Vysoké Vršatce
| Vysoké Vršatce | |
| geomorfologická časť Bielych Karpát | |
 Vršatské bradlá | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okresy | Púchov, Ilava |
| Nadradená jednotka |
Vršatské bradlá |
| Susedné jednotky |
Kobylináč, Bielokarpatské podhorie, Podvršatská brázda, Vršatské predhorie |
| Mestá | Krivoklát, Vršatské Podhradie, Lednica, Červený Kameň |
| Súradnice | 49°04′52″S 18°10′05″V / 49,081°S 18,168°V |
| Najvyšší bod | Chmeľová |
| - výška | 925 m n. m. |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 300 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
 Poloha v Trenčianskom kraji
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vysoké Vršatce sú geomorfologická časť podcelku Vršatské bradlá v pohorí Biele Karpaty.[1] Rozprestierajú sa v severnej časti pohoria, približne 15 km západne od Púchova.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Územie sa nachádza v severnej polovici pohoria Biele Karpaty a zaberá západnú časť podcelku Vršatské bradlá. Má podlhovastý tvar severo-južnej orientácie a ležia tu obce Krivoklát, Vršatské Podhradie, Červený Kameň a Lednica. Vysoké Vršatce susedia prevažne s časťami Bielych Karpát, len na južnom okraji sa nachádza Považské podolie s podcelkom Bielokarpatské podhorie. Západne nadväzujú Biele Karpaty podcelkom Kobylináč, východne leží Podvršatská brázda a juhovýchodne Vršatské predhorie, obe geomorfologické časti podcelku Vršatské bradlá.[1]
Prevažná časť Bielych Karpát patrí do povodia Váhu a juhovýchodným smerom do rieky Váh smerujú aj všetky potoky z tejto oblasti. Najvýznamnejšie sú od juhu Krivoklátsky potok, Tovarský potok a Lednica. Sídla na území Vysokých Vršatcov sú všetky prístupné cestami III. triedy, odbočujúcich z cesty II/507 (Púchov – Nemšová).[2]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Táto časť pohoria leží okrem malej časti na východnom okraji, celá na území Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Nachádzajú sa tu i osobitne chránené územia, a to prírodná pamiatka Lednické skalky, Krivoklátske lúky a Krivoklátska tiesňava, prírodná rezervácia Lednické bradlo, Červenokamenské bradlo, Vršatské hradné bralo a Drieňová.[2]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Západná časť Vršatských bradiel je najatraktívnejšou časťou Bielych Karpát. Turistami vyhľadávané sú skalnaté bralá, ruiny hradov Lednica a Vršatec, či iné oblasti vzácnej prírody.
Vybrané vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]Značené trasy
[upraviť | upraviť zdroj]- po
zeleno značenom chodníku:
- z Bolešova do sedla Biely vrch
- z Pruského do sedla Chotuč
- z Lednických Rovní cez Lednicu do obce Zubák
- po
modro značenom chodníku z Púchova cez Lednicu, Červený Kameň a Vršatské Podhradie na rázc. Brezová, kaplnka - po
žlto značenom chodníku z Červeného Kameňa na rázcestie Vršatec, chata[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-09]. Dostupné online.
- 1 2 3 4 mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-09]. Dostupné online.