Vrbovská pahorkatina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°02′49″S 20°23′02″V / 49,047°S 20,384°V / 49.047; 20.384
Vrbovská pahorkatina
geomorfologická časť
Popradskej kotliny
Vrbov, widok na Tatry ze ścieżki rowerowej.jpg
Okolie Vrbova
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okresy Poprad, Kežmarok
Časť Popradskej kotliny
Hranice Popradská rovina, Lomnická pahorkatina, Kežmarská pahorkatina, Ľubické predhorie, Levočské úboče, Hornádske podolie, Dúbrava
Mestá Poprad, Gánovce, Kežmarok
Rieky Poprad, Vrbovský potok, Gánovský potok
Súradnice 49°02′49″S 20°23′02″V / 49,047°S 20,384°V / 49.047; 20.384
Najnižší bod juhovýchodný okraj územia
 - poloha Jánovce
 - výška cca 570 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vrbovská pahorkatina[1] je geomorfologickou časťou Popradskej kotliny. Nachádza sa v jej juhovýchodnej časti, juhovýchodne od mesta Poprad.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVnútorné Západné KarpatyFatransko-tatranská oblasťPodtatranská kotlinaPopradská kotlinaVrbovská pahorkatina
***

Územie sa nachádza v juhovýchodnej časti Podtatranskej kotliny, v južnej polovici podcelku Popradská kotlina. Zaberá mierne zvlnené územie juhovýchodne od rieky Poprad, približne od Spišskej Teplice pri Poprade po Kežmarok a južným smerom po obec Jánovce. Z významnejších sídiel tu ležia Gánovce, Vrbov, Švábovce a Hôrka. V rámci Popradskej kotliny susedí na severe Popradská rovina, Lomnická pahorkatina a Kežmarská pahorkatina. Na východe vystupujú Levočské vrchy a ich časti Ľubické predhorie a Levočské úboče, juhovýchodne sa nachádza Hornádske podolie, podcelok Hornádskej kotliny. Južný okraj pahorkatiny vymedzuje hrebeň Dúbravy, podcelok pohoria Kozie chrbty.[2]

Vysoko položenou pahorkatinou vedie rozvodie Baltského a Čierneho mora a tak všetky prítoky západným okrajom pahorkatiny tečúceho Popradu (napríklad Ľubica, Tvarožniansky potok, Vrbovský potok a Hozelský potok) odvádzajú vodu do Baltského mora. Gánovský potok, Trnovský potok i Sihoť odvádzajú vodu z južnej časti územia do rieky Hornád a Čierneho mora.[3]

Významné dopravné koridory vedú najmä okrajovými časťami Vrbovskej pahorkatiny; južnou polovicou z Popradu vedie Európska cesta 50, vedúca v trase diaľnice D1 (ŽilinaKošice), cesta I/18 (Liptovský MikulášLevoča) i železničná trať Žilina – Košice. V Poprade cestné ťahy križuje I/66 (RožňavaKežmarok), ktorú sleduje aj regionálna trať do Starej Ľubovne a z mesta Kežmarok vedie južným smerom cesta II/536 k obci Jánovce, kde sa pripája na cestu I/18.[3]

Ochrana územia[upraviť | upraviť kód]

Táto časť Popradskej kotliny leží mimo veľkoplošne chránených území. Z maloplošných, osobitne chránených lokalít sa tu nachádza prírodná rezervácia Primovské skaly a Švábovská stráň, národná prírodná pamiatka Gánovské travertíny a prírodná pamiatka Briežky.[3]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Juhovýchodná časť Popradskej kotliny je mimo mestá Poprad a Kežmarok s ich historickými pamiatkami, zaujímavá archeologickým náleziskom pri Gánovciach, kde bola nájdená mozgovňa lebky neandertálca. Pri obci Jánovce leží nálezisko z bronzovej doby, Myšia hôrka. Významné sú termálne pramene, ktoré využíva aquapark AquaCity v Poprade i termálne kúpaliská vo Vrbove.

Značené trasy[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2019-06-04]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-06-04]. Dostupné online.
  3. a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-06-04]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]