Vršatské bradlá
| Vršatské bradlá | |
| geomorfologický podcelok | |
 Bradlo Vršatec-Javorník 898 m n. m., pohľad zo zrúcanín hradu, vpravo vidno Vršatské Podhradie
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Púchov, Ilava |
| Nadradená jednotka |
Biele Karpaty |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Kobylináč Bielokarpatské podhorie Ilavská kotlina Nízke Javorníky |
| Podradené jednotky |
Vysoké Vršatce Podvršatská brázda Vršatské predhorie |
| Súradnice | 49°04′16″S 18°09′18″V / 49,071°S 18,155°V |
| Najvyšší bod | Chmeľová |
| - výška | 925 m n. m. |
| Najnižší bod | východný okraj územia |
| - výška | cca 270 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Wikimedia Commons: Vršatské bradlá | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vršatské bradlá sú geomorfologický podcelok Bielych Karpát. Ležia v severovýchodnej časti pohoria a najvyšším vrchom je Chmeľová (925 m n. m.). Sú pokračovaním bradlového pásma, ktoré v oblasti Trenčianskeho kraja prechádza severným údolím Váhu.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Podcelok leží v severovýchodnej časti Bielych Karpát a východným okrajom zasahuje k Váhu. V rámci pohoria susedí na severe s podcelkom Kobylináč, na juhovýchode leží Považské podolie s podcelkami Bielokarpatské podhorie a Ilavská kotlina a na východe oddeľuje Púchovská dolina s riečkou Biela voda Javorníky a ich podcelok Nízke Javorníky.[1]
Najvyššia časť sa nachádza severne od Ilavy, nad obcou Vršatské Podhradie, pričom výrazne vyčnieva z okolitého reliéfu flyšových Bielych Karpát. Ich dominantná poloha ich predurčila, aby na nich v stredoveku postavili Vršatecký hrad, z ktorého sa do dnešných čias zachovali len ruiny. Dnes je Vršatec prírodná rezervácia.[2] s rozlohou okolo 82,4 ha. Patria do púchovského úseku bradlového pásma[3]
Vo Vršatských bradlách možno nájsť niekoľko jednotiek bradlového pásma, ale aj časti flyšových súvrství a kvartérne sedimenty. Celkovo tu vystupujú dve bradlá. Najvyššie z nich je bradlo Chmeľová (925,4 m n. m.), ktoré sa nachádza viac na severe a je aj druhým najvyšším vrcholom Bielych Karpát, južnejšie od neho sa nachádza z juhozápadu na severovýchod tiahnúce sa bradlo Vršatec-Javorník (898 m n. m.).
Východne od Vršatských bradiel sa nachádza bradlo Chotuč. Juhozápadne je pokračovaním bradlového pásma vrch Krasín, severovýchodne pásmo vystupuje v podobe Červenokamenského bradla, Lednického bradla a ďalej pokračujú k Púchovu.
Delenie[upraviť | upraviť zdroj]
Geológia[upraviť | upraviť zdroj]
Ostrý bradlový hrebeň Vršatec-Javorník je tvorený hlavne czorsztynskou bradlovou jednotkou. Tú predstavuje vápencová doska s prevráteným vrstevným sledom, strmo uklonená na severozápad. Skladá sa hlavne zo svetlých a ružových krinoidových (ľaliovkových), biohermných (útesových) a kalpoionelových vápencov, ako i oxfordských a bajockých vápencov, ktoré sedimentovali hlavne od strednej po vrchnú juru až spodnú kriedu v plytkom mori, o čom svedčí aj prítomnosť fosílnych ľalioviek a koralov. Bradlo na ktorom sa nachádza hrad tvoria biele krinoidové vápence, taktiež patriace do czorsztynskej jednotky. V brale možno pozorovať neptunické žily ružového kalového vápenca.[4] Samotný hrad bol postavený čiastočne z tunajšieho krinoidového bieleho vápenca, pieskovcov a dovezeného travertínu.[4] Sedlo, ktoré oddeľuje bradlo Vršatec-Javorník od Chmeľovej bolo kedysi tvorené slieňmi, pieskovcami a ílovcami, no do dnešných dôb boli z veľkej časti denudované a zvetrávaním obnažili krinoidové a biohermné vápence.
