Volia veža

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Volia veža
vrch
Mierne vľavo najvyššia Volia veža, doprava Žabia veža a Žabí kôň.
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Pohorie Vysoké Tatry
Nadmorská výška 2 370,5 m n. m.
Súradnice 49°10′47″S 20°4′27″V / 49,17972°S 20,07417°V / 49.17972; 20.07417
Najľahší výstup I, len s horským vodcom
Prvovýstup Katherine Bröske, Simon Häberlein
 - dátum 1905
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Wołowa Turnia
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Volia veža (poľ. Wołowa Turnia) je pohraničný štít v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier. V skupine zvanej Volí chrbát je najvýraznejší. Medzi našimi horolezcami je veľmi populárna 200 metrová juhozápadná stena s pevnou platňovitou skalou.

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Od Žabej veže ju oddeľuje Východná Volia štrbina, od Rohatej vežičky na západe Veľká Volia štrbina. Juhozápadnou stenou kolmo spadá do Žabej doliny, 400 metrovou severo - severovýchodnou stenou do Kotla Morského Oka. Obomi stenami vedie množstvo ťažkých ciest.

Niekoľko výstupov v juhozápadnej stene[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1905 K. Bröske(ová) a S. Häberlein od Východnej Volej štrbiny s obchádzaním hrebeňa, I.
  • 1931 W. Stanislawski a J. Staszel, V.
  • 1935 „Štáflovka,“ V. Štaflová, K. Čabelka a J. Šabata, V.
  • 1962 M. Eštok a L. Janiga, VI A2 (6+).

Dve cesty má A. Puškáš – pilierom a komínom, po jednej M. Orolin (7/7+), J. Stejskal, zo severu Z. Korosadowicz, P. Pochylý a ďalší poprední horolezci.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VII. diel, Šport 1981.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Volia veža

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]