Vysoké skalky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vysoké skalky
vrch
Wysoka, Jaworzyna, Smerekowa.jpg
Vysoké skalky
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Stará Ľubovňa, Powiat nowotarski
Obce Stráňany, Szczawnica
Pohorie Pieniny
Povodia Poprad, Dunajec
Nadmorská výška 1 049,8 m n. m.
Súradnice 49°22′49″S 20°33′18″V / 49,3804°S 20,555°V / 49.3804; 20.555
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po TouristicMarkingStripe-RAL green.svg značke od obce Stráňany
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Wysoka (Pieniny)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vysoké skalky (1 049,8 m n. m.[1]) sú najvyšší vrch Pienín, krajinného celku Východných Beskýd.[2] Nachádzajú sa na slovensko-poľskej hranici, približne 12 km severozápadne od Starej Ľubovne a sú súčasťou Pieninského národného parku.[3]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch sa nachádza v strednej časti plošne neveľkého pohoria, približne 1,5 km severovýchodne od obce Stráňany.[3] Nachádza sa na hranici Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva, na rozhraní okresu Stará Ľubovňa a Powiatu nowotarského. Zasahuje na katastrálne územie obce Stráňany a mesta Szczawnica.[4] Masív leží v povodí riek Poprad a Dunajec.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch je súčasťou výrazného masívu, situovaného v juhovýchodnej časti pohoria. Súčasťou masívu je tiež juhozápadne situovaná Kýčera (954 m n. m.) a juhovýchodne ležiaca Vysoká (1 013 m n. m.). Severovýchodné svahy odvodňujú prítoky riečky Grajcarek, smerujúcej do Dunajca, juhozápadné úpätie odvádza vodu rovnakej rieke prítokmi Lipníka. Juhovýchodné svahy sú pramennou oblasťou Kamienky, smerujúcej do rieky Poprad.[3] Prevažná časť vrchu je zalesnená a poskytuje tak len obmedzené výhľady najmä na okolité vrchy.

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka nadmorskej výške a vrcholovej skalnatej časti ponúka obmedzené, no ďaleké výhľady. Z vhodných lokalít je mimo okolitých vrchov dobre pozorovateľných viacero prihraničných vrchov, no pri vhodných podmienkach sú viditeľné Levočské vrchy, Čergov, no aj Vysoké Tatry a Babia hora.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Priamo na vrchol nevedie značkovaný chodník, no TouristicMarkingStripe-RAL blue.svg značkovaná trasa traverzuje vrchol severnou stranou. Najľahší prístup zo slovenskej strany je po TouristicMarkingStripe-RAL green.svg trase z malého sedla na ceste východne od obce Stráňany.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 19.
  2. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-16]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-20]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]