Oblasť Chmeľovej je vnútorne tektonicky komplikovanejšia, možno tu pozorovať niedzicko-pruskú i czorsztynskú jednotku. Na rozdiel od oblasti Vršatec-Javorník, mohlo v tejto oblasti prebehnúť vrásnenie, kvôli menšej hrúbke vápencových súvrství. V juhozápadnej časti sa tu našli aj vrstvy vulkanických hornín asi 50 m široké a 300 m dlhé v nadloží púchovských slieňov. Pozostáva z hyaloklastík, skladajúcich sa z leucitu a tefritu, ktoré sú čiastočne zmiešané s okolitými sedimentami. Vulkanické horniny v oblasti Vršatca pocházajú pravdepodobne z cenomanu až maastrichtu (vrchnej kriedy), čo bolo datované podľa nájdených mikrofosílií dierkavcov.[5]
Spod vrstiev kvartérnych sedimentov na niektorých miestach preniká na povrch slieňový obal kysuckej jednotky. Skladá sa z hlbokovodných vrstiev jurských slieňov a radiolaritov. Doskovité útvary radiolaritov možno nájsť južne od Hornej Lysej (819 m n. m.).[5] Horniny bradlového obalu sú ďalej reprezentované škvrnitými slieňmi s vložkami bridlíc zo začiatku strednej kriedy, ktoré možno nájsť najmä severne od Hornej Lysej. Po okrajoch sú bradlá obklopené kvartérnymi svahovými sedimentami. Z juhu zasahuje do oblasti lopenícka formácia flyšovej bielokarpatskej jednotky.
Paleontológia[upraviť | upraviť zdroj]
Vršatské bradlá sú významná geologická a paleontologická lokalita. Nachádza sa tu veľké množstvo fosílii plytkého aj hlbokého jurského a kriedového mora, amonity, belemnity, ľaliovky, lastúrniky posidonia a mikrofosílie foraminifery, rádiolarie, prvoky calpionela. Boli tu opísané niektoré endemitické fosilné druhy napr. koraly Enallhelia vrsatecis alebo Isastrea robusta[6].
Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Oblasť Vršatských bradiel sa vyznačuje vysokým zastúpením chránených druhov motýľov jasoňa červenookého a jasoňa chochlačkového. Vyskytuje sa tu aj vidlochvost feniklový, okáň bukový a babôčka bodliaková. Medzi tu sa vyskytujúce článkonožce patrí množstvo pavúkov, z ktorých napr. Centromeria concina, sa vyskytuje na Slovensku iba na tejto lokalite. V bukových lesoch možno nájsť chránené chrobáky, medzi ktoré patrí fuzáč alpský a fuzáč bukový. Bolo tu zistených 65 druhov mäkkýšov, s ktorých niektoré sú veľmi ohrozené, ako napríklad vretienka premenlivá a orkula súdková, sú miestne endemity.
Spomedzi plazov sa v oblasti vyskytujú zriedkavá užovka hladká. Vtáky spolu s jastrabovitými a sokolovitými dravcami zastupuje na skalách hniezdiaci krkavec čierny. K vzácnejším druhom spevavcov možno zaradiť muchárika bielokrídlého a muchárika malého.
Cicavce sú zastúpené vysokou zverou ako je jeleň západoeurópsky, srnec hôrny či sviňa divá, ale aj hlodavcami ako je piskor vrchovský, hrabáč podzemný alebo pĺšik lieskový. Niekoľkokrát tu bol zaznamenaný výskyt medveďa hnedého.
Výskum miestnej fauny nie je dodnes ukončený.
