Vojvodina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vojvodina je aj zastaraný výraz pre vojvodstvo (aj ako admin. jednotka v Poľsku), pozri vojvodstvo.
Autonómna pokrajina Vojvodina
Vlajka Vojvodiny Znak Vojvodiny
Vlajka Znak
Štátna hymna:
Vojvodina in Serbia.svg
Miestny názov  
 • dlhý Аутономна Покрајина Војводина
 • krátky Војводина
Hlavné mesto Nový Sad
45°15′ s.š. 19°51′ v.d.
Najväčšie mesto Nový Sad
Úradné jazyky Srbčina, Maďarčina, Slovenčina, Chorvátčina, Rumunčina, Panónska rusínčina


Štátne zriadenie
Predseda vlády 		Autonómna oblasť
Igor Mirović
Vznik 1944
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
21506 km² (?.)  
? km² (? %)
Počet obyvateľov
 • odhad (?)
 • sčítanie (2011)
 • hustota (?) 		 
? (?.)
1 931 809
90/km²
Mena Srbský dinár (RSD)
Časové pásmo
 • Letný čas 		SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Internetová doména .rs
Smerové telefónne číslo +381

Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina). Vojvodina susedí na západe s Chorvátskom, na severe s Maďarskom a na východe s Rumunskom.

Oficiálny názov v úradných jazykoch[upraviť | upraviť zdroj]

  • srbský: Аутономна Покрајина Војводина/Autonomna Pokrajina Vojvodina
  • maďarský: Vajdaság Autonóm Tartomány
  • slovenský: Autonómna pokrajina Vojvodina [pozn 1]
  • rumunský: Provincia Autonomă Voivodina
  • chorvátsky: Autonomna Pokrajina Vojvodina
  • rusínsky: Автономна Покраїна Войводина
Pevnosť v Petrovaradíne, neďaleko Nového Sadu
Úrad primátora Nového Sadu v štyroch úradných jazykoch Vojvodiny (srbčina, maďarčina, slovenčina a panónska rusínčina)

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka Karlovskému mieru z roku 1699, ako aj mierovej zmluve podpísanej roku 1718 v Požarevci, územie dnešnej Vojvodiny pripadlo Habsburskej monarchii. Po prvej svetovej vojne táto oblasť sa stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Po druhej svetovej vojne vznikol 1. septembra 1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Srbska
Obvody Vojvodiny

Vojvodina je rozdelená na sedem obvodov (po srbsky: okrug):

V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.

Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: opština), ktoré sú veľkosťou podobné slovenským okresom.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozprestiera sa na území štyroch historických regiónov – Báčky, Banátu, Sriemu a z malej časti Mačvy. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Nový Sad, druhým v poradí je Subotica. Rozloha je 21 506 km², počet obyvateľov: 1 931 809, hustota obyvateľstva: 89,85/km² (2011).[1] Nachádza sa v strednej Európe, v severnej časti Srbska, na Panónskej nížine. Územie je rozdelené riekami Dunaj a Tisa na Báčku, Banát a Sriem.

Národnostné zloženie (2011)[upraviť | upraviť zdroj]

Národnosti vo Vojvodine

Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, chorvátčina, rumunčina a rusínčina.

Slováci vo Vojvodine[upraviť | upraviť zdroj]

Sídla Slovákov, Rusínov a Čechov vo Vojvodine
Oficiálne použitie slovenčiny vo Vojvodine

Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 tvoria absolútnu väčšinu v okrese Báčsky Petrovec (65,37%) a sú najpočetnejšou národnosťou v okrese Kovačica (41,85 %).[1][2]

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002, najviac Slovákov žilo v Starej Pazove (5848), potom v Kovačici (5697) a v Báčskom Petrovci (5549). Roku 2002 celkovo žilo vo Vojvodine 56 637 Slovákov (2,79 % celkového počtu obyvateľov).[3] Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 vo Vojvodine žije 50 321 Slovákov (2,60 % celkového počtu obyvateľov). Najviac Slovákov žije v Padine (5276), v Kovačici (5142), v Starej Pazove (5105), v Báčskom Petrovci (4982) a v Kysáči (3942).[1][2]

Vojvodinskí Slováci sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. a 19. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení osmanskými Turkami. Hlavnou príčinou slovenského vysťahovalectva boli ťaživé hospodárske a sociálne podmienky, značná preľudnenosť a nedostatok existenčných možností v rodných krajoch.[4]

Slováci vo Vojvodine si zachovávajú jazyk a kultúru svojich predkov (vrátane folklóru a zvykoslovia).[2][5]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Oficiálny názov v Srbsku znie "Autonómna pokrajina Vojvodina", oficiálny názov podľa slovenského Úradu geodézie znie "Vojvodinský autonómny kraj". O preklade slova pokrajina pozri článok Administratívne členenie Srbska.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2011 v Srbskej republike (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova 2011. u Republici Srbiji — 2011 Census of Population, Households and Dwellings in the Republic of Serbia) [online]. Belehrad: Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku — Statistical Office of the Republic of Serbia), 2012, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 978-86-6161-025-7. (po srbsky a po anglicky)
  2. ↑ a b c BOTÍK, Ján. Slováci vo Vojvodine — Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2016. ISBN 978-86-87947-34-4.
  3. ↑ Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2002, Národnostná alebo etnická príslušnosť — údaje podľa osád (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova u 2002, Nacionalna ili etnička pripadnost — podaci po naseljima) [online]. Belehrad: Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku), 2003, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 86-84433-00-9. (po srbsky)
  4. ↑ HOMIŠINOVÁ, Mária a kolektív. Spoločenskovedné súvislosti hovorenej slovenčiny mladej generácie Slovákov žijúcej v krajinách na Dolnej zemi [online]. Košice: Centrum spoločenských a psychologických vied SAV — Spoločenskovedný ústav, 2018, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-25-9.
  5. ↑ SKLABINSKÁ, Milina. Slováci v Srbsku [online]. Nový Sad: Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, [cit. 2020-05-24]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojvodina&oldid=7063314“