Vršatské predhorie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°04′52″S 18°15′22″V / 49,081°S 18,256°V / 49.081; 18.256
Vršatské predhorie
geomorfologická časť
Bielych Karpát
Pohľad na hlavnú časť obce.jpg
Okolie Mikušoviec
Štát Slovensko Slovensko
Región Trenčiansky
Okresy Púchov, Ilava
Nadradená
jednotka
Vršatské bradlá
Susedné
jednotky
Hladké vrchy, Podvršatská brázda, Vysoké Vršatce, Bielokarpatské podhorie, Ilavská kotlina, Púchovská vrchovina, Javornícka brázda
Mestá Púchov, Lednické Rovne, Pruské
Súradnice 49°04′52″S 18°15′22″V / 49,081°S 18,256°V / 49.081; 18.256
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 260 m n. m.
Poloha územia na Slovensku
Red pog.svg
Poloha územia na Slovensku
Poloha v Trenčianskom kraji
Red pog.svg
Poloha v Trenčianskom kraji
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vršatské predhorie je geomorfologická časť podcelku Vršatské bradlá v pohorí Biele Karpaty.[1] Rozprestiera sa v severovýchodnej časti pohoria, juhozápadne od Púchova.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Územie sa nachádza v severnej polovici pohoria Biele Karpaty a zaberá východnú a juhovýchodnú časť podcelku Vršatské bradlá. Má podlhovastý tvar severovýchodno-juhozápadnej orientácie a leží tu okrajovo mesto Púchov a obce Streženice, Lednické Rovne (časť Medné), Dolná Breznica, Tuchyňa a Pruské. Vršatské predhorie susedí na severozápade s geomorfologickými časťami Bielych Karpát, konkrétne na severe sú to Hladké vrchy (podcelok Kobylináč), na západe nasleduje Podvršatská brázda a Vysoké Vršatce, patriace do Vršatských bradiel. Južným a juhovýchodným smerom sa nachádza Považské podolie s podcelkom Bielokarpatské podhorie a Ilavská kotlina. Na okraji Púchova vedie údolím Bielej vody hranica s Javorníkmi a ich časťami Púchovská vrchovina a Javornícka brázda.[1]

Prevažná časť Bielych Karpát patrí do povodia Váhu a juhovýchodným smerom do rieky Váh smerujú aj všetky potoky z tejto oblasti. Najvýznamnejšie sú od juhu Podhradský potok, Tovarský potok a Lednica. Sídla na území Vršatského predhoria sú všetky prístupné cestami III. triedy, odbočujúcich z cesty II/507 (PúchovNemšová), severovýchodným okrajom vedie cesta I/49 z Púchova na Moravu. Údolím z Púchova vedie i dôležitá železničná trať.[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Táto časť pohoria leží mimo chránených území, malá časť na juhozápadnom okraji však je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Z osobitne chránených území na juhozápadnom okraji leží prírodná pamiatka Babiná a Skalice.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Východná časť Vršatských bradiel je turisticky menej navštevovanou oblasťou, výnimku tvorí okrajová juhozápadná bradlová časť. Touto časťou Bielych Karpát vedie zelená turistická značka zeleno značený chodník z Pruského do sedla Chotuč a z Lednických Rovní do obce Lednica. Z mesta Púchov vedie modrá turistická značka modro značený chodník cez Lednicu a Červený Kameň do Vršatského Podhradia.[2]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-09]. Dostupné online.
  2. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-10]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]