Vrbové

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vrbové
mesto
Šikmá zvonica
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Piešťany
Región Dolné Považie
Vodný tok Holeška
Nadmorská výška 188 m n. m.
Súradnice 48°37′12″S 17°43′25″V / 48,620000°S 17,723611°V / 48.620000; 17.723611
Rozloha 13,97 km² (1 397 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 637 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 403,51 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Primátor Štefan Kubík[3] (SMER-SD)
PSČ 922 03
ŠÚJ 507750
EČV (do r. 2022) PN
Tel. predvoľba +421-33
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Ul. gen. M.R. Štefánika 15/4
922 03 Vrbové
E-mailová adresa primator@vrbove.sk
Telefón 033 / 735 06 11
Fax 033 / 779 22 11
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Vrbové
Webová stránka: vrbove.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Vrbovčan[4]

Vrbové je mesto na západnom Slovensku v okrese Piešťany (Trnavský kraj). V rokoch 1975 – 1991 boli súčasťou Vrbového Šterusy a v rokoch 1975 – 1992 Šípkové. V r. 1958 sa od Vrbového osamostatnili miestne kopanice, ktoré vytvorili novú obec ‒ Prašník.[5]

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa 10 kilometrov na západ od okresného mesta Piešťany, na úpätí Malých Karpát v Podunajskej pahorkatine.

Vodné toky a plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Chotárom mesta pretekajú tri potoky: Holeška, Cintorínsky potok a Šípkovec. Hlavným tokom je potok Holeška.[5] Šípkovec je ľavobrežným a Cintorínsky potok pravobrežným prítokom Holešky.

V chotári Vrbového sa sčasti nachádza vodná nádrž Čerenec. Chovajú sa v nej prevažne kaprovité ryby. Stavba Čerenca sa začala v roku 1961, ukončená bola v roku 1964.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam ulíc
Beňovského M. R. Štefánika Slovanská
Bernolákova Mikulášska Strážovská
Bočná Na valoch Sukennícka
Cintorínska Námestie sv. Cyrila a Metoda Školská
Družstevná Nám. Jozefa Emanuela Športová
Fraňa Kráľa Námestie slobody Šteruská
Hollého Novoutvorená Ulica mieru
Hoštáky Piešťanská cesta Ulica oslobodenia
Hrabinská Priehradná Ulica 1. Mája
Hviezdoslavova Rekreačná Ulica 6. Apríla
Jantauschova Sadová Ulica 8. marca
Komenského Sasinkova Ulica SNP
Kopaničky Semenárska Vinohradnícka
Krátka Sietna Zigmundíkova
Krížna Sídlisko 9. mája Poľná

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Erb – na tmavomodrom pozadí je zlatý (žltý) klas so siedmimi zrnami na každej strane a jedným na vrchole klasu.[6]
  • Vlajka – pomer 3:2 päť pozdĺžnych pruhov v žltej a tmavomodrej farbe (3x žltá, 2x modrá), zakončená tzv. lastovičím chvostom.[6]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné mesto Vrbové je veľmi staré mesto. V Zoborskej listine z r. 1113 sa spomína dedina Počkovec, ktorá býva lokalizovaná do územia dnešného Vrbového.[5] Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1332. Prvá zmienka dnešného názvu pochádza z r. 1347, ako Worbow. V tej dobe bolo časťou oblasti Čachtického hradu.

Vrbové získalo práva mesta v roku 1437. V roku 1599 bolo spustošené tureckými vojakmi. V roku 1696 rozšíril Leopold I. Vrbovému jarmočné privilégium.[5] Okrem pestovania obilia zohrávalo veľkú rolu až do 19. storočia vinohradníctvo.[5]

Mesto bolo známe trhom s obilím, podporované najmä Židmi, ktorí tvorili veľkú čast obyvateľov mesta. V 20. storočí bolo mesto domovom textilného (Trikota), obchodného a drevárskeho priemyslu. V r. 1906 bolo Vrbové spojené s Piešťanmi železnicou.[5]

Počas druhej svetovej vojny sa celá dedina Vrbové stalo getom pre židovské obyvateľstvo z okresu Piešťany. Väčšina židovských obyvateľov Vrbového bola deportovaná do tábora smrti Auschwitz (Oswiecim), kde zahynuli v plynových komorách. Po obsadení Slovenska nacistickými vojskami v roku 1944 bolo Vrbové oslobodené sovietskou armádou ako jedna z posledných obcí v regióne 6. apríla 1945.[7]

Vrbové bolo povýšené na mesto v roku 1967.[5]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Na konci 19. storočia tvorili asi tretinu obyvateľov židia. Tí tu žili už od 17. storočia, vyše 200 židov do Vrbového prišlo v roku 1683 z Moravy. Židovská komunita sa postupne rozrastala a podľa všetkého si v roku 1731 zriadila náboženskú obec. Postupne to vybudovali aj tri synagógy, tá najnovšia stále stojí. [8]

