Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 19:35, 28. december 2016, ktorú vytvoril Sokol Kat (diskusia | príspevky) (Lietadlá - aktualizácia)
Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády

Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
KrajinaČína Čínska ľudová republika
Existencia1949 – súčasnosť
Vznik11. november 1949
Typvzdušné sily
Veľkosť1850 lietadiel
Posádka398 000 príslušníkov aktívneho personálu
Veliteliagenerál Ma Šao-tien
Nadradené jednotkyČínska ľudová oslobodzovacia armáda
Účasť
Vojnyvojna v Kórei
vojna vo Vietname
Čínsko-vietnamská vojna
Insígnie
Znak
Vojenská letka
Útočné lietadláJH-7, Q-5
Bombardovacie lietadláH-6
Stíhacie lietadláJ-10, J-11, Su-27, Su-30MKK
Dopravné lietadláIl-76, Y-8, Y-9, Y-20
VrtuľníkyMi-17, Z-8, Z-9

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády predstavujú leteckú zložku Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády, ozbrojených síl Čínskej ľudovej republiky. Od roku 2014 majú asi 398000 príslušníkov aktívneho personálu a sú najväčším letectvom v Ázii. Vďaka prebiehajúcej modernizácii sú všetky staršie typy lietadiel 3. generácie v prevádzke a dôraz je kladený aj na neustálu modernizáciu stíhačiek 4. generácie. Spolu s tým prebieha vývoj stíhacích lietadiel 5. generácie, ktoré by mali v blízkej budúcnosti nahradiť staršie typy.

História

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády boli oficiálne založené dňa 11. novembra 1949 za výdatnej pomoci Sovietskeho zväzu. Dňa 19. júna 1950 bola založená prvá letecká jednotka, ktorá bola súčasťou 4. zmiešanej brigády Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády. V októbri 1950 sa zapojila čínska armáda do vojny v Kórei proti Spojeným štátom. Koncom roku 1951 začalo ZSSR dodávať Číne lietadlá MiG-15, ktoré niesli v čínskom letectve označenie J-2. Zároveň sovietski inštruktori zabezpečovali výcvik nových čínskych pilotov. V roku 1956 spustila Čína montáž J-5 (licenčná verzia MiG-17) a o dva roky neskôr J-6 (licenčná verzia MiG-19).[1] V marci 1961 podpísala Čína so Sovietskym zväzom dohodu o prevode technológie na vývoj MiG-21. Lietadlo spolu s montážnymi sadami boli odoslané spoločnosti Šenjang Aircraft Factory v auguste 1962. Kvôli zhoršujúcim sa vzťahom medzi Pekingom a Moskvou sa však už neuskutočnila dodávka technických dokumentov. To prinútilo spoločnosť Šenjang vyvinúť reverzným inžinierstvom svoju vlastnú verziu MiG-21. Výroba čínskeho MiG-21, ktorý dostal neskôr označenie J-7, začala v marci 1964.