Vtáčnik (vrch vo Vtáčniku)
O národnej prírodnej rezervácii pozri Vtáčnik (národná prírodná rezervácia).| Vtáčnik | |
| vrch | |
 Pohľad z vrcholu Vtáčnika
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky, Banskobystrický |
| Okresy | Prievidza, Žarnovica |
| Obce | Kamenec pod Vtáčnikom, Kľak |
| Pohorie | Vtáčnik |
| Podcelok | Vysoký Vtáčnik |
| Povodia | Nitra, Hron |
| Nadmorská výška | 1 345,8 m n. m. |
| Relatívna výška | 736[1] m |
| Súradnice | 48°37′29″S 18°38′05″V / 48,6247°S 18,6348°V |
| Geologické zloženie | andezit |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  značke z obce Kľak
|
  | |
 Poloha v rámci Trenčianskeho kraja
| |
| Wikimedia Commons: Mount Vtáčnik | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vtáčnik (1 345,8 m n. m.[2]) je najvyšší vrch v rovnomennom pohorí na Slovensku.[3] Nachádza sa v CHKO Ponitrie a veľká časť masívu patrí do národnej prírodnej rezervácie Vtáčnik.[3]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v centrálnej časti pohoria Vtáčnik, v geomorfologickom podcelku Vysoký Vtáčnik.[4] Leží v hlavnom hrebeni pohoria, ktorým vedie hranica medzi Trenčianskym a Banskobystrickým krajom i okresmi Prievidza a Žarnovica. Vtáčnik je v katastrálnom území obcí Kamenec pod Vtáčnikom a Kľak.[5]
Súčasťou rozsiahleho centrálneho masívu sú aj juhozápadne ležiaca Kláštorská skala (1 278,7 m n. m.), západne situovaný Zraz (1 233,5 m n. m.) a severovýchodne ležiace Malá Homôľka (1 298 m n. m.) a Veľká Homôľka (1 274 m n. m.). Severozápadne orientované svahy odvodňujú prítoky rieky Nitra, juhovýchodné odvádzajú vodu rieke Hron.[3]
Vrch je ôsmou zastávkou náučného chodníka Vtáčnik, začínajúceho v Gepňárovej doline neďaleko obce Bystričany. Skalné povrchové tvary (kotly, kužele, skalné stupne) bohato zastúpené v celom pohorí vznikli periglaciálnymi procesmi (činnosťou mrazu v priľadovcových oblastiach) alebo rozpadom andezitových prúdov, ktorým ku kráse pomohlo aj zvetrávanie (steny, skalné veže).
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Dominantu okolia pokrýva ihličnato-listnatý les, samotný vrchol je čiastočne odlesnený. Okrem mnohých vrchov v pohorí Vtáčnik, umožňuje výhľad na Štiavnické, Kremnické a Strážovské vrchy, Veľkú i Malú Fatru a Žiarsku i Hornonitriansku kotlinu. Pri výnimočných podmienkach je možné pozorovať Nízke i Vysoké Tatry, no tiež najvyššie vrchy v severnom Maďarsku, alpské vrcholy na severovýchode Rakúska i Lysú horu na severnej Morave.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke (Ponitrianska magistrála) z Kláštorskej skaly alebo Malej Homôľky v hlavnom hrebeni - po
značke z obce Bystričany - po
značke z obce Kľak[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ peaklist.org, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Vtáčnik, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-06-26]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému vrch Vtáčnik
