Vyšehrad (hradisko)

	Vyšehrad
	vrcholové hradisko
	Vyšehrad od východu
Štát	Slovensko
Región	Žilinský a Trenčiansky kraj
Okres	Prievidza a Turčianske Teplice
Pohorie	Žiar
Nadmorská výška	829,1 m n. m.
Súradnice	48°52′34″S 18°41′57″V / 48,87611°S 18,69917°V
Najľahší výstup	Z Vyšehradského sedla po na vrchol.
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Žilinského kraja
	Wikimedia Commons: Vyšehrad (Žiar)
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°52′34″S 18°41′57″V / 48,87611°S 18,69917°V

Vyšehrad (829,1 m n. m.) je hradisko na rovnomennom vrchu v pohorí Žiar, nad obcou Jasenovo a časťou obce Nitrianske Pravno – Vyšehradné.

Sedlo pod Vyšehradom bolo strategickým prechodom z Ponitria do Turca, využívaným už v počiatkoch osídľovania Slovenska. Na ťažko prístupnom vrchu Vyšehrad tak od mladšej doby kamennej možno badať stopy osídlenia. Výrazné stopy sa v lokalite spájajú s bronzovou dobou a ľudom lužickej kultúry (rok 1200 – 700 pred Kr.), ako aj s neskoršou železnou dobou (rok 750 pred Kr. – 0), z ktorých sa tu našlo množstvo nálezov.

Najvýznamnejšiu úlohu zohralo hradisko v období Veľkej Moravy, kedy bolo centrom regiónu. Osídľovanie územia na sever si vyžadovalo budovať opevnené miesta, z ktorých sa rozširovala moc z Ponitria do Turca, na Oravu či Liptov. Obrannú a obchodnú funkciu výšinného hradiska postupne preberali okolité osady a po zániku Veľkej Moravy upadol i jeho význam.

V 13. storočí sa objavujú prvé písomné správy o Vyšehrade, ktorý spravoval rod Diviackovcov. Z roku 1277 pochádza správa, že po mongolskom vpáde sa Vyšehrad spomínal už len ako bývalý hrad. V 15. storočí sa časť bratríkov, prenasledovaných kráľovskými vojskami, uchýlila aj na Vyšehrade. Z tohto obdobia pochádzajú nálezy zbraní, rozličných železných predmetov, súčastí konských postrojov, hlásny roh, ale najmä mincí z 2. polovice 15. storočia.

Územie na vrchole je súčasťou NPR Vyšehrad.