Vyšehrad (vrch v Žiari)
| Vyšehrad | |
| vrch | |
.jpg) Vyšehrad od východu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Trenčiansky |
| Okresy | Turčianske Teplice, Prievidza |
| Obce | Jasenovo, Nitrianske Pravno |
| Pohorie | Žiar |
| Podcelok | Vyšehrad |
| Povodia | Turiec, Nitra |
| Nadmorská výška | 829,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′35″S 18°41′57″V / 48,8763°S 18,6991°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | Z Vyšehradského sedla po  na vrchol.
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Vyšehrad (Žiar) | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vyšehrad (829,1 m n. m.[1][2]) je výrazný vrch v pohorí Žiar. Leží nad obcou Jasenovo, približne 11 km západne od mesta Turčianske Teplice.[3] Vrch je súčasťou NPR Vyšehrad.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Vyšehrad.[4] Vrchol leží na pomedzí Trenčianskeho a Žilinského kraja, na hranici okresov Prievidza a Turčianske Teplice a zasahuje na katastrálne územia obcí Nitrianske Pravno a Jasenovo.[5] Nachádza sa v hlavnom hrebeni a na jeho vrchole sú pozostatky dávneho hradiska.[3]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Vyšehrad leží v hlavnom hrebeni, ktorý zo severnej časti pohoria vedie Vyšehradským sedlom a pokračuje cez Malý Vyšehrad juhovýchodným smerom k Horeňovu. Mohutný vrch leží medzi Hornonitrianskou a Turčianskou kotlinou a jeho skalnatý vrchol sa stal miestom záujmu viacerých kultúr, vrátane Keltov a Slovanov. Na ťažko dostupnej vrcholovej plošine sa tak zachovali pozostatky keltského i slovanského opevnenia, najvýraznejšie z obdobia Veľkej Moravy, kedy bolo hradisko Vyšehrad dôležitým regionálnym centrom ríše.
Severným susedom je Vyšehradským sedlom oddelený vrch Čierny les (721 m n. m.), severovýchodne leží Pálený vrch (724 m n. m.), východne vrch Šiarec (580 m n. m.) a južne Malý Vyšehrad (766 m n. m.).[2] Západnú časť masívu odvodňujú prítoky Vyšehradného potoka do rieky Nitry, z východnej časti hrebeňa vodu odvádza Jasenovský potok do Jasenice, patriacej do povodia rieky Turiec. Najbližším sídlom je na východnom úpätí ležiace Jasenovo, severozápadne sa nachádza Vyšehradné a západne Nitrianske Pravno. Tieto obce spája blízkym sedlom vedúca cesta II/519, spájajúca Hornú Nitru a Turiec.[3]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Nesúvislý porast a sčasti skalnatý vrchol v spojitosti s nadmorskou výškou a vhodnou polohou ponúkajú jedinečný kruhový výhľad. Viditeľné sú okolité vrchy pohoria Žiar, blízka Turčianska i Hornonitrianska kotlina. Pri dobrých podmienkach je pozorovateľná Malá i Veľká Fatra, Kremnické vrchy, Vtáčnik i Strážovské vrchy.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Obľúbený turistický cieľ je dobre dostupný z blízkeho Vyšehradského sedla, no tiež z obcí na jeho úpätí.
- po
červeno značenej magistrále (Cesta hrdinov SNP):
- zo severu z vrchu Závozy cez Vyšehradské sedlo (579 m n. m.)
- z juhovýchodu hrebeňom popod Malý Vyšehrad
- po
zelenej trase:
- od východu z obce Jasenovo
- zo západu z Nitrianskeho Pravna[3]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 56.
- ↑ a b Malá Fatra – Martinské hole. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-12-26]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšehrad (vrch v Žiari)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Poloha na turistickej mape
- Kováč, D. a kol.: Kronika Slovenska I, Fortuna Print & Adox, 1998
- Najstaršie osídlenie obce Nitrianske Pravno Archivované 2016-03-04 na Wayback Machine