Voronija
Voronija (iný názov Grubera-Voronya, Krubera) je vysokohorská priepasťovitá jaskyňa, nachádzajúca sa na krasovej plošine Arabika v Abcházsku v Gruzínsku v horách západného Kaukazu. Prvá časť pomenovania je odvodená od priezviska ruského geológa Alexandra Krubera.
V súčasnosti sa jedná o najhlbšiu známu prírodnú jaskyňu na svete (2 190 m). Maximálna hĺbka sa dosiahla v auguste 2007 ukrajinským speleológom Gennadijom Samochinom. Vchod do jaskyne sa nachádza vo výške približne 2 250 m n. m. Jaskynný systém je rozvetvený do niekoľkých slepých vetiev.
Poloha a okolie[upraviť | upraviť zdroj]
V Gruzínsku, v západnom Kaukaze sa nachádza jeden z najväčších vysokohorských vápencových masívov sveta - masív Arabika v údolí Ortobalagan. Skladá sa z kriedy a jurských vápencov. Na severozápad, sever, severovýchod a východ je masív Arabika ohraničený kaňonmi a riekami. Je to oblasť s početnými ľadovcovými údoliami, s hrebeňmi a vrcholmi medzi nimi. Spomedzi niekoľkých stovák jaskýň, známych v masíve Arabika, je 15 hlbších ako 400 m a päť hlbších než 1 000 m. Všetky väčšie jaskyne v údolí Ortobalagan pravdepodobne patria k jednému hydrologického systému, ktorý je spojený s veľkými prameňmi na pobreží Čierneho mora.
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Údolie Ortobalgan sa tiahne pozdĺž hrebeňa Berchilskej antiklinály, ktorá sa jemne stáča k severozápadu. Jaskynné vchody sú zoradené pozdĺž hrebeňa. Jaskyne sú prevažne tvorené kombináciami šácht a strmých chodieb. Základná časť masívu Arabika sa skladá z pieskovcov, ílov, porfýru a stuhnutej lávy. Piesčité vápence sú v údolí Ortobalgan obzvlášť zastúpené v hornej časti (do 1000 metrov) hlbokých jaskýň. Štruktúra masívu riadi rozvoj jaskyne a prúdenia podzemnej vody. Najväčší vplyv na vývoj obehu podzemnej vody v jaskyni mali zdvihy tektonických platní v období pliocénu a pleistocénu. V prúdení podzemnej vody z centra Ortobalganu smerom k Čiernemu moru hralo úlohu pozdĺžne i priečne vlnenie.
Hydrológia[upraviť | upraviť zdroj]
Najviac vodopádov a prameňov sa nachádza na východe masívu Arabika. Dva hlavné pramene sa nachádzajú v riečnych kaňonoch na východ od jaskyne Voronija. Sú to „Goluboe Ozero“ v Bzybskom kaňone a „Gegský vodopád“ v kaňone Gega. Mnoho ďalších prameňov sa nachádza v blízkom meste Gagra. O podmorských prameňoch v oblasti Arabika je známe, že pod tlakom vyvierajú z dna Čierneho mora hneď pri masíve. Plytké prameňe (v hĺbke 5 - 7 metrov) je možné dosiahnuť voľným potápaním pri Tsandripshi. Pri meste Gagra sú pramene v mori v hĺbke 25 – 30 m.
Biológia[upraviť | upraviť zdroj]
Jaskyňa Voronija je obývaná mnohými endemickými druhy živočíchov, ktoré objavila expedícia až v roku 2010. Je napríklad obývaná chvostoskokmi: lat. Anurida stereoodorata, Deuteraphorura kruberaensis, Schaefferia profundissima či Plutomurus ortobalaganensis. Sú to prvé podzemné živočíchy, ktoré žijú v hĺbke až 1980 metrov pod vchodom do jaskyne. Jaskyňu obýva aj chrobák lat. Catops cavicis. Živočíšna zložka v jaskyni Voronija sa skladá z viac ako 12 druhov článkonožcov rôznych skupín, napr. pavúkov, kôrovcov, chvostoskokov, dvojkrídlovcov a ďalších.
História prieskumu[upraviť | upraviť zdroj]
Jaskyňa bola prvýkrát vo väčšom rozsahu preskúmaná v roku 1960 gruzínskymi speleológmi, ktorí dosiahli hĺbku 95 m. Od tej doby je v Rusku známa ako Kruberova jaskyňa. Počas 80. a prvej polovice 90. rokov pôsobili v jaskyni takmer výhradne ukrajinskí speleológovia, od ktorých pochádza aj tretí názov (Voronija).
Hranicu hĺbky jedného kilometra pokorila opäť ukrajinská výprava v roku 2000. O rok neskôr spojenými silami Rusi a Ukrajinci vytvorili svetový rekord zostúpením na hĺbku 1710 metrov pod povrchom. Táto cesta sa neskôr ukázala ako slepá.
V rokoch 2003 – 2005 bola opustená doteraz skúmaná vetva chodby a začal sa prieskum dlhšej štôlne, ktorá doviedla ďalšie medzinárodné expedície postupne na hĺbku 2 080 m (október 2004) a súčasný rekord 2 197 m pod povrchom (august 2012).
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Voronija
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- KLIMČUK, A. (2005): Hovor hlbín. in: National Geographic, č 5/2005, s 108 - 119. ISSN 1213-9394
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Voronija na českej Wikipédii.