[2] V tom istom roku začala Čína pracovať prvýkrát na vývoji svojho vlastného stíhacieho lietadla. Nieslo označenie J-8 a išlo o rýchlu záchytnú stíhačku s oveľa väčším dostupom, ako mal jej predchodca J-7. Z dôvodu "kultúrnej revolúcie" však bol vývoj pozastavený a lietadlo sa dostalo do výroby v značnom omeškaní, až v decembri 1979.[3] V 80. rokoch prebiehali práce na vývoji bojového lietadla JH-7, ktoré začalo v polovici 90. rokov nahrádzať stroje H-5, vtedajší základný pilier bombardovacích jednotiek čínskeho letectva.[4] V roku 1988 sa začali práce na projekte stíhacieho lietadla 4. generácie, ktorým Čína zareagovala na zaradenie moderných stíhačiek MiG-29 a Su-27 do sovietskeho letectva. Nový stroj, nazvaný J-10, bol v roku 2004 zaradený do Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.[5] Medzitým však Čína potrebovala rýchlo zmodernizovať svoje vzdušné sily, ktoré začali výrazne zastarávať. Preto v roku 1990 začala rokovania s Ruskom o nákupe moderných stíhacích lietadiel. Po predvedení strojov MiG-29 a Su-27 a po zvážení svojich potrieb sa nakoniec rozhodla pre stíhačky Su-27. Čína sa stala prvým zahraničným zákazníkom Su-27SK/UBK a v priebehu rokov 1992 až 1999 kúpila 76 týchto lietadiel. Podarilo jej dokonca podpísať s Ruskom zmluvu o licenčnej výrobe Su-27SK na svojom území a získať tak ďalších 200 lietadiel už z vlastnej produkcie. Licencia na lietadlá, nazvané J-11 alebo J-11A, neumožňovala výrobu dvojmiestnej verzie Su-27UBK, ani integráciu vlastnej avioniky a rakiet. To zrejme viedlo Číňanov v roku 2000 k rozhodnutiu, že nevyrobia licenciou stanovených 200 stíhačiek, ale ukončia produkciu asi na polovici. O dva roky neskôr prišla čínska spoločnosť SAC s iniciatívou vyvinúť svoju vlastnú verziu lietadiel J-11, ktoré by mohli byť vyzbrojené čínskymi raketami a bombami. Modernizované stíhačky, nazvané J-11B, sú okrem čínskej výzbroje vybavené aj avionikou domácej výroby a prvým čínskym dvojprúdovým motorom WS-10A.[6] Popri vývoji vlastných lietadiel nakúpilo čínske letectvo do roku 2004 ďalších 76 ruských strojov. Išlo o viacúčelové stíhacie lietadlá Su-30MKK. V dôsledku tejto rozsiahlej obnovy letového parku bola Čína v roku 2012 na 2. mieste, hneď za USA, z hľadiska počtu stíhacích lietadiel 4. generácie. V novembri 2015 podpísala Čína zmluvu na nákup 24 lietadiel Su-35S, ktoré v súčasnosti predstavujú najmodernejšie ruské stíhačky generácie 4++.[7] Zároveň prebiehajú vývojové práce na lietadlách 5. generácie J-20[8] a J-31[9], ktoré by mali byť zaradené do čínskeho letectva v rokoch 2018 až 2022.

