním vývoja v maternici.

Vývojová kineziológia sa zaoberá motorickým vývojom dieťaťa a dáva terapeutovi pravidlá k rozpoznaniu ideálnej hybnosti dieťaťa. Znalosť vývojovej kineziológie je prínosom nielen pre rehabilitáciu pohybových porúch v pediatrii, ale má svoje nezastupiteľné miesto aj v rehabilitácii dospelých.

Terapeutický systém V. Vojtu zahŕňa tri modely (polohy na vyvolanie reakcie stimuláciou príslušných bodov):

  • Model, ktorý sa aktivuje v polohe na bruchu sa nazýva reflexné plazenie
  • Model aktivovaný z polohy na chrbte sa nazýva reflexné otáčanie
  • Model aktivovaný z polohy na oboch kolenách sa nazýva 1. pozícia

Prostredníctvom terapeutických modelov reflexného plazenia, reflexného otáčania a prvej pozície a zodpovedajúcich bodov (aktivačných zón) vyvoláva terapeut u pacienta svalovú súhru. Tieto svalové súhry sú identické so svalovou súhrou, ktorú pozorujeme u detí počas ich motorického vývoja vo veku do jedného roka.

Cieľom nie je naučiť pacienta sa otáčať či plaziť, ale vyvolať, prípadne obnoviť vrodené svalové vzorce, ktoré umožňujú kvalitný postoj a chôdzu.

Diagnózy vhodné na terapiu Vojtovou metódou[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné zameranie metódy na deti do 4 rokov veku sa s úspechom rozšírilo aj na dospelých.

Deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Detská mozgová obrna (DMO)
  • Fixované asymetrické držanie hlavy (tortikolis)
  • Paréza brachiálneho plexu
  • Rázštep chrbtice
  • Pes equinovarus - konská noha
  • Skolióza
  • Ortopedické vady hrudníka
  • Iné neurologické ochorenia

Dospelí[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cievna mozgová príhoda
  • Periférna paréza
  • Bolesti súvisiace s chrbticou
  • Skolióza
  • Periartritída - bolestivé rameno
  • Stavy po úrazoch miechy
  • Iné neurologické ochorenia

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vojtova metoda na českej Wikipédii.