Vysídlenie Benešovska, Neveklovska a Sedlčanska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ľudia bez domova, súsošie vytvorené v roku 1978 Břetislavom a Milanom Bendovými na pamäť násilného vypratania Sedlčanska je umiestnená na Sukovom námestí v Sedlčanoch.

Vysídlenie obyvateľov Benešovska, Neveklovska a Sedlčanska sa uskutočnilo v rokoch 1942 až 1944. Na území medzi Vltavou a Sázavou vymedzenom týmito riekami, štátnou cestou na Tábor, železničnou traťou Olbramovice – Sedlčany a cestou Sedlčany – Příbram vzniklo vojenské cvičisko Zbraní SS Benešov (SS-Truppenübungsplatz Beneschau, neskôr premenované na SS-Truppenübungsplatz Böhmen, t. j. Čechy) o rozlohe 441 km².[1] Vysídlenie prebehlo v niekoľkých etapách a zasiahlo na 70 politických obcí, 180 osád a 30000 ľudí.

Germanizačné plány[upraviť | upraviť zdroj]

Výcvikový priestor jednotiek SS v stredných Čechách 1942 – 45.
     Výcvikový priestor

Po vzniku Protektorátu v roku 1939 Nemci začali s "konečným riešením českej otázky". V prvej fáze išlo o vytvorenie oblastí, z ktorých malo byť existujúce české obyvateľstvo presídlené a nahradené nemeckým. V auguste 1940 oznámili svoje rozhodnutie rozšíriť existujúce vojenské cvičiská v Miloviciach, v Brdoch a na Vyškovsku a s jeho realizáciou začali v roku 1941. Po nástupe Reinharda Heydricha do funkcie zastupujúceho ríšskeho protektora sa urýchlili prípravy vysídlenia ďalších oblastí. Ako prvý bol vybraný priestor, ktorý ležal v strede českej časti Protektorátu, a jeho germanizáciou malo vzniknúť nemecké územie uprostred súvislého českého osídlenia. Súčasťou plánu bolo aj úplné vysťahovanie Benešova, z ktorého sa malo stať SS-Stadt Böhmen.[2] Súčasne vznikli rámcové plány na vytvorenie súvislého nemeckého osídlenia od Plzne až k Jihlave, ktoré mali byť začaté následne.[3]

Historické súvislosti[upraviť | upraviť zdroj]

Vymedzovanie hraníc oblasti začalo koncom roka 1941 a obmedzené informácie o pláne unikli medzi obyvateľstvo začiatkom roka 1942. Vysídlenie veľkej oblasti bolo generálnou skúškou pre ďalšie plány. Realizácia sa začala začiatkom roku 1942, kedy sa vojnové udalosti vyvíjali pre Nemecko veľmi nádejne. Vlastné vysídľovanie začalo až po atentáte na Heydricha. Plán bol dokončený v roku 1944 za vojenskej situácie, ktorá bola úplne opačná ako pri jeho začatí.

Právny rámec[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé vysídlenie bolo nariadené 14. marca 1942 vyhláškou Okresného úradu v Benešove č.j. 325 / pres. Vyhláška sa odvolávala na článok 3 zákona o práve vyvlastňovať pozemky pri zriaďovaní vojenských objektov a cvičísk zo 14. júla 1927, čo bol pôvodný česko-slovenský zákon prebraný do právneho poriadku Protektorátu. Súčasne bola zriadená presídľovacia kancelária v Benešove, ktorá potom riadila ďalšie vysídľovanie. K tomu vydávala vlastné vyhlášky, z nich niektoré sa ďalej odvolávali na zákon z 29. marca 1935 o vyvlastnení na účely obrany štátu a na ríšsky zákonník I.S.467 o získavaní pôdy pre účely brannej moci. K vyvlastneniu malo dôjsť za náhradu a výška odškodnenia mala byť určená pri zmierovacom rokovaní.[3]

Realizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Jedna z prvých vyhlášok

