Vyza veľká

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
vyza veľká
Білуга (Huso huso).jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Huso huso
Linnaeus, 1758
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vyza veľká[2] (iné názvy: vyza obyčajná[2], vyza pontokaspická[2], vyza[2][3]; staršie: beluha[2], bieluga[2]; zastarano: beluja[2], beluga[2], vizina[2], výza[3], vyz[3]; ľudovo: bieluha[4], bieľuha[5], beľuha[5]; lat. Huso huso) je veľká ryba z čeľade jeseterovité (Acipenseridae).

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Je rozšírená v povodiach Čierneho, Kaspického. V minulosti boli vyzy aj v Jadranskom mori (do 70. rokov 20. storočia) a v Azovskom mori, ale intenzívny rybolov a priehrady populácie vyhladili[1]. Posledné divoké populácie migrujú riekou Dunaj a Ural.[1] Väčšinu svojho života strávi v mori kde obýva pelagické oblasti. Migruje do sladkovodných riek, kde sa neresí. V minulosti migrovali populácie na svoje neresiská v Dunaji ale po výstavbe viacerých priehrad (hlavne Železné vráta I, Železné vráta II) sa ich migrácia zastavila.[6]

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti vyzy tiahli cez Dunaj aj pri Bratislave a ďalej do jeho prítokov Moravy, Váhu, Hrona či Ipľa. Tento ťah bol pre miestnych obyvateľov významnou udalosťou. Mäso vyzy bolo veľmi cenené[6]. Na území Slovenska vyzy vyhynuli (ale aj v Maďarsku a Chorvátsku). Posledné záznamy a následné vyhynutie vyzy na slovenskom úseku Dunaja možno datovať do roku 1925 resp. 1926.[7][8] Neskôr bola vyza spozorovaná pri obci Sap v roku 1957.[6] Na území Slovenska je zákonom chránená.[9]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Hore dospelý a dole mladý jedinec.

Vykazuje typické znaky ostatných jeseterovitých: predĺžené telo, heterocerkná plutva, čiastočne chrupavkovitá kostra, holá koža a pozdĺžne rady kostených štítkov.

Ústa sú veľmi veľké veľké. Rypák je špicatý a dlhší ako ústa. Pred ústami má dva páry fúzukov.[10]

Najväčší zaznamenaný jedinec mal 8 m a 3,2 tony. Staré záznamy údajne evidujú aj 10 m jedinca.[6] Väčšinou však dorastala do 5 s hmotnosťou 1 tony, tieto jedince mali nad 100 rokov.[11] V súčasnosti dorastá v priemere 220 (samce) až 240 cm (samice) s hmotnosťou 65 (samce) až 130 kg (samice), čo sú jedince do 50 rokov.[1]

Biológia[upraviť | upraviť zdroj]

Samce pohlavne dospievajú od 10 do 16 rokov a samice od 14 do 20 rokov. Rastú veľmi pomaly ale dožívajú sa aj 150 rokov[12] (v súčasnosti bežne iba 50 rokov[1]). Neresia sa od apríla do júna každé 3 až 4 roky.[11] Presúvajú do veľkých riek, kde neresia v hlbokých a prudkých tokoch na štrkovom podloží.[11] Tiahnu v dvoch vlnách, buď na jar alebo na jeseň. Poter po vyliahnutí migruje späť do mora.[12] Mladé ryby sa živia bentosom, dospelé lovia ryby[12], ale aj vtáky a tulene[1].

Vyzy sa lovia pre svoje mäso a vysoko cenený je aj kaviár.[12]

Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vyzy ohrozuje okrem priehrad, ktoré im znemožňujú migráciu, aj nadmerný rybolov. Za posledné tri generácie (min. 60 rokov) sa ich populácia zmenšila o 90 %.[1] Vyza bola v Dunaji hojná. Ich pokles začal v 16. storočí. Chytali sa do špeciálnych sietí a hákov (samolov) a účinných rybích hrádz. V 17. a 18. storočí boli boli populácie vážne zdecimované, a v 19. storočí bolo ulovených len niekoľko jedincov na dolnom toku Dunaja.[13] V 19. storočí viedenské vojsko strieľalo po vyzách z dela.[14]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g Gesner, J., Chebanov, M. & Freyhof, J. 2010. Huso huso. The IUCN Red List of Threatened Species 2010: e.T10269A3187455. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2010-1.RLTS.T10269A3187455.en. Prístup 23. december 2021.
  2. a b c d e f g h i HENSEL, K. Menoslovie rýb radu Acipensiriformes (1. časť). In: Kultúra slova č. 1 2011, S. 18-19
  3. a b c vyza. In: Historický slovník slovenského jazyka
  4. beluga. In: ИСТОРИКО–ЭТИМОЛОГИЧЕСКИЙ СЛОВАРЬ СОВРЕМЕННОГО РУССКОГО ЯЗЫКА. Том I (А–Пантомима)1999 [1]
  5. a b Slovník slovenského jazyka (Peciar) - 6. zväzok [2]
  6. a b c d Zápisník prírodovedca. Dunajské veľryby. Denník N Blog (Bratislava: N Press), 2020-12-14. Dostupné online [cit. 2021-12-23].
  7. KIRCHHOFER, Arthur; MÜLLER, Daniel R.. Conservation of Endangered Freshwater Fish in Europe. [s.l.] : Birkhäuser Basel, 2011. 344 s. ISBN 978-3-03489867-6.
  8. (Holčík, 1995; Hensel a Holčík, 1995)
  9. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti SR, [cit. 2021-12-24]. Dostupné online.
  10. CARMONA, Carmona Martos; CARMONA, Ramón; DOMEZAIN, Alberto; GALLEGO, Manuel García; HERNANDO, José Antonio, RODRÍGUEZ, Fernando; RUIZ-REJÓN, Manuel Biology, Conservation and Sustainable Development of Sturgeons. [s.l.] : Springer, 2008. 467 s. ISBN 978-1-4020-8436-2.
  11. a b c KOTTELAT, Maurice; FREYHOF, Jörg. Handbook of European Freshwater Fishes. Cornol : Publications Kottelat, 2007. 646 s. ISBN 978-2-8399-0298-4.
  12. a b c d HUTCHINS, Michael. Grzimeks Animal Life Encyclopedia 2 (Fishes I). Farmington Hills : Cengage Gale, 2003. 517 s. ISBN 978-0-7876-5780-2. S. en. (219)
  13. Hensel, K., & Holčík, J. (1997). Environmental Biology of Fishes, 48(1/2/3/4), 184–200. doi:10.1023/a:1007315825215
  14. BIRSTEIN, Vadim J.; WALDMAN, John R.; BEMIS, William E.. Sturgeon biodiversity and conservation. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2006. 438 s. ISBN 978-0-306-46854-4.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]