Vojvodina

Vojvodina je aj zastaraný výraz pre vojvodstvo (aj ako admin. jednotka v Poľsku), pozri vojvodstvo.

Autonómna pokrajina Vojvodina
Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
Miestny názov
• dlhý	Аутономна Покрајина Војводина
• krátky	Војводина
Hlavné mesto	Novi Sad 45°15′ s.š. 19°51′ v.d.
Najväčšie mesto	Novi Sad
Úradné jazyky	Srbčina, Maďarčina, Slovenčina, Chorvátčina, Panónska rusínčina
Štátne zriadenie Predseda vlády	Autonómna oblasť Igor Mirović
Vznik	1944
Rozloha  • celková  • voda (%)	21506 km² (?.)   ? km² (? %)
Počet obyvateľov  • odhad (?)  • sčítanie (2011)  • hustota (?)	? (?.) 1 931 809 90/km²
Mena	Srbský dinár (RSD)
Časové pásmo  • Letný čas	SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2)
Internetová doména	.rs
Smerové telefónne číslo	+381

Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina). Vojvodina susedí na západe s Chorvátskom, na severe s Maďarskom a na východe s Rumunskom.

Oficiálny názov v úradných jazykoch

• srbský: Аутономна Покрајина Војводина/Autonomna Pokrajina Vojvodina
• maďarský: Vajdaság Autonóm Tartomány
• slovenský: Autonómna pokrajina Vojvodina
• rumunský: Provincia Autonomă Voivodina
• chorvátsky: Autonomna Pokrajina Vojvodina
• rusínsky: Автономна Покраїна Войводина),

Dejiny

Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka zmluve z roku 1699 a neskôr z roku 1718 Vojvodina pripadla Rakúsku. Po 1. svetovej vojne sa stala súčasťou Kráľovstva SHS a po druhej svetovej vojne vznikol 1. septembra 1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.

Administratívne členenie

Okruhy Vojvodiny

Vojvodina je rozdelená na 7 obvodov (okresov; po srbsky: okrug):

• Západobáčsky obvod (Báčka)
• Severobáčsky obvod (Báčka)
• Juhobáčsky obvod (Báčka)
• Severobanátsky obvod (Banát)
• Stredobanátsky obvod (Banát)
• Juhobanátsky obvod (Banát)
• Sriemsky obvod (Sriem)

V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.

Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: opština).

Geografia

Rozprestiera sa na území štyroch historických regiónov - Báčky, Banátu, Sriemu a z malej časti Mačvy. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Nový Sad, druhým v poradí je Subotica. Rozloha je 21 506 km², počet obyvateľov: 1 931 809, hustota obyvateľstva: 89,85/km² (2011). Nachádza sa v strednej Európe, severnej časti Srbska na Panónskej nížine. Územie je rozdelené riekami Dunaj a Tisa na Báčku, Banát a Sriem.

Citadela v Petrovaradíne, neďaleko mesta Nový Sad

Národnostné zloženie (2002)

Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.

• Srbi 65,05%
• Maďari 14,28%
• Slováci 2,79%
• Chorváti 2,78%
• Juhoslovania 2,45%
• Čiernohorci 1,75%
• Rumuni 1,5%
• Rómovia 1,43%
• Iní 7,97%

Národnosti vo Vojvodine.

Slováci vo Vojvodine

Slováci vo Vojvodine

Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Tvoria absolútnu väčšinu v okrese Petrovec (66,42 %) a sú najvýznamnejšou národnosťou v okrese Kovačica (41,07 %). Najviac Slovákov žije Kovačici (5697), potom v Báčskom Petrovci (5549). Celkovo žije vo Vojvodine 56,637 Slovákov, čo tvorí 2,79 %. Sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení Turkami. Zachovávajú si jazyk i folklórne zvyky svojich predkov.

Externé odkazy

• Oficiálna stránka Vlády Vojvodinskej autonómnej oblasti (po srbsky) (po anglicky)
• výtvarné umenie vojvodinských Slovákov (po slovensky)
• stránka, venujúca sa politike vojvodinských Slovákov