Vyhláškou zo 14. marca 1942 bola určená prvá etapa vysídlenia (v nemeckých textoch nazývaná zóna[4]). Aby bolo možné vysťahovanie lepšie riadiť, boli zriaďované pobočky presídľovacej kancelárie, a to najprv v Netvoriciach, po ich vysídlení v Čerčanoch a následne aj v Novákoch. Presídlenci boli povinní si nájsť nové ubytovanie sami mimo územia cvičiska. Väčšina sa snažila ubytovať niekde nablízku, ale nakoniec hľadali ubytovanie po celom Protektoráte. Najzložitejšie bolo nájsť voľnú poľnohospodársku usadlosť, či už na kúpu alebo prenájom. Na vyhľadanie ubytovania napomáhal Ústav pre starostlivosť o prisťahovalcov, ktorý bol pôvodne založený po Mníchovskej dohode pre obyvateľov, ktorí museli odísť z pohraničia. Ústav pomocou dotazníka o ubytovacom priestore zisťoval u obecných úradov voľné priestory a tieto priestory potom presídlovacia kancelária ponúkala presídlencom. V prípade záujmu vydala kancelária majiteľovi takého priestoru ubytovací príkaz. Presídlenci získali domovské právo v obci, kam sa prisťahovali prvýkrát.[3]

Priebeh vysídlenia

Podmienky vysídlenia sa líšili podľa jednotlivých etáp. Zo začiatku bolo vysídlencom povolené si so sebou odviezť všetky hnuteľné veci. Neskôr boli nútení všetok majetok ponechať na mieste. Vysídlenci mali nárok na náhradu výdavkov na sťahovanie jednej usadlosti vo výške 1500 korún (K) + 2% jej odhadnej ceny a mali byť odškodnení za ponechaný majetok. Ten bol narýchlo oceňovaný – napr. Za pozemky sa priznávalo podľa veľkosti usadlosti od 1000 do 1250 ríšskych mariek (RM) za hektár, za budovy podľa stavebného stavu od 15 do 60RM za zastavanej plochy. Preplácalo sa najviac 80% ceny, zvyšok zostal ako záruka za prípadné závady. Celkovo bolo priznané odškodnenie vo výške 297392367,80K.[3] V skutočnosti neboli odškodnení všetci, pretože časť občanov vyjadrila odmietnutím odškodného svoj nesúhlas s vyvlastnením.[5]

Sťahovacie plány sa často menili a dopĺňali, čo malo za následok nezrovnalosti vo vyhláškach presídľovacej kancelárie. Z obcí malo byť vyslídlené všetko obyvateľstvo, okrem ťažko nahraditeľných profesií. Tento plán bol dodržaný iba u niektorých obcí, prevažne z I.zóny. Menej kvalifikovaná pracovná sila mala byť nahradená väzňami z koncentračných táborov. Táto schéma musela byť opustená, pretože priniesla úplný hospodársky neúspech,[6] lebo vzniknutý pokles poľnohospodárskej produkcie bol vo vojnovej dobe nenahraditeľný. Preto z ďalších zón boli intenzívne vysťahované iba obce so strategickým významom. V ostatných obciach mohla zostať väčšia časť obyvateľov, ale iba ako námezdná pracovná sila. Národno-socialistický charakter okupačného režimu dokladá skutočnosť, že vysťahovaní boli predovšetkým majitelia poľností, ale robotníkov sa vysídlenie dotklo len v menšej miere.[7] Ani títo obyvatelia však nezostali vo svojich domovoch a boli nútení sa sťahovať, a to aj viackrát.[5]

Po skončení vojny sa počas mája 1945 vracali domov tí, ktorí neboli vysídlení. Väčšina ostatných sa vracala na prelome rokov 1945/1946. Časť obyvateľov, predovšetkým vlastníci úplne zničených usadlostí, sa už nevrátili a mnohí sa presťahovali do oblastí, z ktorých boli odsunutí Nemci.

Rozsah[upraviť | upraviť zdroj]

Podiel vysídlených z pôvodného obyvateľstva[4]
     0 %
     0 – 25 %
     25 – 50 %
     50 – 75 %
     75 – 100 %
 
Hranice cvičiska
 
Hranice vysídlenia

Údaje o počtoch sa v literatúre líšia. Podľa sčítania ľudu v roku 1930 na území žilo 24 905 obyvateľov;[2] pred vysťahovaním tu bývalo 29 831 osôb,[3] t. j. 8619 rodín[4] v 5 582 domoch.[4] Priestor cvičiska počas vysídlenia opustilo 17 647 osôb.[3]

