Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády

	Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
	Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády ; Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády
Krajina	Čínska ľudová republika
Existencia	1949 – súčasnosť
Vznik	11. november 1949
Typ	vzdušné sily
Veľkosť	1850 lietadiel
Posádka	398 000 príslušníkov aktívneho personálu
Velitelia	generál Ma Šao-tien
Nadradené jednotky	Čínska ľudová oslobodzovacia armáda
Účasť
Vojny	vojna v Kórei; vojna vo Vietname; Čínsko-vietnamská vojna
Insígnie
Znak
Vojenská letka
Útočné lietadlá	JH-7, Q-5
Bombardovacie lietadlá	H-6
Stíhacie lietadlá	J-10, J-11, Su-27, Su-30MKK
Dopravné lietadlá	Il-76, Y-8, Y-9, Y-20
Vrtuľníky	Mi-17, Z-8, Z-9

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády predstavujú leteckú zložku Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády, ozbrojených síl Čínskej ľudovej republiky. Od roku 2014 majú asi 398000 príslušníkov aktívneho personálu a sú najväčším letectvom v Ázii. Vďaka prebiehajúcej modernizácii sú všetky staršie typy lietadiel 3. generácie v prevádzke a dôraz je kladený aj na neustálu modernizáciu stíhačiek 4. generácie. Spolu s tým prebieha vývoj stíhacích lietadiel 5. generácie, ktoré by mali v blízkej budúcnosti nahradiť staršie typy.

História

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády boli oficiálne založené dňa 11. novembra 1949 za výdatnej pomoci Sovietskeho zväzu. Dňa 19. júna 1950 bola založená prvá letecká jednotka, ktorá bola súčasťou 4. zmiešanej brigády Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády. V októbri 1950 sa zapojila čínska armáda do vojny v Kórei proti Spojeným štátom. Koncom roku 1951 začalo ZSSR dodávať Číne lietadlá MiG-15, ktoré niesli v čínskom letectve označenie J-2. Zároveň sovietski inštruktori zabezpečovali výcvik nových čínskych pilotov. V roku 1956 spustila Čína montáž J-5 (licenčná verzia MiG-17) a o dva roky neskôr J-6 (licenčná verzia MiG-19).^[1] V marci 1961 podpísala Čína so Sovietskym zväzom dohodu o prevode technológie na vývoj MiG-21. Lietadlo spolu s montážnymi sadami boli odoslané spoločnosti Šenjang Aircraft Factory v auguste 1962. Kvôli zhoršujúcim sa vzťahom medzi Pekingom a Moskvou sa však už neuskutočnila dodávka technických dokumentov. To prinútilo spoločnosť Šenjang vyvinúť reverzným inžinierstvom svoju vlastnú verziu MiG-21. Výroba čínskeho MiG-21, ktorý dostal neskôr označenie J-7, začala v marci 1964.