Vyšná Rybnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°49′18″S 22°10′36″V / 48,8216°S 22,1768°V / 48.8216; 22.1768
Vyšná Rybnica
obec
Vyšná Rybnica, OÚ.jpg
Obecný úrad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Sobrance
Región Zemplín
Nadmorská výška 220 m n. m.
Súradnice 48°49′18″S 22°10′36″V / 48,8216°S 22,1768°V / 48.8216; 22.1768
Rozloha 40,08 km² (4 008 ha) [1]
Obyvateľstvo 383 (31. 12. 2017) [2]
Hustota 9,56 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 24.8.1418
Starosta František Gejguš[3] (SMER-SD)
PSČ 072 41 (pošta Remetské Hámre)
ŠÚJ 523305
EČV SO
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
OcÚ Vyšná Rybnica
E-mailová adresa ocuvrybnica@stonline.sk
Telefón 65 95 238
Fax 69 81 356
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Vyšná Rybnica
Webová stránka: www.vysnarybnica.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál
vodná nádrž Vyšná Rybnica

Vyšná Rybnica je slovenská obec, ktorá má 364 obyvateľov a leží na južných svahoch pohoria Vihorlatské vrchy v údolí rieky Okna vyvierajúcej v jazere Morské oko, 10 km na sever od okresného mesta Sobrance.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Od západu až na juhovýchod sa tiahne pohorie Vihorlatské vrchy, na juhu Potiská nížina - Východoslovenskej nížiny. Najsevernejšia časť jej katastrálneho územia od čias existencie stolíc ( žúp ) bola súčasťou severnej hranice Užskej župy so sídelným mestom Užhorod (Ukrajina) a v mladšej histórii, ako aj v súčasnosti tvorí severnú časť hranice okresu Sobrance, v rokoch 19601996 okresu Michalovce a Košického kraja.

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

  • vodná nádrž Vyšná Rybnica

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vyšná Rybnica bola založená ako slovanská dedina na majetkoch šľachticov z Michaloviec a Tibavy na panstve Jasenov. Obývali ju v prevažnej miere sedliaci. Založili ju šoltýsi a pôsobili v nej ešte koncom 16. storočia.

Podľa autora práce Dejiny osídlenia Užskej župy Ferdinanda Uličného boli v roku 1567 v obci zdanené štyri sedliacke domácnosti, každá od polovice porty. V roku 1588 boli tri domácnosti hospodáriace na polovici porty a jedna na štvrtine porty. Štyri domácnosti boli želiarske a šoltýstvo patrilo už trom rodinám. V nasledujúcich rokoch došlo k značnému rozšíreniu dediny. V roku 1599 mala už 24 obývaných poddanských domov a dva až tri domy patrili šoltýsom. Na prelome 16. a 17. storočia bola stredne veľkou obcou. V 17. a začiatkom 18. storočia väčšina poddaných obec v dôsledku stavovských povstaní uhorskej šľachty opustila alebo vymrela. V roku 1715 hospodárilo v nej jedenásť sedliackych a jedna želiarska rodina.[4] Vplyvom postupného zvyšovania počtu obyvateľov v Užskej župe od začiatku 19. storočia možno predpokladať, že v tomto období dochádzalo k zvyšovaniu počtu usadlostí (rodín) aj v obci. V priebehu storočia sa počet obyvateľov mierne zvyšoval. Začiatkom 20. storočia od roku 1910 dochádza k miernemu nárastu obyvateľov. V 20. rokoch 20. storočia sa vplyvom silného vysťahovalectva znížil počet obyvateľov. Napríklad pri sčítaní ľudu v roku 1910 žilo v zahraničí 113 obyvateľov z celkového počtu 486, čo predstavovalo 23 %.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá škola vo Vyšnej Rybnici bola cirkevná grécko-katolícka. Vyučovalo sa v nej od roku 1850 v jazyku rusínskom a neskôr v maďarskom. V roku 1936 škola prešla pod správu obce, neskôr ako aj ostatné školy bola tiež zoštátnená. Táto stará škola nevyhovovala, preto sa začalo s výstavbou novej školy. Vyučovať sa v novej škole začalo v roku 1972.

Školu navštevovali aj žiaci z Vyšných Remiet. V škole vyučovalo 6 učiteľov a navštevovalo ju 141 detí, z toho 64 rómskych. Počet rómskych detí postupne klesal, lebo časť obyvateľstva sa odsťahovala z obce. Aj z toho dôvodu boli v škole len 2 triedy, školská družina a školská jedáleň.

V školskom roku 2004 školu navštevovalo 31 žiakov z obce Vyšná Rybnica. Na škole tak ako v minulosti sa vyučuje len v 2 triedach, v škole pracuje aj školská družina a jedáleň.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Vyd. 1. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1995. 358 s. ISBN 80-88722-11-X. S. 282-283.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]