Čínski piloti v súčasnosti trénujú na starších stíhacích lietadlách JJ-7 a na novom bojovom cvičnom lietadle L-15, ktoré bolo vyvinuté v spolupráci s ruskými konštruktérmi. Podľa údajov z roku 2005 nalietajú piloti stíhacích lietadiel, bojových lietadiel a bombardérov ročne 150 hodín. V prípade pilotov vojenských transportných lietadiel je to viac ako 200 hodín.

Štruktúra leteckých jednotiek

Čínska ľudová oslobodzovacia armáda má v Ázii najrozsiahlejšiu a veľmi dobre rozvinutú infraštruktúru, ktorá je porovnateľná s ruskou alebo americkou vojenskou infraštruktúrou.

Najväčšia organizačná jednotka čínskeho letectva je divízia, ktorá sa skladá z 3 plukov a zo 17000 príslušníkov aktívneho personálu. Typický pluk čínskeho letectva má 3 letky po 12 stíhacích lietadiel alebo 9 bombardérov. V roku 2012 mali Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády 33 divízií. Medzi ne patrili 3 divízie bombardérov, 24 divízií stíhacích lietadiel, 4 divízie bojových lietadiel a 2 divízie dopravných lietadiel.

Bojové lietadlo Q-5
Lietadlo J-7I vo vojenskom múzeu v Pekingu
Lietadlo J-8 vyzbrojené bombami a strelami vzduch-vzduch
Ľahké viacúčelové stíhacie lietadlo J-10
J-10 z čínskeho akrobatického tímu
Súbor:J20 2.jpg
J-20
J-31 na leteckej show v roku 2014

Z geografického hľadiska spadajú letecké základne organizačne do 7 vojenských oblastí:

Lietadlový park

Lietadlo Fotografia Krajina pôvodu Úloha Verzia V službe[10] Poznámky
Stíhacie lietadlá
Čcheng-tu J-7 Čína Čína stíhacie lietadlo 388
Šen-jang J-8 Čína Čína stíhacie lietadlo 96
Čcheng-tu J-10 Súbor:J-10a zhas.png Čína Čína viacúčelové stíhacie lietadlo 240
Šen-jang J-11 Čína Čína viacúčelové stíhacie lietadlo J-11A
J-11B/J-11BS
J-16
199
Suchoj Su-27 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády Su-27SK 75
Suchoj Su-30 Čína Čína viacúčelové stíhacie lietadlo Su-30MKK 76[11]
Suchoj Su-35 Rusko Rusko viacúčelové stíhacie lietadlo Su-35S 4[12] V novembri 2015 podpísala Čína zmluvu na nákup 24 lietadiel Su-35S.[7] Prvé 2 lietadlá by mali byť dodané čínskemu letectvu už koncom roka 2016.
Bojové lietadlá
Si-an JH-7 Čína Čína bojové lietadlo JH-7
JH-7A
71
Nan-čchang Q-5 Čína Čína bojové lietadlo 118
Bombardovacie lietadlá
Si-an H-6 Čína Čína strategický bombardér 120
Dopravné lietadlá
Iliušin Il-76 Rusko Rusko strategické dopravné lietadlo IL-76MD 17
Si-an MA60 Čína Čína dopravné lietadlo (pre cestujúcich) 9
Tupolev Tu-154 Sovietsky zväz ZSSR dopravné lietadlo (pre cestujúcich) 6
Si-an Y-7 Čína Čína dopravné lietadlo (pre cestujúcich) Y-7G
Y-7H
43
Šen-si Y-8 Čína Čína taktické dopravné lietadlo 60
Šen-si Y-9 Čína Čína taktické dopravné lietadlo 7
Si-an Y-20 Čína Čína strategické dopravné lietadlo 1[13]
Lietadlá špeciálneho určenia
Antonov An-30 Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre rádioelektronický boj 4
KJ-2000 Čína Čína lietadlo včasnej výstrahy a riadenia 4
Tupolev Tu-154 Sovietsky zväz ZSSR lietadlo pre elektronický boj 3
Šen-si Y-8 Čína Čína lietadlo pre elektronický boj Y-8GX1 17
KJ-200 Čína Čína lietadlo včasnej výstrahy a riadenia 7
Iliušin Il-78 Sovietsky zväz ZSSR tankovacie lietadlo 2
Cvičné lietadlá
Čcheng-tu JL-8 Čína Čína cvičné lietadlo 170
Čcheng-tu J-7 Čína Čína cvičné stíhacie lietadlo JJ-7 35
Si-an Y-7 Čína Čína cvičné dopravné lietadlo 13
Vrtuľníky
Mil Mi-17 Sovietsky zväz ZSSR
Rusko Rusko
dopravný vrtuľník Mi-17-1
Mi-171E
16
Čchang-che Z-8 Čína Čína dopravný vrtuľník 34
Charbin Z-9 Čína Čína úžitkový vrtuľník 20

Referencie

  1. People's Liberation Army Air Force
  2. J-7 / F-7 Fighter Aircraft, China
  3. J-8 (Jian-8 Fighter aircraft 8) / F-8
  4. Xian JH-7 ‘Flounder’
  5. Chengdu J-10
  6. J-11 отмечает юбилей
  7. a b China buys 24 advanced Russian Su-35 warplanes in estimated $2bn landmark deal
  8. Chinese Stealth Fighter J-20 Starts Production
  9. Get Ready, America: China is Trying to Sell Its Lethal J-31 Stealth Fighter
  10. World Air Forces 2016 16. január 2016 Flightglobal.com
  11. PLA’s Flanker fighter family
  12. China receives first four Su-35s from Russia, says report
  13. Chinese air force inducts Y-20 transport aircraft into service