V tabuľke je uvedený zoznam všetkých sídiel, ktoré sú v prameňoch uvádzané, ide o 73 politických obcí (z toho 14 čiastočne) a 180 osád z piatich súdnych okresov. Niektoré obce boli vysťahovaním dotknuté len okrajovo (napr. Hrachov, kde bola vysťahovaná časť osady Buzice, zaniknutej po výstavbe Slapskej priehrady). Zriadené cvičisko zasahovalo okrem toho aj do katastra obcí Bezmíř, Kosova Hora, Mrač, Solopysky a Tomice, ale išlo o územie bez osídlenia. Naproti tomu neboli vôbec vysťahované osady Brodce a Zbořený Kostelec z obce Pecerady, ktoré ležali vo vnútri územia, a to preto, že väčšina ich obyvateľov pracovala v blízkej továrni Jawa, ktorá bola prevedená na zbrojnú výrobu.[8] V Novákoch[7] a Benešove (236 domov[4] v južnej časti ohraničené cestou a železničnou stanicou a k nemu priľahlému obytnému bloku[3]) boli vysťahovaní aj obyvatelia žijúci mimo hraníc cvičiska.

Obec Vrátane osád Dátum vysťahovania Zóna Súdny okres Poznámka
Blaženice Měřín 1942-09-15 I. Neveklov
Dalešice 1942-09-15 I. Neveklov
Hostěradice Rakousy 1942-09-15 I. Jílové
Hradištko Pikovice, Brunšov 1942-09-15 I. Jílové
Jablonná Nebřich 1942-09-15 I. Neveklov
Kamenný Přívoz 1942-09-15 I. Neveklov časť obce
Krňany 1942-09-15 I. Neveklov
Podělusy 1942-09-15 I. Neveklov
Rabyně Loutí, Nedvězí 1942-09-15 I. Neveklov
Teletín 1942-09-15 I. Neveklov
Třebsín Závist 1942-09-15 I. Neveklov
Tuchyně Lhota, Maskovice 1942-09-15 I. Neveklov obec vo dvoch zónach
Vysoký Újezd Větrov 1942-09-15 I. Neveklov
Břežany Vensov 1942-10-15 I. Neveklov
Lešany Nová Ves 1942-10-15 I. Neveklov
Bělice Netluky 1943-04-01 II. Neveklov
Bukovany Vidlákova Lhota, Buková Lhota 1943-04-01 II. Benešov
Chářovice Dunávičky 1943-04-01 II. Neveklov
Chleby Dunávice 1943-04-01 II. Neveklov
Chrášťany Benice, Černíkovice, Lipka, Ouštice, Soběšovice 1943-04-01 II. Neveklov
Konopiště Chlístov, Zbožnice, Žabovřesky 1943-04-01 II. Benešov obec vo dvoch zónach
Krusičany Hamry 1943-04-01 II. Neveklov
Nespeky iba osada Hvozdec 1943-04-01 II. Benešov časť obce
Netvořice 1943-04-01 II. Neveklov
Pecerady Hůrka, Větrov 1943-04-01 II. Benešov
Poříčí nad Sázavou 1943-04-01 II. Benešov časť obce
Stranný Mlékovice, Radslavice 1943-04-01 II. Neveklov obec vo dvoch zónach
Tuchyně Všetice 1943-04-01 II. Neveklov obec vo dvoch zónach
Týnec nad Sázavou 1943-04-01 II. Benešov časť obce
Úročnice 1943-04-01 II. Benešov
Václavice Vatěkov 1943-04-01 II. Benešov
Benešov 1943-04-15 Benešov časť obce
Sedlčany 1943-08-01 Sedlčany
Červený Hrádek Lhotka, Vítěž 1943-10-31 IV. Sedlčany časť obce
Dublovice 1943-10-31 IV. Sedlčany
Hořetice Brdečný, Hodětice, Hůrka 1943-10-31 IV. Neveklov
Hrachov iba osada Buzice 1943-10-31 IV. Sedlčany časť obce
Kňovice Kňovičky, Úsuší 1943-10-31 IV. Sedlčany
Křepenice 1943-10-31 IV. Sedlčany
Líchovy Bučily, Zvírotice 1943-10-31 IV. Sedlčany časť obce
Nalžovice Chlum, Nová Ves 1943-10-31 IV. Sedlčany
Nalžovické Podhájí Hluboká, Oboz 1943-10-31 IV. Sedlčany
Osečany Velběhy 1943-10-31 IV. Sedlčany obec vo dvoch zónach
Prosenická Lhota Břišejov, Luhy, Prosenice 1943-10-31 IV. Sedlčany obec vo dvoch zónach
Příčovy 1943-10-31 IV. Sedlčany
Radíč Dubliny, Hrazany, Žďár 1943-10-31 IV. Sedlčany
Sestrouň Hradišťko, Zberaz 1943-10-31 IV. Sedlčany
Suchdol 1943-10-31 IV. Sedlčany
Štětkovice Chrastava 1943-10-31 IV. Sedlčany časť obce, obec vo dvoch zónach
Blažim 1943-12-31 III. Neveklov
Bystřice 1943-12-31 III. Benešov časť obce
Jírovice Hůrka, Chvojen, Jarkovice, Semovice 1943-12-31 III. Benešov
Konopiště Pomněnice 1943-12-31 III. Benešov obec vo dvoch zónach
Krchleby 1943-12-31 III. Neveklov
Křečovice Skrýšov, Zhorný 1943-12-31 III. Neveklov
Nahoruby Poličany 1943-12-31 III. Neveklov
Nesvačily Petrovice 1943-12-31 III. Benešov
Neštětice Doloplazy, Chvojínek 1943-12-31 III. Neveklov
Neveklov Dubovka 1943-12-31 III. Neveklov
Osečany Paseky 1943-12-31 III. Sedlčany obec vo dvoch zónach
Přibyšice Kožlí 1943-12-31 III. Benešov
Stranný Borovka, Břevnice, Heroutice, Hůrka Kapinos, Spolí, Tloskov, Zádolí, Zárybnice 1943-12-31 III. Neveklov obec vo dvoch zónach
Tisem 1943-12-31 III. Benešov
Tvoršovice Mlýny 1943-12-31 III. Benešov
Vlkonice Strážovice 1943-12-31 III. Neveklov
Zahrádka Bezejovice, Dlouhá Lhota, Libeč, Zaječí, Zálesí 2. díl 1943-12-31 III. Neveklov
Zderadice Mstětice, Řehovice, Tikovice, Vráce, Záhoří 1943-12-31 III. Neveklov
Živohošť Ústí 1943-12-31 III. Neveklov časť obce
Božkovice Radošovice, Tožice 1944-04-01 V. Votice
Drachkov Zahořany 1944-04-01 V. Votice
Křešice iba osady Podolí, Slavkov 1944-04-01 V. Votice časť obce
Maršovice Podmaršovice, Zálesí 1. díl 1944-04-01 V. Neveklov
Minartice Sledovice 1944-04-01 V. Votice
Olbramovice iba osada Zahradnice 1944-04-01 V. Votice časť obce
Prosenická Lhota Klimětice 1944-04-01 V. Sedlčany obec vo dvoch zónach
Rudoltice Hůrka, Libohošť, Manělovice 1944-04-01 V. Votice
Šebáňovice Sedlečko, Strnadice 1944-04-01 V. Neveklov
Štětkovice Bořená Hora 1944-04-01 V. Sedlčany časť obce, obec vo dvoch zónach
Vrchotovy Janovice Braštice, Janovice, Mrvice 1944-04-01 V. Votice časť obce