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa väčšina obyvateľov prihlásila ku rímskemu katolicizmu (4 110 veriacich). 557 veriacich má evanjelická cirkev augsburského vyznania, ku zvyšným cirkvám sa hlási asi stovka obyvateľov. 787 Vrbovčanov deklarovalo, že sú bez vyznania.[9]






Náboženstvo vo Vrbovom (SODB 2011)[9]

     Rímskokatolícka cirkev (65,62 %)
     ECAV (8,89 %)
     Iné cirkvi (1,53 %)
     Bez vyznania (12,56 %)
     Nezistené (11,38 %)

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky Kostol sv. Martina, trojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, pravdepodobne z konca 14. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole na tomto mieste pochádza zo súpisu cirkevných desiatkov z rokov 13321337. V roku 1452 bol kostol poškodený požiarom. Severná loď bola pristavaná už v 15. storočí. Ďalšou katastrofou bolo vyplienenie kostola Turkami pri útoku na mestečko v roku 1599. V priebehu 17. storočia bol kostol novo zaklenutý. Južná bočná loď vznikla v 18. storočí. V tejto etape vznikla aj klenba nad hlavnou loďou.[10] Interiér je zaklenutý valenou lunetovou klenbou so štukatúrami. Nachádza sa tu baroková kazateľnica z konca 17. storočia so sochami evanjelistov.[11] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi. Západná veža je v spodnej časti štvorhranná s portálom s gotickým lomeným oblúkom. V hornej časti je oktogonálna, lemovaná šambránami a ukončená ihlancovou helmicou.
  • Zvonica, klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov 18321835. Nachádza sa v areáli kostola sv. Martina. Výška zvonice je 38 m a je charakteristická svojim vyklonením o asi 99 cm, ktoré sa prvý raz prejavilo po dažďoch v roku 1930. Stavbu vybudoval murársky majster Jozef Verner z Čachtíc.[12] Fasády zvonice sú horizontálne členené kordónovými rímsami a vertikálne pilastrami. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.
  • Pieta, ranobaroková socha na stĺpe z prelomu 17. a 18. storočia. Dnes sa na stĺpe nachádza kópia pôvodnej sochy z rokov 19921993.[13]
  • Beňovského kúria, dvojpodlažná meštianska budova na pôdoryse písmena L, pravdepodobne z 18. storočia.[14] Od konca 19. storočia je považovaná za rodisko Mórica Beňovského. Od roku 1873 tu sídlila Prvá slovenská banka a neskôr učňovská škola. Obnovou, ktorá jej dala súčasnú podobu prešla v rokoch 19951998.[15] Parter je členený pásovou rustikou, na os fasády je umiestený polkruhovo ukončený portál prejazdu. Poschodie sedemosovej fasády je členené lizénovými rámami.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová stavba v štýle umiernenej moderny na pôdoryse gréckeho kríža, so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 19281929. Nachádza sa na mieste tolerančnej stavby z roku 1784. Súčasná veža pochádza z roku 1896, je teda staršia ako kostol.[16] Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s motívom kazetovania. Na oltári je obraz Kristus v Getsemanskej záhrade. Na empore je umiestnený jednomanuálový organ od Gustáva Adolfa Molnára z roku 1901.[17] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami s motívom bosáže v suprafenestre. Transept má trojdielne okno na spôsob termálneho okna. V podveží sa nachádza portál lemovaný bosovanými pilastrami a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. V hornej časti je veža členená kordónovými rímsami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.
  • Židovská synagóga, historizujúca stavba v maurskom štýle na pôdoryse obdĺžnika, z rokov 1882-1883. Vznikla za pôsobenia rabína Frojdmana. K náboženským účelom sa využívala do roku 1942. V neskoršom období tento hodnotný objekt slúžil ako sklad obilia a následne textilných výrobkov. V interiéri sa nachádza trojramenná liatinová ženská galéria. Strop je zaklenutý s bohatou polychrómovanou ornamentikou.[18] Priečelie je tvorené rizalitom s oktogonálnymi vežicami, ktoré sa nachádzajú aj na nárožiach stavby. Fasády sú horizontálne členené pásovou rustikou, okná sú polkruhovo ukončené. Korunné rímsy sú dekorované oblúčkovým vlysom a cimburím s motívom ľalie. Priečelie je ukončené slepými rozetami, vežicami s píniovými šiškami a tabuľami Desatora.
  • Židovský cintorín

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vrbovské jarmoky
  • Kynologické preteky
  • Vrbovská pätnástka (bežecké preteky)
  • Gorazdovo umelecké Vrbové
  • Vrbovské vetry (Hudobný festival)
  • FERKUS CUP (hokejbalový turnaj)

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1. ZŠ, Školská ul.
  • 2. ZŠ, Komenského ul.
  • Materská škola, Sídl. 9. mája (elokované pracovisko, Súkennícka ul.)
  • Cirkevná ZUŠ sv. Gorazda, Beňovského ul.
  • ŠZŠ Mórica Beňovského, Nám. sv. Cyrila a Metoda
  • Gymnázium Jána Baltazára Magina, Beňovského ul.
  • SOŠ, Zigmundíkova ul.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mestom prechádza cesta II/499 a končí cesta II/502 (napája sa na II/499).

