Vydrica (vodný tok)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Vydrica v areáli Železnej studienky
Vydrica na hornom toku.

Vydrica (historicky slov. Bajzdrica aj Bystrica, maď. Vödric, nem. Weidritz aj Wödritz) je riečka na juhozápadnom Slovensku. Má dĺžku 17 km a priemerný prietok 0,22 m³/s v ústí. Plocha povodia Vydrice je 32 km². Pramení v Malých Karpatoch pri Bielom Kríži a vlieva sa do Dunaja v blízkosti mostu Lafranconi ako jeho ľavostranný prítok. Je jedným z mála slovenských tokov priamo ústiacich do Dunaja.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Technické pamiatky Mlynskej doliny

V historických prameňoch sa Vydrica pod názvom Wydrucha či Nogwyzdrice sa spomína už v roku 1280. Bratislavský richtár Jakub dostáva od kráľa Ladislava IV. roku 1288 donačnú listinu na územie medzi dvomi Vydricami. Už v roku 1374 sa v listinách spomína mlyn na Vydrici. Mapa z roku 1734 od Mateja Bela uvádza 5 mlynov a v regulačnom pláne z roku 1845 je zakreslených 9 mlynov. Ako zásobáreň vody slúžili štyri vodné nádrže, dnes sú využívané na športový rybolov a voľakedy aj člnkovanie na treťom rybníku, v zime na korčuľovanie.[1]

Mlyny boli číslované od ústia Vydrice do Dunaja smerom proti toku Vydrice. Prvý mlyn bol priamo pri ústi Vydrice do Dunaja. Druhý až šiesty mlyn sa nachádzali meszi ústím Vydrice a Patrónkou. Týchto šesť mlynov je už zbúraných, akurát z piateho ostala časť základov. Na križovatke ulíc Pri Habánskom mlyne a Mlynská dolina (adresa Mlynská dolina 9) stojí dom, ktorého základy pamätajú pôvodnú obytnú mlynskú budovu piateho mlyna. Mlyn aj blízka ulica dostali podľa nájomníka, ktorého tunajší obyvatelia volali Habán, aj svoje neskoršie pomenovania.

Budovy mlynov VII. až IX. stoja dodnes, aj keď boli rekonštruované. V budove mlyna VII. (pod Červeným mostom) sídli Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, v budove mlyna VIII. je v súčasnosti hostinec Klepáč a budova mlyna IX. slúži po rekonštrukcii ako súkromné obydlie.

V povodí Vydrice sa nachádza veľké množstvo trampských lokalít. Začali vznikať už od roku 1928 medzi druhým kameňolomom a Železnou studničkou, prvou bola osada Waikiki. Medzi ďalšia trampské oddiely patria alebo patrili Perero, Toronto či Zlatá líška.[1]

Tok[upraviť | upraviť zdroj]

Vydrica pramení v Malých Karpatoch v blízkosti vrchola Biely Kríž. Vyviera z dvoch prameňov vo výške cca 505 m n. m. Najprv tečie juhozápadným smerom cez Bratislavský lesný park, sprava priberá kratší bezmenný prítok prameniaci pod Svätým vrchom a stáča sa na juh. Ďalej mení smer toku viac na západ, na dvojkilometrovom úseku vytvára štyri veľké oblúky, sprava priberá Uhlianku/Uhliarku, Suché jarky a Dlhú Siahu, zľava Jelšové jarky, Kotliarku a Krepčík a v blízkosti kameňolomu pod Hrubým vrchom (394,0 m) opäť tečie na juh. Veľkým oblúkom obteká z východu masív Hrubého Drieňovca (396,7 m) a napája dva väčšie rybníky, sprava priberá Drieňovú dráhu a Bystričku/Malú Vydricu, zľava Tmavé jarky a Pfützen Graben (Kalužné jarky) a preteká rekreačnou oblasťou Železná studnička. Opäť napája dva rybníky a ďalej tečie výhradne južným smerom cez Patrónku, Mlynskú dolinu, pri Habánskom mlyne priberá zľava potok Kĺzaň a v blízkosti mosta Lafranconi ústi do Dunaja.

Na toku Vydrice sa nachádzajú dve režimové stanice Štátnej hydrologickej siete SHMÚ (Vydrica – Červený most – 5135 (stanica založená v roku 1927) a Vydrica – Spariská – 5130 (stanica založená v roku 1925)).[2]

Salamandra škvrnitá je jeden z chránených druhov národného významu, ktoré môžeme na toku Vydrice nájsť.

Fauna a flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Na toku Vydrice sú vyhlásené tri európsky chránené územia v sústave Natura 2000. Dve sa nachádzajú na strednom toku od Železnej studničky po tretí kameňolom (SKUEV 0388 Vydrica, SKUEV 1388 Vydrica).[3][4] Tretie sa nachádza na hornom toku a zahŕňa aj Biely Kríž a pramene Vydrice (SKUEV 0104 Homoľské Karpaty).[5]

Na toku Vydrice alebo v jej okolí žijú viaceré chránené druhy živočíchov. Z bezstavovcov to sú okrem iných roháč veľký, pásikavec, rak riavový, mora Schmidtova, kováčik fialový a mlynárik východný. Chránené obojživelníky zastupuje salamandra škvrnitá, skokan hnedý a ropucha bradavičnatá. Z chránených plazov tu stretneme slepúcha lámavého, jaštericu obyčajnú (druh európskeho významu) a vzácnu užovku stromovú (druh európskeho významu). Vydra riečna, ďalší chránený druh európskeho významu, sa vo Vydrici pohybuje tiež a riečka dostala podľa tohto zvieraťa aj svoje meno.

Ropucha bradavičnatá, ďalší chránený živočích na Vydrici.