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SS – Truppenűbungsplatz Beneschau bei Prag (maßstab 1:10 000). Prag : [s.n.], 1944. (po nemecky)
  2. a b Sborník vlastivědných prací z Podblanicka. In: HERTL, Jan; TYWONIAK, Jiří. Dějiny vystěhovaného kraje mezi Vltavou a Sázavou za okupace v letech 1942 – 1945. Praha : [s.n.].
  3. a b c d e f g Sborník vlastivědných prací z Podblanicka. In: STANĚK, Stanislav. Evakuace území mezi Vltavou a Sázavou za okupace. Praha : [s.n.].
  4. a b c d e Obec Úročnice: Cvičište vojsk SS
  5. a b ŠMERÁK, Václav. Mezi řekami – Vystěhování Neveklovska. 2008. (po česky)
  6. Obec Křečovice: Historie – druhá světová válka
  7. a b PAVELKA, Jan. Sedlčany byly vystěhovány. Ed. Vlastimil Kundrlík. Sedlčany : Městský úřad Sedlčany, 1993. 34 s.
  8. Město Týnec nad Sázavou: Kniha o Týnci

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Acta regionalia. In: HAAS, Antonín. Prameny k dějinám vysídlených území v tzv. Protektorátu Čechy a Morava / Cvičiště SS na Benešovsku, Neveklovsku a Sedlčansku. Praha : Společnost přátel starožitností. S. 128 – 135.
  • NERADOVÁ, Jitka. Odnikud nikam. [s.l.] : Jalna, 2009. 181 s. ISBN 978-80-86396-39-2. Príbeh rodiny z Ouštic (centrum vysťahovanej oblasti)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vysídlení Benešovska, Neveklovska a Sedlčanska na českej Wikipédii.