^[2] V tom istom roku začala Čína pracovať prvýkrát na vývoji svojho vlastného stíhacieho lietadla. Nieslo označenie J-8 a išlo o rýchlu záchytnú stíhačku s oveľa väčším dostupom, ako mal jej predchodca J-7. Z dôvodu "kultúrnej revolúcie" však bol vývoj pozastavený a lietadlo sa dostalo do výroby v značnom omeškaní, až v decembri 1979.^[3] V 80. rokoch prebiehali práce na vývoji bojového lietadla JH-7, ktoré začalo v polovici 90. rokov nahrádzať stroje H-5, vtedajší základný pilier bombardovacích jednotiek čínskeho letectva.^[4] V roku 1988 sa začali práce na projekte stíhacieho lietadla 4. generácie, ktorým Čína zareagovala na zaradenie moderných stíhačiek MiG-29 a Su-27 do sovietskeho letectva. Nový stroj, nazvaný J-10, bol v roku 2004 zaradený do Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.^[5] Medzitým však Čína potrebovala rýchlo zmodernizovať svoje vzdušné sily, ktoré začali výrazne zastarávať. Preto v roku 1990 začala rokovania s Ruskom o nákupe moderných stíhacích lietadiel. Po predvedení strojov MiG-29 a Su-27 a po zvážení svojich potrieb sa nakoniec rozhodla pre stíhačky Su-27. Čína sa stala prvým zahraničným zákazníkom Su-27SK/UBK a v priebehu rokov 1992 až 1999 kúpila 76 týchto lietadiel. Podarilo jej dokonca podpísať s Ruskom zmluvu o licenčnej výrobe Su-27SK na svojom území a získať tak ďalších 200 lietadiel už z vlastnej produkcie. Licencia na lietadlá, nazvané J-11 alebo J-11A, neumožňovala výrobu dvojmiestnej verzie Su-27UBK, ani integráciu vlastnej avioniky a rakiet. To zrejme viedlo Číňanov v roku 2000 k rozhodnutiu, že nevyrobia licenciou stanovených 200 stíhačiek, ale ukončia produkciu asi na polovici. O dva roky neskôr prišla čínska spoločnosť SAC s iniciatívou vyvinúť svoju vlastnú verziu lietadiel J-11, ktoré by mohli byť vyzbrojené čínskymi raketami a bombami. Modernizované stíhačky, nazvané J-11B, sú okrem čínskej výzbroje vybavené aj avionikou domácej výroby a prvým čínskym dvojprúdovým motorom WS-10A.^[6] Popri vývoji vlastných lietadiel nakúpilo čínske letectvo do roku 2004 ďalších 76 ruských strojov. Išlo o viacúčelové stíhacie lietadlá Su-30MKK. V dôsledku tejto rozsiahlej obnovy letového parku bola Čína v roku 2012 na 2. mieste, hneď za USA, z hľadiska počtu stíhacích lietadiel 4. generácie. V novembri 2015 podpísala Čína zmluvu na nákup 24 lietadiel Su-35S, ktoré v súčasnosti predstavujú najmodernejšie ruské stíhačky generácie 4++.^[7] Zároveň prebiehajú vývojové práce na lietadlách 5. generácie J-20^[8] a J-31^[9], ktoré by mali byť zaradené do čínskeho letectva v rokoch 2018 až 2022.

