Vostok 6

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vostok 6
Znak misie
Vostok 5-6 mission patch.svg
Údaje o misii
Názov misie Vostok 6
Kozmická loď: Vostok-3KA (výr. č. 8)
Nosná raketa: Vostok-K 8K72K (výr. č. E103-25)
Volací znak: Чайка (čajka)
Posádka: 1
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-1)
Štart: 16. jún 1963, 09:29:52 UTC
Pristátie: 19. jún 1963, 08:20 UTC
7 km južne od obce Bajevo v Rusku
53°12′34″S 80°48′14″V / 53.209375°S 80.80395°V / 53.209375; 80.80395
Trvanie: 2 dni, 22 hodín, 50 minút
Počet obehov: 48
Apogeum: 231,1 km
Perigeum: 180,9 km
Doba obehu: 88,3 minút
Inklinácia: 64,95°
Vzdialenosť: 1 971 000 km
Hmotnosť: 4 713 kg
Fotografia posádky
Valentina Tereškovová
Valentina Tereškovová
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Vostok 5-6 mission patch.svg Vostok 5

Pozri aj Kozmonautický portál

Vostok 6 (rus. Восток-6) bola sovietska vesmírna misia v rámci programu Vostok. Kozmonautka Valentina Tereškovová, ktorá sa nachádzala na palube kozmickej lode sa stala prvou ženou vo vesmíre. Podobne ako Vostok 3 a Vostok 4 aj Vostok 5 a Vostok 6 boli spojené misie, a podobne ako predchádzajúci pár aj tento sa k sebe priblížil a nadviazal rádiové spojenie. Bol to posledný let v rámci programu Vostok.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje o kozmickej lodi[upraviť | upraviť zdroj]

Vostok 6 bola jednomiestna kozmická loď s dĺžkou 5 metrov, priemerom 2,3 metra a hmotnosťou 4 713 kg. Dosiahla obežnej dráhy vo výške 180,9 – 231,1 km nad povrchom Zeme. Neskôr bola zaevidovaná v katalógu COSPAR pod označením 1963-023A.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Valentina Tereškovová a Valerij Bykovskij počas predletových dní, jún 1963

Vostok 6 vyštartoval 16. júna 1963 o 09:29:52 svetového času z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Štart bol odložený kvôli zvýšenej slnečnej aktivite, nevyhovujúcemu počasiu a technickým problémom (unikajúce palivo z rakety). Na palube kozmickej lode sa nachádzala kozmonautka Valentina Tereškovová, ktorú čakal takmer 3-dňový let.

Let Valentiny Tereškovovej neprebiehal bez problémov, kozmonautka odhalila chybu v programovaní systému orientácie a riadiace stredisko muselo preprogramovať motory, aby nedošlo k vážnej nehode pri brzdiacom manévri – hrozilo, že loď nespomalí, ale zrýchli a nezačne klesať späť do atmosféry. Tereškovovú trápila aj kozmická choroba a únava, na ktorú si z kozmickej lode opakovane sťažovala. Prvé náznaky značného stresu sa na nej objavili už pri nastupovaní do kabíny kozmickej lode. Krátko po štarte prestala odpovedať riadiacemu stredisku. Kontakt sa s ňou podarilo nadviazať až pri ďalšom komunikačnom okne nad Sovietskym zväzom. V riadiacom stredisku sa ukázal obraz z videokamery, kde Valentina spala. Prebudili ju zvukovým signálom sirény. Reagovala zmätene a opakovane si sťažovala na únavu. Po týchto udalostiach mala kozmonautka v spolupráci s riadiacim strediskom vykonávať nejakú vedeckú činnosť, ale namiesto toho neustále žiadala predčasné ukončenie letu a pristátie. Hlavný konštruktér Sergej Koroľov trval na tom, že let sa musí uskutočniť podľa pôvodného plánu a v celkovej dĺžke. To sa podarilo schváliť na druhý deň letu a Tereškovová už prestala vyžadovať predčasný návrat. V riadiacom stredisku však bol zaznamenaný jej plač a volanie matky. Dnes pracovníci Inštitútu histórie a techniky Ruskej akadémie vied špekulujú o tom, že mohlo ísť aj o prejavy nervového zrútenia.

Tereškovová kvôli spomínaným problémom nedokázala manuálne zorientovať kozmickú loď, čo by bol nevyhnutný manéver, keby zlyhala pristávacia automatika. Napriek veľkej psychickej záťaži a nepohodliu zvládla počas letu aj pracovať. Z paluby Vostoku 6 sa hlásila volacím znakom „Čajka“, a potom vysielala aj živý rozhovor, ktorý bol vysielaný rozhlasom po celom Sovietskom zväze. Spoločne s Vostokom 6 sa vo vesmíre nachádzal aj Vostok 5 s kozmonautom Valerijom Bykovským, okolo ktorého loď preletela vo vzdialenosti iba 5 kilometrov počas jedného zo svojich obehov okolo Zeme. Keďže kozmické lode Vostok nemohli meniť charakteristiky obežnej dráhy a obidve lode leteli po značne odlišných dráhach, začali sa obe telesá od seba rýchlo vzďaľovať. S podporou riadiaceho strediska a niekoľkých kozmonautov sa jej ku koncu letu podarilo skúšobne zorientovať kozmickú loď. Zdvihlo jej to náladu a prestala si sťažovať na všetky svoje nepríjemnosti. Systém automatického pristátia následne pracoval bezchybne a loď vstúpila do atmosféry.

Návratová kabína Vostoku 6

Vo výške 7 km bol odpálený vstupný poklop a Tereškovová bola automaticky katapultovaná. Pri katapultáži však zaujala nesprávnu pozíciu hlavy a jej prilba zavadila o okraj prielezu, čím si spôsobila rozsiahle modriny na tvári a čele. Pristála po takmer troch dňoch letu, 19. júna 1963 o 08:20 svetového času, neďaleko obce Bajevo v Altajskom kraji Sovietskeho zväzu. Napriek tomu, že v štábe panovali o vystúpení Tereškovovej rozpaky, pre celosvetovú verejnosť – a po politickej stránke – bola jej misia úspechom.

Návratová kabína Vostoku 6 sa dnes nachádza v múzeu RKK Energia v meste Koroľov.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]