Volga (automobil)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Logo „Volga“ na modeli GAZ-24 Volga

Volga (rus. Волга) je značka automobilov vyrábaná ruskou (predtým sovietskou) firmou GAZ (Gorkovskij avtomobiľnyj zavod). Názov je odvodený od ruskej rieky Volga.

Pod značkou Volga bolo vyrobených viacero modelov. Zatiaľ najnovším modelom Volgy je „Volga - Siber“ predstavená 29. augusta 2007 na autosalóne „Interavto-2007“ v Moskve.

Prehľad základných modelov Volga[upraviť | upraviť zdroj]

  • GAZ-21 „Volga“
  • GAZ-24 „Volga“
  • GAZ-3102 „Volga“
  • GAZ-3101 „Volga“
  • GAZ-31029 „Volga“
  • GAZ-31022 „Volga“
  • GAZ-3105 „Volga“
  • GAZ-3110 „Volga“
  • GAZ-310221 „Volga“
  • GAZ-3111 „Volga“
  • GAZ-31105 „Volga“
  • GAZ-311055 „Volga“
  • Volga Siber

GAZ-21 „Volga“[upraviť | upraviť zdroj]

GAZ-21 Volga; tretí typ (1962-70)
GAZ-21C Volga

Prvým modelom s názvom Volga bol GAZ-21 „Volga“. Začal sa vyrábať koncom roka 1956 v závode v sovietskom meste Gorkij a jeho produkcia bola ukončená až v roku 1970. Počas tohto obdobia prešiel model viacerými úpravami konštrukcie, karosérie i vnútorného vybavenia. Za 14 rokov bolo celkovo vyrobených takmer 639 tisíc kusov týchto automobilov[1]. Sovietski dizajnéri v tomto modeli spojili európsku a americkú konštrukčnú školu, čo oceňovali mnohí odborníci. Napr. britský časopis „The Autocar“ v r. 1960 po testovaní Volgy GAZ-21K opísal tento automobil ako čisto sovietsky originál, ktorý je štýlovou zmesou súčasných amerických a európskych vplyvov („...the Volga is entirely of Russian origin ... styling of the Volga is a blend of recent American and European influences...“)[2].

Išlo o jeden z prvých sovietskych automobilov masovo vyvážaných do zahraničia. V r. 1958 získala Volga GAZ-21 spolu s ďalším automobilom GAZ-13 cenu Grand Prix na výstave Expo v Bruseli. Dodnes patrí medzi legendy sovietskych automobilov uznávané nielen v Rusku, ale aj vo svete.

Maximálna rýchlosť Volgy GAZ-21 bola 130 km/h, rýchlosť z nuly na 100 km/h dosiahla za 34 sekúnd. Okrem štandardného vyhotovenia sa vyrábali aj modifikácie [3].

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Volgy boli len málo využívané v osobnej preprave fyzických osôb. Predovšetkým to boli autá využívané v mnohých podnikoch a štátnych organizáciách. Veľká časť produkcie bola vyrobená ako vozidlá taxislužby, ktoré sa používali predovšetkým v najväčších mestách ZSSR - Moskva, Leningrad, Kyjev.[4]. Volgy však boli často využívané ako vozidlá taxislužby aj v zahraničí. Okrem „socialistického bloku“ veľké množstvo týchto vozidiel jazdilo v Grécku, Holandsku, Belgicku, Fínsku i Nórsku. Podľa údajov stránky www.home.no[1] v Nórsku koncom 50-tych a v prvej polovici 60-tych rokov 20. storočia bola Volga absolútnym lídrom na trhu automobilov pre taxislužby, dokonca v roku 1958 bol každý štvrtý taxík v Nórsku práve Volga. Sovietsky výrobca však nedokázal udržať krok s modernizačnými trendmi a stúpajúcimi nárokmi „západného sveta“ a svoje pozície v západnej Európe prenechal svojim západným konkurentom.

Volgy patrili aj do autoparku silových rezortov ZSSR - milície, dopravnej polície, KGB a podobne.

Volga Jurija Gagarina[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý človek vo vesmíre, sovietsky kozmonaut Jurij Alexejevič Gagarin dostal svoje prvé auto ako dar od vlády Sovietskeho zväzu v roku 1961. Bola to Volga GAZ-21 (typ 3) čiernej farby s modrým interiérom a evidenčným číslom „78-78 MOD“.[5]

GAZ-24 „Volga“[upraviť | upraviť zdroj]

GAZ-24 Volga

Úspešná Volga GAZ-21 začala už začiatkom šesťdesiatych rokov 20. storočia predovšetkým morálne zastarávať. Dizajn bol nemoderný, technické parametre nedostatočné. Pod vedením hlavného konštruktéra A. M. Nevzorova a dizajnérov L. I. Cikolenka a N. I. Kirejeva vznikol nový model, ktorý mal byť náhradou za Volgu GAZ-21. GAZ-24 „Volga“ bol nový model osobného automobilu vyššej strednej triedy, v ZSSR sa toto auto s obľubou označoval prezývkou „Dvadcaťčetvjorka“ (podľa čísla modelu). Volga GAZ-24 sa vyznačovala čistotou foriem, veľkosťou, priestrannosťou, bola znakom prestíže. Masová výroba tohoto modelu bola spustená v roku 1970[3] a ukončená v roku 1986. Po výraznej modifikácii, ktorá sa premietla do modelu GAZ-24-10 „Volga“ bola výroba definitívne ukončená v roku 1992. Volga GAZ-24 je jedným z najdlhšie vyrábaných áut v socialistickom bloku.

