Vysoký grúň (Laborecká vrchovina)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°12′08″S 22°07′28″V / 49,2022°S 22,1244°V / 49.2022; 22.1244
Vysoký grúň
vrch
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský, Podkarpatské vojvodstvo
Okresy Humenné, Powiat sanocki
Obec Vyšná Jablonka
Pohorie Laborecká vrchovina
Povodia Laborec, San
Nadmorská výška 904,9 m n. m.
Súradnice 49°12′08″S 22°07′28″V / 49,2022°S 22,1244°V / 49.2022; 22.1244
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup neznačený, lesom z obce Vyšná Jablonka
Relief Map of Slovakia.png
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vysoký grúň (poľ. Wysoki Groń) (904,9 m n. m.)[1] je najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny v Nízkych Beskydách. Nachádza sa v severnej časti vrchoviny, na slovensko-poľskej hranici v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty.[2]

Poloha[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa v severovýchodnej časti Laboreckej vrchoviny, v geomorfologickom celku Nízkych Beskýd.[3] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici v okrese Humenné a slovenská, južná časť vrchu zasahuje do katastrálneho územia obce Vyšná Jablonka.[4] Patrí do povodia rieky Laborec, severná časť do povodia rieky San.[2]

Opis[upraviť | upraviť kód]

Vrch tvorí horský chrbát, ktorý je súčasťou hlavného karpatského hrebeňa a hranice rozvodia Čierneho a Baltského mora. Južné svahy odvodňujú prítoky Rieky, ktorá napája Udavu, smerujúcu do Laborca. Severné svahy odvodňujú prítoky rieky Osława, ktorá napája San. Západným susedom je Hlboký vrch (890 m n. m.), východne sa vypína Vrch nad Lazom 857 m n. m.). Hrebeňom vedie Východokarpatská magistrála.[2]

Vysoký Grúň úboč s nadmorskou výškou 880 m n. m. je najvyšším bodom okresu Medzilaborce. V okolí vrchu sa nachádzajú stopy po vojenskom cintoríne z obdobia 1. svetovej vojny.

Výhľady[upraviť | upraviť kód]

Napriek značnej nadmorskej výške neponúka kvôli hustému porastu samotný vrchol ucelenejšie výhľady. Z vhodných lokalít je možné pozorovať najmä okolité vrchy a blízke pohoria, no najmä južným a juhozápadným smerom je možné zhliadnuť aj ďaleké dominanty, vrátane Slanských vrchov, Vihorlatských vrchov či okraj Vysokých a Nízkych Tatier.[5]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Cez Vysoký grúň vedie červená turistická značka Východokarpatská magistrála, ktorá prechádza po hlavnom karpatskom hrebeni cez najvýchodnejší bod Slovenskatrojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec. Kopíruje slovensko-poľskú štátnu hranicu cez viacero vrchov s panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Kamenná lúka (1 200,9 m n. m.), Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).[2]

Prístup[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-07-07]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-07-09]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-07-09]. Dostupné online.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-07-09]. Dostupné online.
  6. Turistická mapa 163 Bieszczady – Bukovské vrchy 1 : 50 000. 1. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2003. ISBN 80-8042-355-5.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]