Osídlenie[upraviť | upraviť zdroj]
Najstaršie pozostatky osídlenia Vršatských brál boli nájdené na Chmeľovej, v sedle medzi Bielym Vrchom a Dielom. Slúžili ako sezónne na dielne na spracúvanie bielokarpatského radiolaritu. Ďalšie doklady osídlenia a prvých obyvateľov obce pod vrchmi, dnešného Vršatského Podhradia, siahajú do neskorej doby bronzovej, v ktorej tu bola zaznamenaná prítomnosť osady lužickej kultúry. Typickým zvykom tejto kultúry bolo spaľovanie mŕtvych a stavba pohrebísk so žiarovými hrobmi. Niekoľko takýchto hrobov bolo nájdených pod hradom, ako aj pri výstavbe rekreačných zariadení.
Ďalšie výrazné stopy zanechalo v oblasti prvé slovanské obyvateľstvo, po ktorom sa našli početné nálezy železných predmetov z 9. až 10. storočia. Išlo o poľnohospodárske a kováčske nástroje, kosu, súčasti pluhov, motyky, nákovy a kliešte, ale tiež pômôcky na opracovanie dreva - vrták, obojručné nože, či sekery.
V 13. storočí, po mongolskom vpáde, sa začala stavba stredovekého hradu (pozri Vršatecký hrad). Neskôr získal panstvo Matúš Čák Trenčiansky, po ňom Stibor zo Stiboríc. Hrad vyhorel v roku 1707.
Turistika[upraviť | upraviť zdroj]
Za dobrého počasia možno výlet k Vršatským bradlám realizovať viacerými spôsobmi:
- Modrá značka
: priamo z blízkeho Vršatského Podhradia do sedla, resp. na parkovisko pod Vršateckým hradom trvá asi 10 minút. - Žltá značka
: z Červeného Kameňa pozdĺž bradla Vršatec-Javorník trvá asi 1 h. - Zelená značka
: z Bolešova asi 2 h. - Červená značka
: z Vlárskeho priesmyku asi 2 h 20 min.[7]
Náučný chodník Vršatské bradlá[upraviť | upraviť zdroj]
Trasa náučného obojsmerného okružného chodníka vedie v tesnej blízkosti hraníc prírodnej rezervácie s 4. a 5. stupňom ochrany. Chodník je doplnený o 10 náučných panelov, ktoré pojednávajú o geológii, histórii, živočíšstve, rastlinstve atď. Celkovo trvá prechod trasy asi 3 hodiny.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vršatské bradlá
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-07-09]. Dostupné online.
- ↑ Vršatské bradlá. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Vass, D., (Editor), 1988, Vysvetlivky k mape regionálne geologické členenie Západných Karpát a severných výbežkov Panónskej panvy na území ČSSR. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 65 s.
- ↑ a b Mišík, M., 1976. Geologické exkurzie po Slovensku, SPN, Bratislava, 276 s.
- ↑ a b Bučová, J., Mikuš, V., Plašienka D., 2006. Geology and Tectonics of the Vršatec Klippen Area (Pieniny Klippen Belt, Western Slovakia). Archivované 2014-02-02 na Wayback Machine GeoLines 20/2006, s. 25 - 26
- ↑ Morycowa, E. & Mišík, M., 2005. Upper Jurassic shallow-watter scleractinian coral from the Pieniny Klippen Belt (Western Carpathians, Slovakia). Geologica Carpathica, october 2005, 56, 5, pp. 415- 432
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-07-14]. Dostupné online.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Turistický atlas Slovenska 1:50 000, VKÚ, a. s. Harmanec ISBN 80-8042-453-5, list č. 80
- Turistická mapa č. 107 - Biele Karpaty, Trenčín 1:50 000, VKÚ, a. s., Harmanec
- Geologická mapa Západných Karpát (1 : 500 000), skladaná (Lexa et al., 2000)
