Vojvodina

	Autonómna pokrajina Vojvodina
Vlajka	Znak
	Národné motto:;
	Štátna hymna:;
Miestny názov
• dlhý	Аутономна Покрајина Војводина
• krátky	Војводина
Hlavné mesto	Nový Sad; 45°15′ s.š. 19°51′ v.d.
Najväčšie mesto	Nový Sad
Úradné jazyky	Srbčina, Maďarčina, Slovenčina, Chorvátčina, Rumunčina, Panónska rusínčina ;
Štátne zriadenie; Predseda vlády	Autonómna oblasť; Igor Mirović
Vznik	1944
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 21506 km² (?.) ; ? km² (? %)
Počet obyvateľov; • odhad (?); • sčítanie (2011); • hustota (?)	; ? (?.) ; 1 931 809; 90/km²
Mena	Srbský dinár (RSD)
Časové pásmo; • Letný čas	SEČ (UTC+1); SELČ (UTC+2)
Internetová doména	.rs
Smerové telefónne číslo	+381

Vojvodina je aj zastaraný výraz pre vojvodstvo (aj ako admin. jednotka v Poľsku), pozri vojvodstvo.

Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina). Vojvodina susedí na západe s Chorvátskom, na severe s Maďarskom a na východe s Rumunskom.

Oficiálny názov v úradných jazykoch[upraviť | upraviť kód]

srbský: Аутономна Покрајина Војводина/Autonomna Pokrajina Vojvodina
maďarský: Vajdaság Autonóm Tartomány
slovenský: Autonómna pokrajina Vojvodina ^{[pozn 1]}
rumunský: Provincia Autonomă Voivodina
chorvátsky: Autonomna Pokrajina Vojvodina
rusínsky: Автономна Покраїна Войводина

Pevnosť v Petrovaradíne, neďaleko Nového Sadu

Úrad primátora Nového Sadu v štyroch úradných jazykoch Vojvodiny (srbčina, maďarčina, slovenčina a panónska rusínčina)

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka Karlovskému mieru z roku 1699, ako aj mierovej zmluve podpísanej roku 1718 v Požarevci, územie dnešnej Vojvodiny pripadlo Habsburskej monarchii. Po prvej svetovej vojne táto oblasť sa stala súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Po druhej svetovej vojne vznikol 1. septembra 1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť kód]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Srbska

Obvody Vojvodiny

Vojvodina je rozdelená na sedem obvodov (po srbsky: okrug):

V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.

Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: opština), ktoré sú veľkosťou podobné slovenským okresom.

Geografia[upraviť | upraviť kód]

Rozprestiera sa na území štyroch historických regiónov – Báčky, Banátu, Sriemu a z malej časti Mačvy. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Nový Sad, druhým v poradí je Subotica. Rozloha je 21 506 km², počet obyvateľov: 1 931 809, hustota obyvateľstva: 89,85/km² (2011).^[1] Nachádza sa v strednej Európe, v severnej časti Srbska, na Panónskej nížine. Územie je rozdelené riekami Dunaj a Tisa na Báčku, Banát a Sriem.

Národnostné zloženie (2011)[upraviť | upraviť kód]

Národnosti vo Vojvodine

Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, chorvátčina, rumunčina a rusínčina.

Srbi 1 289 635 (66,76%)
Maďari 251 136 (13,00%)
Slováci 50 321 (2,60%)
Chorváti 47 033 (2,43%)
Rómovia 42 391 (2,19%)
Rumuni 25 410 (1,32%)
Čiernohorci 22 141 (1,15%)
Rusíni 13 928 (0,72%)
Juhoslovania 12 176 (0,63%)
Iní 177 638 (9,20%)
Spolu 1 931 809 (100%)^[1]

Slováci vo Vojvodine[upraviť | upraviť kód]

Sídla Slovákov, Rusínov a Čechov vo Vojvodine

Oficiálne použitie slovenčiny vo Vojvodine

Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 tvoria absolútnu väčšinu v okrese Báčsky Petrovec (65,37%) a sú najpočetnejšou národnosťou v okrese Kovačica (41,85 %).^[1]^[2]

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2002, najviac Slovákov žilo v Starej Pazove (5848), potom v Kovačici (5697) a v Báčskom Petrovci (5549). Roku 2002 celkovo žilo vo Vojvodine 56 637 Slovákov (2,79 % celkového počtu obyvateľov).^[3] Podľa sčítania obyvateľstva z roku 2011 vo Vojvodine žije 50 321 Slovákov (2,60 % celkového počtu obyvateľov). Najviac Slovákov žije v Padine (5276), v Kovačici (5142), v Starej Pazove (5105), v Báčskom Petrovci (4982) a v Kysáči (3942).^[1]^[2]

Vojvodinskí Slováci sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. a 19. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení osmanskými Turkami. Hlavnou príčinou slovenského vysťahovalectva boli ťaživé hospodárske a sociálne podmienky, značná preľudnenosť a nedostatok existenčných možností v rodných krajoch.^[4]

