Vojtova metóda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Vojtova metóda alebo metóda reflexnej lokomócie je súbor cvičebných techník, používaných na liečbu hybných porúch, zostavená MUDr. Václavom Vojtom. Jej základným princípom je fakt, že v centrálnom nervovom systéme človeka sú geneticky zakódované vrodené pohybové vzory.

Na základe štúdií liečby detí s detskou mozgovou obrnou z 50. rokov boli identifikované špecifické body, vďaka ktorým je možné stimulovať telo k určitým vrodeným pohybom, a to hlavne tlakom na príslušné citlivé miesta (predovšetkým na okostice kostí a fascie). Okrem samovoľnej pohybovej aktivity dochádza súčasne k fyziologickej aktivácii bránice a svalov brušnej steny, pravidelnému hlbokému dýchaniu, upraveniu tepovej frekvencie, pozitívnej stimulácii nervových centier a celkovému zlepšeniu mentálnej aktivity.

Teoretický podklad Vojtovej metódy[upraviť | upraviť zdroj]

Metóda je založená na znalosti vývoja pohybových vzorcov počas života dieťaťa. Vývoj pohyblivosti (motoriky) človeka je určený geneticky, prebieha úplne automaticky a je pokračovaním vývoja v maternici.

Vývojová kineziológia sa zaoberá motorickým vývojom dieťaťa a dáva terapeutovi pravidlá k rozpoznaniu ideálnej hybnosti dieťaťa. Znalosť vývojovej kineziológie je prínosom nielen pre rehabilitáciu pohybových porúch v pediatrii, ale má svoje nezastupiteľné miesto aj v rehabilitácii dospelých.

Terapeutický systém V. Vojtu zahŕňa tri modely (polohy na vyvolanie reakcie stimuláciou príslušných bodov):

  • Model, ktorý sa aktivuje v polohe na bruchu sa nazýva reflexné plazenie
  • Model aktivovaný z polohy na chrbte sa nazýva reflexné otáčanie
  • Model aktivovaný z polohy na oboch kolenách sa nazýva 1. pozícia

Prostredníctvom terapeutických modelov reflexného plazenia, reflexného otáčania a prvej pozície a zodpovedajúcich bodov (aktivačných zón) vyvoláva terapeut u pacienta svalovú súhru. Tieto svalové súhry sú identické so svalovou súhrou, ktorú pozorujeme u detí počas ich motorického vývoja vo veku do jedného roka.

Cieľom nie je naučiť pacienta sa otáčať či plaziť, ale vyvolať, prípadne obnoviť vrodené svalové vzorce, ktoré umožňujú kvalitný postoj a chôdzu.

Diagnózy vhodné na terapiu Vojtovou metódou[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodné zameranie metódy na deti do 4 rokov veku sa s úspechom rozšírilo aj na dospelých.

Deti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Detská mozgová obrna (DMO)
  • Fixované asymetrické držanie hlavy (tortikolis)
  • Paréza brachiálneho plexu
  • Rázštep chrbtice
  • Pes equinovarus - konská noha
  • Skolióza
  • Ortopedické vady hrudníka
  • Iné neurologické ochorenia

Dospelí[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cievna mozgová príhoda
  • Periférna paréza
  • Bolesti súvisiace s chrbticou
  • Skolióza
  • Periartritída - bolestivé rameno
  • Stavy po úrazoch miechy
  • Iné neurologické ochorenia

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vojtova metoda na českej Wikipédii.