Vojvodina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vojvodina je aj zastaraný výraz pre vojvodstvo (aj ako admin. jednotka v Poľsku), pozri vojvodstvo.
Autonómna pokrajina Vojvodina
Vlajka Vojvodiny Znak Vojvodiny
Vlajka Znak
Národné motto:
Štátna hymna:
Vojvodina in Serbia.svg
Miestny názov  
 • dlhý Аутономна Покрајина Војводина
 • krátky Војводина
Hlavné mesto Novi Sad
45°15′ s.š. 19°51′ v.d.
Najväčšie mesto Novi Sad
Úradné jazyky Srbčina, Maďarčina, Slovenčina, Chorvátčina, Panónska rusínčina


Štátne zriadenie
Predseda vlády
Autonómna oblasť
Igor Mirović
Vznik 1944
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
21506 km² (?.)  
? km² (? %)
Počet obyvateľov
 • odhad (?)
 • sčítanie (2011)

 • hustota (?)
 
? (?.)
1 931 809

90/km²
Mena Srbský dinár (RSD)
Časové pásmo
 • Letný čas
SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Internetová doména .rs
Smerové telefónne číslo +381

Vojvodina je historické územie na severe Srbska, dnes administratívne Vojvodinský autonómny kraj (iný preklad: Autonómna pokrajina Vojvodina / Vojvodinská autonómna pokrajina; skrátene Vojvodina). Vojvodina susedí na západe s Chorvátskom, na severe s Maďarskom a na východe s Rumunskom.

Oficiálny názov v úradných jazykoch[upraviť | upraviť zdroj]

  • srbský: Аутономна Покрајина Војводина/Autonomna Pokrajina Vojvodina
  • maďarský: Vajdaság Autonóm Tartomány
  • slovenský: Autonómna pokrajina Vojvodina [pozn 1]
  • rumunský: Provincia Autonomă Voivodina
  • chorvátsky: Autonomna Pokrajina Vojvodina
  • rusínsky: Автономна Покраїна Войводина),

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Oblasť bola dôležitá už v časoch Rímskej ríše, nachádzalo sa tu mesto Sirmium (dnes Sremska Mitrovica). Počas 6. storočia prišli do oblasti Slovania, v 9. storočí si Vojvodinu podmanili Maďari, v ich moci ostala až do 16. storočia. Po bitke pri Moháči v roku 1526 a páde Banátu (1552) sa oblasť dostala pod kontrolu Osmanskej ríše. Vďaka zmluve z roku 1699 a neskôr z roku 1718 Vojvodina pripadla Rakúsku. Po 1. svetovej vojne sa stala súčasťou Kráľovstva SHS a po druhej svetovej vojne vznikol 1. septembra 1945 v rámci federalizovanej Juhoslávie Vojvodinský autonómny kraj ako časť Srbska.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Okruhy Vojvodiny

Vojvodina je rozdelená na 7 obvodov (okresov; po srbsky: okrug):

V zátvorke je uvedené, do ktorej historickej oblasti obvod patrí.

Obvody sa ďalej delia na obce (po srbsky: opština).

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozprestiera sa na území štyroch historických regiónov - Báčky, Banátu, Sriemu a z malej časti Mačvy. Hlavným a zároveň najväčším mestom je Nový Sad, druhým v poradí je Subotica. Rozloha je 21 506 km², počet obyvateľov: 1 931 809, hustota obyvateľstva: 89,85/km² (2011). Nachádza sa v strednej Európe, severnej časti Srbska na Panónskej nížine. Územie je rozdelené riekami Dunaj a Tisa na Báčku, Banát a Sriem.

Citadela v Petrovaradíne, neďaleko mesta Nový Sad

Národnostné zloženie (2002)[upraviť | upraviť zdroj]

Vojvodina je národnostne veľmi rozmanitá oblasť. Existuje tu šesť úradných jazykov: srbčina, maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.

Národnosti vo Vojvodine.

Slováci vo Vojvodine[upraviť | upraviť zdroj]

Slováci vo Vojvodine

Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou vo Vojvodine. Tvoria absolútnu väčšinu v obci Petrovec (66,42 %) [1] a sú najvýznamnejšou národnosťou v obci Kovačica (41,07 %). Najviac Slovákov žije Kovačici (5697), potom v Báčskom Petrovci (5549)[2]. Celkovo žije vo Vojvodine 56,637 Slovákov, čo tvorí 2,79 %. Sú potomkami prevažne evanjelických vysťahovalcov z 18. storočia, ktorí sa usadili na úrodnom území, riedko obývanom po spustošení Turkami. Zachovávajú si jazyk i folklórne zvyky svojich predkov.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Oficiálny názov v Srbsku znie "Autonómna pokrajina Vojvodina", oficiálny názov podľa slovenského Úradu geodézie znie "Vojvodinský autonómny kraj". O preklade slova pokrajina pozri článok Administratívne členenie Srbska.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. [1]
  2. Popis stanovništva, domaćinstva i ustanova. Nacionalna ili etička pripadnost. RZS Beograd

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]