Slováci vo Vojvodine si zachovávajú jazyk a kultúru svojich predkov (vrátane folklóru a zvykoslovia).^[2]^[5]

Poznámky[upraviť | upraviť kód]

↑ Oficiálny názov v Srbsku znie "Autonómna pokrajina Vojvodina", oficiálny názov podľa slovenského Úradu geodézie znie "Vojvodinský autonómny kraj". O preklade slova pokrajina pozri článok Administratívne členenie Srbska.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

↑ ^a ^b ^c ^d Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2011 v Srbskej republike (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova 2011. u Republici Srbiji — 2011 Census of Population, Households and Dwellings in the Republic of Serbia) [online]. Belehrad : Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku — Statistical Office of the Republic of Serbia), 2012, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 978-86-6161-025-7. (po srbsky a po anglicky)
↑ ^a ^b ^c BOTÍK, Ján. Slováci vo Vojvodine — Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2016. ISBN 978-86-87947-34-4.
↑ Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2002, Národnostná alebo etnická príslušnosť — údaje podľa osád (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova u 2002, Nacionalna ili etnička pripadnost — podaci po naseljima) [online]. Belehrad : Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku), 2003, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 86-84433-00-9. (po srbsky)
↑ HOMIŠINOVÁ, Mária a kolektív. Spoločenskovedné súvislosti hovorenej slovenčiny mladej generácie Slovákov žijúcej v krajinách na Dolnej zemi [online]. Košice : Centrum spoločenských a psychologických vied SAV — Spoločenskovedný ústav, 2018, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-25-9.
↑ SKLABINSKÁ, Milina. Slováci v Srbsku [online]. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, [cit. 2020-05-24]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Oficiálna stránka Vlády Vojvodinského autonómneho kraja (po srbsky) (po slovensky) (po anglicky)
Múzeum Vojvodiny (po anglicky) (po srbsky)
Múzeum vojvodinských Slovákov (po slovensky) (po srbsky)
Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov (po slovensky) (po srbsky) (po anglicky)

[1] Oficiálny názov v Srbsku znie "Autonómna pokrajina Vojvodina", oficiálny názov podľa slovenského Úradu geodézie znie "Vojvodinský autonómny kraj". O preklade slova pokrajina pozri článok Administratívne členenie Srbska.

[pp2011-2] Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2011 v Srbskej republike (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova 2011. u Republici Srbiji — 2011 Census of Population, Households and Dwellings in the Republic of Serbia) [online]. Belehrad : Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku — Statistical Office of the Republic of Serbia), 2012, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 978-86-6161-025-7. (po srbsky a po anglicky)

[btk-3] BOTÍK, Ján. Slováci vo Vojvodine — Premeny svojbytnosti enklávneho spoločenstva. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, 2016. ISBN 978-86-87947-34-4.

[pp2002-4] Sčítanie obyvateľstva, domácností a bytov z roku 2002, Národnostná alebo etnická príslušnosť — údaje podľa osád (Popis stanovništva, domaćinstava i stanova u 2002, Nacionalna ili etnička pripadnost — podaci po naseljima) [online]. Belehrad : Štatistický úrad srbskej republiky (Republika Srbija, Republički zavod za statistiku), 2003, [cit. 2020-05-25]. Dostupné online. ISBN 86-84433-00-9. (po srbsky)

[mh-5] HOMIŠINOVÁ, Mária a kolektív. Spoločenskovedné súvislosti hovorenej slovenčiny mladej generácie Slovákov žijúcej v krajinách na Dolnej zemi [online]. Košice : Centrum spoločenských a psychologických vied SAV — Spoločenskovedný ústav, 2018, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-25-9.

[ústav-6] SKLABINSKÁ, Milina. Slováci v Srbsku [online]. Nový Sad : Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov, [cit. 2020-05-24]. Dostupné online.

[pozn 1]

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

z d u Administratívne členenie Srbska
Vojvodinský autonómny kraj	Juhobáčsky obvod Juhobanátsky obvod Severobáčsky obvod Severobanátsky obvod Stredobanátsky obvod Sriemsky obvod Západobáčsky obvod
Centrálne Srbsko	Mesto Belehrad Borský obvod Braničevský obvod Jablanický obvod Kolubarský obvod Mačviansky obvod Moravický obvod Nišavský obvod Pčinjský obvod Pirotský obvod Podunajský obvod Pomoravský obvod Rasinský obvod Rašský obvod Šumadijský obvod Toplický obvod Zaječarský obvod Zlatiborský obvod
Kosovo (Autonómny kraj Kosovo a Metohija)	Obvod Gjakova (Đakovický obvod) Obvod Gjilan (Gnjilanský obvod) Obvod Mitrovica (Kosovskomitrovický obvod) Obvod Peja (Pećský obvod) Obvod Prishtinë (Prištinský obvod) Obvod Prizreni (Prizrenský obvod) Obvod Ferizaji (Uroševacký obvod)