Vo východnej časti mesta sa nachádza železničná stanica (prezývaná Kača), kde je ukončená odbočka trate z Piešťan na traťový úsek 120 siete železníc Slovenskej republiky. Prevádzkovaná bola do roku 1977 pre osobnú dopravu a do konca tisícročia ešte čiastočne pre nákladnú dopravu. Neskôr bolo plánované zrušiť ju, ale bola ponechaná ako jeden z evakuačných koridorov v prípade hroziacej povodňovej vlny rieky Váh v Piešťanoch. V rokoch 2008 – 2014 bola využívaná ako sklad materiálu pri rekonštrukcii železničnej trate Bratislava – Žilina v úseku okolo Piešťan. V súčasnosti sa znova uvažuje o jej zrušení, pričom na jej trase by mala byť nahradená cyklotrasou spájajúcou Vrbové s Piešťanmi. Túto myšlienku v roku 2017 podporilo aj Ministerstvo dopravy a výstavby.[19]

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

  • MFK Vrbové – futbalový klub
  • Mestská Futbalová liga v malom futbale
  • Vrbovská hokejbalová liga

Osobnosti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ján Baltazár Magin (* 1681 – † 1735), básnik a historik
  • Móric Beňovský (* 1746 – † 1786), šľachtic narodený vo Vrbovom, vojak, cestovateľ a kráľ Madagaskaru
  • Jozef Emanuel (* 1803 – † 1890), básnik, národovec, publicista a osvetový pracovník
  • David Zvi Hoffmann (* 1843 – † 1921), rabín
  • Yosefa Chaima Sonnenfelda, povestný vrchný rabín Jeruzalema
  • Yitschack Weiss, rabín, autor mnohých významných diel: Siach Yitschack, Elef Ksav, Avnei BEIS Hayotser, Hagada Shel Pesach Siach Yitschack, Bina leitim a mnoho ďalších. Zahynul počas holokaustu v roku 1942. Jeho práce boli sponzorované rodinou Wernerovou z Vrbového a uverejnené Shem Olam v Bnei Brak.
  • Rabín Samuel Reich, rabín, syn slávneho rabína Koppela Reicha, prežil holokaust a emigroval do Jeruzalema, kde neskôr zomrel. Pred druhou svetovou vojnou založil Obchodnú školu, ktorá bola neskôr znárodnená.
  • Ján Zigmundík (* 1846 – † 1938), pedagóg a spisovateľ
  • Pavol Jantausch (* 1870 – † 1947), rímskokatolícky biskup
  • Elo Šándor (* 1896 – † 1952), spisovateľ a publicista
  • Karol Nižňanský (* 1919 - † 1984), salezián, misionár (India a USA).[20]
  • Anton Polák (* 1919), zakladateľ Flámsko-slovenskej spoločnosti, krajanský aktivista v Belgicku, autor publikácií o Slovensku a slovenských osobnostiach vo flámskom jazyku
  • Anton Rákay (* 1925 – † 2013), spisovateľ a lekár
  • Jozef Adamec (* 1942 – † 2018), bývalý slovenský futbalista, 61-násobný reprezentant Česko-Slovenska, štvornásobný kráľ česko-slovenských prvoligových strelcov, prvoligový tréner

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Vrbovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. a b c d e f g KRUPA, Vladimír. Vrbové. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 136.
  6. a b Heraldika obce [online]. [Cit. 2009-09-11]. Dostupné online.
  7. Nemecké opevnenia a vojenské zariadenia v oblasti Malých Karpát z druhej svetovej vojny [online]. Klub priateľov turistiky, 19.9.2010, rev. 2015-01-31, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online.
  8. Kultúrne pamiatky [online]. Vrbové.sk, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online.
  9. a b SODB 2011 - Vrbové [online]. SODB 2011, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online.
  10. Vrbové [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  11. Kultúrne pamiatky [online]. Oficiálne stránky mesta Vrbové. Dostupné online.
  12. Kultúrne pamiatky [online]. Oficiálne stránky mesta Vrbové. Dostupné online.
  13. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  15. Kultúrne pamiatky [online]. Oficiálne stránky mesta Vrbové. Dostupné online.
  16. Vrbové – Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  17. Vrbové, okres Piešťany, Kostol ev. a. v.. Organy a organári na Slovensku.
  18. Vrbové – Synagóga [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  19. TURSKÝ, Martin. Ministerstvo dopravy súhlasí s vybudovaním cyklotrasy Piešťany – Vrbové. [online]. TV Piešťany, 22.9.2017, [cit. 2019-02-04]. Dostupné online. Archivované 2019-02-07 z originálu.
  20. CHRAPPA, Štefan, Skutočný človek. Limerick, Svätý Jur 2011. 187. s. ISBN 978-80-970157-4-9.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vrbové

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]