Vrchná krieda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vrchná krieda
Zaradenie
Epocha kriedy
← spodná krieda paleocén →
Časové rozpätie vrchnej kriedy
(v miliónoch rokov)
Začiatok 99,6 (± 0,9)
Koniec 65,5 (± 0,3)
Trvanie 34,1

Vrchná krieda alebo mladšia krieda je epocha kriedy, ktorá predstavuje záverečné obdobie druhohôr. Podľa súčasného členenia sa za jej začiatok považuje cenoman (pred asi 100,5 miliónmi rokov) a za jej koniec mástricht (pred 66 miliónmi rokov).[1][2]

V staršom členení sa za vrchnú kriedu (tzv. senón) považovali obdobia od koňaku po mástricht, teda termín senón má užší význam. V súčasnosti sa takéto ponímanie vrchnej kriedy neodporúča používať. Takéto členenie je však pre územie slovenských Západných Karpát pomerne praktické.

Vrchná krieda bolo posledné obdobie pred vyhynutím veľkých dinosaurov. Žili vtedy: Tyrannosaury, Hadrosaury, rohaté dinosaury, atď. Rozšírovali sa kvitnúce rastliny. Podnebie bolo chladnejšie ako v spodnej kriede, ale stále ešte teplejšie ako dnes.

V Západných Karpatoch (na Slovensku) je vrchná krieda chápaná ako obdobie po presune subtatranských príkrovov, teda hlavnej fázy príkrovov južne od bradlového pásma. Sedimentácia prebiehala v tomto období hlavne vo flyšovom a bradlovom pásme, hlavne v podobe synorogénnych sedimentov. Južne od bradlového pásma sú sedimenty vrchnej kriedy zriedkavé, predstavuje ich hlavne brezovská skupina (ekvivalent gosauskej skupiny Álp). Menšie výskyty sú známe z viacerých častí Považského Inovca (hornobelická skupina, hubinské súvrstvie) a vrtu SBM-1 Soblahov v západnej časti Strážovských vrchov. Lokálne sa vyskytujú vo forme reliktov na horninách silicika (lokality Dobšinská ľadová jaskyňa, Šumiac, Miglinc (pri Drieňovci), Gombasek (pri Slavci)).

Typické sú rôzne zlepence a pieskovce, vápence s plytkovodnou faunou, prípadne pestré slieňovcie fácie tzv. Couches rouges, napríklad púchovské sliene.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Haq, B.U., Van Eysinga, F.W.B, 1998, Geological Time Table. 5th Edition. Esevier Science, Amsterdam
  2. Cohen, K.M., Finney, S.C., Gibbard, P.L. & Fan, J.-X. (2013; updated) The ICS International Chronostratigraphic Chart. Episodes, 36, 3, s. 199-204