Vráta (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°24′42″S 19°23′25″V / 49,4117°S 19,3903°V / 49.4117; 19.3903
Vráta
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Námestovo
Obce Lokca, Breza
Pohorie Podbeskydská vrchovina
Povodie Biela Orava
Nadmorská výška 1 051,1 m n. m.
Súradnice 49°24′42″S 19°23′25″V / 49,4117°S 19,3903°V / 49.4117; 19.3903
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený, z Brezy
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Žilinského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vráta (1 051,1 m n. m.[1]) sú najvyšším vrchom geomorfologického celku Podbeskydská vrchovina na Orave. Nachádzajú sa približne 6 km západne od Námestova.[2]

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Nachádzajú sa v centrálnej časti Podbeskydskej vrchoviny, geomorfologického celku Stredných Beskýd.[3] Vrch leží v Žilinskom kraji a okrese Námestovo. Vrchol a celá severovýchodná časť masívu patrí do katastrálneho územia Lokce[4], juhozápadná časť Vrát patrí obci Breza. Vypína sa medzi obcami Breza na juhu, Oravská Jasenica na juhovýchode, Oravské Veselé na severe a Beňadovo na severozápade.[1] Vráta patria do povodia Bielej Oravy. Na západe susedí vrch Zraz (968 m n. m.), severozápadne leží Vyšná Poperačka (1 043 m n. m.) a východne sa nachádza Kozubka (931 m n. m.).[2]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Vrch je súčasťou horského chrbta, ktorý sa tiahne juhovýchodno-severozápadným smerom. Dominuje flyšovému masívu, oddelenému od susedných častí vrchoviny dolinami potokov Kýčera na západe a Poperačský potok na východe.[2] Je sčasti zalesnený a z vrcholovej časti sú len obmedzené výhľady. Z vhodných odlesnených častí sa však naskytujú ďaleké výhľady. Vrch leží v CHKO Horná Orava. Približne 1 km juhovýchodne stojí rozhľadňa Brabírka.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť kód]

Vďaka nadmorskej výške a malým odlesneným plochám ponúka vrcholová časť obmedzené, no ďaleké výhľady. Z vhodných lokalít je mimo vrchov Podbeskydskej vrchoviny dobre pozorovateľných viacero susedných pohorí. Výborný výhľad je na pohraničné vrchy Oravských Beskýd s masívom Pilska a Babej hory, Veľký Choč či Oravskú Maguru, pri vhodných podmienkach je možné zhliadnuť vrcholy Vysokých i Nízkych Tatier.[5]

Turistika[upraviť | upraviť kód]

Samotný vrchol Vrát nepatrí medzi turisticky frekventované lokality. Na vrchol nevedú značkované turistické trasy, avšak prístup je možný po lesných cestách a chodníkoch z prakticky všetkých okolitých obcí. Turisticky atraktívnou je rozhľadňa Brabírka, stojaca na pahorku nad obcou Oravská Jasenica, približne 1 km juhovýchodne od vrcholu Vrát.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 6.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-24]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-24]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-24]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-24]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]