Aj tento model získal pri svojom uvedení niekoľko medzinárodných ocenení, spomeňme zlaté medaily na medzinárodných veľtrhoch v Plovdive (r. 1969) a v Lipsku (r.1970)[3].

Volga GAZ-24 mala motor s výkonom 98 koní, maximálnu rýchlosť 140 km/h a zrýchlenie z nuly na 100 km/h dosiahla za 23 sekúnd[3]. V porovnaní s predchádzajúcou Volgou bola najpodstatnejším technickým vylepšením štvorstupňová plne synchronizovaná prevodovka.

Modifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

GAZ-24 Volga vo farbách Verejnej bezpečnosti

Volga GAZ-24 bola v priebehu rokov vyrábaná v rôznych modifikáciách, ktoré sa od seba odlišovali niektorými technickými parametrami, alebo celkovou úpravou výzoru. Stručný prehľad a charakteristika jednotlivých modifikácií[6][7]:

  • GAZ 24-01 - vyrábaná v r. 1970-1971 určená výhradne pre taxislužbu, mala motor ZMZ-24-01 na nízkooktánový benzín A-76 (oktánové číslo 76), špeciálnu „kockovanú“ úpravu kapoty, zelené svetlo „voľný“, predel interiéru, taxameter, 5 osôb;
  • GAZ 24-02 - verzia kombi môže byť vybavená treťou radou sedadiel, zosilnenými pneumatikami a zadnými listovými perami, 7 osôb;
  • GAZ 24-03 - sanitka postavená na základe modelu GAZ 24-02; auto má navyše kúrenie pre zadnú časť, maják a bodové vyhľadávacie svetlo, 4 osoby + 1 na lehátku
  • GAZ 24-04 - vyrábaná pre taxislužbu, motor ZMZ-24-01 na nízkooktánový benzín A-76 (oktánové číslo 76), špeciálnu „kockovanú“ úpravu kapoty, zelené svetlo „voľný“, predel interiéru, taxameter, inak rovnaká ako model GAZ 24-02;
  • GAZ 24-07 - vyrábaná pre taxislužbu, pohon na LPG;
  • GAZ 24-24 - vyrábaná pre bezpečnostné zložky, modifikovaný pohon, trojstupňová automatická prevodovka, hydraulický posilňovač riadenia, maximálna rýchlosť 170 km/h;
  • GAZ 24-54 - exportná modifikácia volantu napravo (vyrobených do 100 kusov);
  • GAZ 24-76 a 77 - exportná modifikácia pre krajiny Beneluxu s dieselovým motorom (Indenor) značky Peugeot (neskôr Ford) (vyrábaná od r. 1976)

GAZ-3102 „Volga“[upraviť | upraviť zdroj]

V poradí ďalším modelom fabriky GAZ s názvom Volga bol model GAZ 3102 „Volga“, ktorý sa vyrábal od r.1982 do r.2009. Tento model odrážal potrebu modernizovať v sedemdesiatych rokoch pomaly prekonanú Volgu GAZ-24.


GAZ-3105 „Volga“[upraviť | upraviť zdroj]

GAZ 3105 „Volga“ bol vyrábaný v malej sérii ako automobil pre reprezentačné účely predstaviteľov štátu a Komunistickej strany Sovietskeho zväzu.

Volga Siber[upraviť | upraviť zdroj]

Volga Siber

Zatiaľ posledným modelom s názvom Volga je Volga Siber, ktorá bola verejnosti oficiálne predstavená 29. augusta 2007 na autosalóne „Interavto-2007“ v Moskve. Ide o osobný automobil strednej triedy s karosériou typu sedan.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Первая Волга – ГАЗ 21 [online]. www.cars-retro.ru, 12.02.2008, [cit. 2011-04-18]. Dostupné online. (v ruštine)
  2. Snímka článku na stránke časopisu „The Autocar“
  3. a b c d История [online]. www.gazgroup.ru, [cit. 2011-04-18]. Dostupné online. (v ruštine)
  4. ТАУРИТ, Г.. Машины, которые мы ждём [online]. Огонёк, 1957, [cit. 2011-04-18]. Dostupné online. (v ruštine)
  5. На чем ездил первый в мире космонавт Юрий Гагарин [online]. www.cars-retro.ru, 03.05.2008, [cit. 2011-04-18]. Dostupné online. (v ruštine)
  6. REINTHALER, Ruda. 24 VOLHA [online]. www.gazklub.cz, 13.11.2005, [cit. 2011-04-19]. Dostupné online. (v češtine)
  7. ru:ГАЗ-24