Na toku Vydrice bolo pozorovaných viac ako 40 druhov vtákov, medzi nimi bocian čierny, krutohlav hnedý, kačica divá či rybárik riečny. Spomedzi dravých vtákov sú to včelár lesný, jastrab krahulec, myšiak severský, sokol rároh a iní. Hojný je výskyt spevavého vtáctva vrátane druhov ako hýľ obyčajný, brhlík lesný, sýkorka bielolíca, sýkorka belasá, vrabec poľný, pinka obyčajná, oriešok hnedý a ďalších. Spomedzi sov sa tu vyskytuje jeden druh a to sova lesná.

Lesy hlavne na hornom toku Vydrice majú prevažne prirodzený charakter, ktorý bol však ovplyvnený lesohospodárstvom (hlavne ťažbou drevín). Vydricu obklopujú hlavne tri druhy lesov: bukové a jedľovo-bukové lesy (biotop európskeho významu), dubovo-hrabové lesy karpatské (biotop národného významu) a jaseňovo-jelšové podhorské lužné lesy (prioritný biotop európskeho významu). Vyskytujú sa tu však aj javor horský, javor mliečny, jaseň horský, čerešňa vtáčia, lipa malolistá. V malej časti územia bol vysadený smrek obyčajný ako nepôvodná plodina.

Spomedzi krovín a bylín sa pri toku Vydrice objavujú ostrica chlpatá, chlpaňa hájna, zubačka cibuľkonostná, papraď samčia, lieska obyčajná, záružlie močiarne, černice, zemolez obyčajný, baza čierna, kozia noha hostcová a iné.

Navrhovaná prírodná rezervácia[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina toku Vydrice je súčasťou CHKO Malé Karpaty, ktorá je zaradená v druhom stupni ochrany. Zároveň sa tu nachádzajú tri chránené územia európskeho významu v sústave Natura 2000. Súčasný stav umožňuje celoročnú ťažbu dreva, poľovníctvo a iné zásahy do prírody potenciálne ohrozujúce biotop Vydrice. Z tohto dôvodu sa Lesoochranárske zoskupenie VLK v spolupráci s inými iniciatívami a občianskymi združeniami usilovalo o vyhlásenie prírodnej rezervácie Pramene Vydrice, kde by sa nesmelo poľovať a rúbať, ale bol by povolený voľný pohyb všetkých návštevníkov.

Prírodnú rezerváciu vyhlasuje vyhláškou Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Vyhlásiť prírodnú rezerváciu na neštátnom území však možno len so súhlasom vlastníka. Ochranári sa preto snažili získať súhlas mesta Bratislava s vyhlásením rezervácie, nakoľko väčšina povodia Vydrice sa nachádza na území bratislavských mestských lesov.

Prvý pokus iniciovalo LZ VLK spolu s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením v roku 2005 s podporou ďalších ochranárskych organizácií. V elektronickej petícii smerovanej mestskému zastupiteľstvu Bratislavy bolo zozbieraných viac ako 4 000 podpisov. Mestské zastupiteľstvo návrh neschválilo.

Druhý pokus sa konal v roku 2013, pod názvom Evolučný park Bratislava. Iniciatívy sa zúčastnili LZ VLK a BROZ s podporou ďalších ochranárskych združení. Papierovú petíciu podporilo 11 000 občanov a mestskému zastupiteľstvu ju predkladal Ján Budaj, vtedajší námestník primátora.[6] Aktivisti navrhovali dve možnosti: buď formou vyhlásenia prírodnej rezervácia v 5. stupni ochrany, ale s výnimkami umožňujúcimi voľný pohyb pre návštevníkov parku, vrátane cyklistov alebo prijatia záväzku na strane hlavného mesta SR Bratislavy, že príslušné územie bude bezzásahové, teda bez ťažby a poľovníctva.[6][7] Komisia územného a strategického plánovania, životného prostredia a výstavby mesta Bratislava petíciu podporila a odporučila mestskému zastupiteľstvu petíciu prijať a vyhlásiť rezerváciu. Bratislavské mestské zastupiteľstvo však v hlasovaní 21. 11. 2013 návrh neschválilo, za hlasovalo len 11 z 38 prítomných poslancov. Schválilo však ochranný pás s vylúčením ťažby v šírke 50 m od každého brehu Vydrice, od začiatku bratislavského lesoparku po druhý kameňolom, čo v petícii požadované nebolo.[8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b SVÍTEK, Miroslav. Túra: Údolím Vydrice. HIKING.SK. Dostupné online [cit. 2018-02-11].
  2. SLOVENSKÝ HYDROMETEROLOGICKÝ ÚSTAV. Štátna hydrologická sieť SHMÚ [online]. [Cit. 2018-02-03]. Dostupné online.
  3. ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. SKUEV0388 – Vydrica. Natura 2000 – Sústava chránených území členských krajín EÚ. [online]. [Cit. 2018-02-03]. Dostupné online.
  4. ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. SKUEV1388 – Vydrica. Natura 2000 – sústava chránených území členských krajín EÚ. [online]. 3.2.2018, [cit. 2018-02-03]. Dostupné online.
  5. ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SLOVENSKEJ REPUBLIKY. SKUEV0104 – Homoľské Karpaty. Natura 2000 – sústava chránených území členských krajín EÚ. [online]. 3.2.2018, [cit. 2018-03-17]. Dostupné online.
  6. a b Zápisnica zo zasadnutia zastupiteľstva zo dňa 21.11.2013 [online]. [Cit. 2018-04-22]. Dostupné online.
  7. Petícia za vyhlásenie evolučného parku Bratislava [online]. [Cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
  8. Hlasovanie č. 37 [online]. [Cit. 2018-03-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°08′40″S 17°04′28″V / 48,144538°S 17,074342°V / 48.144538; 17.074342