Čínski piloti v súčasnosti trénujú na starších stíhacích lietadlách JJ-7 a na novom bojovom cvičnom lietadle L-15, ktoré bolo vyvinuté v spolupráci s ruskými konštruktérmi. Podľa údajov z roku 2005 nalietajú piloti stíhacích lietadiel, bojových lietadiel a bombardérov ročne 150 hodín. V prípade pilotov vojenských transportných lietadiel je to viac ako 200 hodín.

Štruktúra leteckých jednotiek

Čínska ľudová oslobodzovacia armáda má v Ázii najrozsiahlejšiu a veľmi dobre rozvinutú infraštruktúru, ktorá je porovnateľná s ruskou alebo americkou vojenskou infraštruktúrou.

Najväčšia organizačná jednotka čínskeho letectva je divízia, ktorá sa skladá z 3 plukov a zo 17000 príslušníkov aktívneho personálu. Typický pluk čínskeho letectva má 3 letky po 12 stíhacích lietadiel alebo 9 bombardérov. V roku 2012 mali Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády 33 divízií. Medzi ne patrili 3 divízie bombardérov, 24 divízií stíhacích lietadiel, 4 divízie bojových lietadiel a 2 divízie dopravných lietadiel.

Lietadlo J-8 vyzbrojené bombami a strelami vzduch-vzduch

Súbor:J20 2.jpg

J-20

Z geografického hľadiska spadajú letecké základne organizačne do 7 vojenských oblastí:

Šenjang
- Anšan – J-8, J-11
- Chifeng – J-7E
- Dalian – J-7E
- Dandong – J-8
- Mu Dan Jiang Jie – Q-5, J-7
- Mudanjiang Hailang – J-8, J-7
- Qiqihar – J-7E
- Suizhong – Q-5
- Šenjang – Y-8
- Dingxin – KJ-2000
- Siping – Q-5
Peking
- Hohhot – J-7II/J-7E
- Tangšan – J-7II
- Wenshui – H-6
- Yangcun – J-8E, J-7E/G
- Zhangjiakou – J-8, J-11
- Zunhua – J-8
Lanzhou
- Korla – J-7G
- Lintong – H-6E
- Tianshui – J-11
- Urumči – J-8F, J-7II
- Wugong – H-6E
- Xincheng – Su-27SK/UBK
Nanking
- Anqing – H-6, Y-8
- Fuzhou – J-7G/E
- Jianqiaozhen – Q-5, JH-7A
- Jiaxing – Q-5
- Xiangtangzhen – J-7II, J-11, Su-27UBK
- Nanking – H-6
- Quzhou – J-7II/D, Su-30MKK
- Rugao – J-7
- Šanghaj – JH-7, J-8D
- Wuhu – J-7E, Su-30MKK
- Wuxi Shuofang – KJ-2000, KJ-200
- Zhangshu – J-7E
- Zhangzhou – Su-27
Kanton
- Huanghuazhen – J-8B/D, J-7, Su-30MKK
- Dangyang – Il-76, H-6/H-6U
- Kanton – J-8D, J-7, H-6/H-6U
- Guiping – H-6D
- Sanya – JH-7A, J-11
- Huiyang – Q-5
- Leiyang – H-6A/E/H
- Lingshui – J-8B/D
- Liujiang – J-7E
- Nanning – J-7
- Shantou – J-7
- Suixi – J-8D, J-7, J-11, Su-27, Su-30MKK
- Woody Island – J-8B/D, J-7E
- Zhangshu – J-7E
Jinan
- Cangxian – J-7, J-8, J-10, J-11, Su-30MKK
- Jiaozhou – Q-5, J-8A
- Jinan – J-7G, vrtuľníky
- Jincheng – J-7, J-10
- Weifang – Q-5
- Wendeng – J-7II
- Jiu Li Shan – J-7
- Yancheng – J-8
- Yantai – Q-5
- Čeng-čou – J-11, Su-27
Čcheng-tu
- Čchung-čching – Su-27UBK, J-7
- Mengzi – J-7, J-10
- Qionglai – Y-20

Lietadlový park

Lietadlo	Fotografia	Krajina pôvodu	Úloha	Verzia	V službe^[10]	Poznámky
Stíhacie lietadlá
Čcheng-tu J-7		Čína	stíhacie lietadlo		388
Šen-jang J-8		Čína	stíhacie lietadlo		96
Čcheng-tu J-10	Súbor:J-10a zhas.png	Čína	viacúčelové stíhacie lietadlo		240
Šen-jang J-11		Čína	viacúčelové stíhacie lietadlo	J-11A J-11B/J-11BS J-16	199
Suchoj Su-27		ZSSR Rusko	stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády	Su-27SK	75
Suchoj Su-30		Čína	viacúčelové stíhacie lietadlo	Su-30MKK	76^[11]
Suchoj Su-35		Rusko	viacúčelové stíhacie lietadlo	Su-35S	4^[12]	V novembri 2015 podpísala Čína zmluvu na nákup 24 lietadiel Su-35S.^[7] Prvé 2 lietadlá by mali byť dodané čínskemu letectvu už koncom roka 2016.
Bojové lietadlá
Si-an JH-7		Čína	bojové lietadlo	JH-7 JH-7A	71
Nan-čchang Q-5		Čína	bojové lietadlo		118
Bombardovacie lietadlá
Si-an H-6		Čína	strategický bombardér		120
Dopravné lietadlá
Iliušin Il-76		Rusko	strategické dopravné lietadlo	IL-76MD	17
Si-an MA60		Čína	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)		9
Tupolev Tu-154		ZSSR	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)		6
Si-an Y-7		Čína	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)	Y-7G Y-7H	43
Šen-si Y-8		Čína	taktické dopravné lietadlo		60
Šen-si Y-9		Čína	taktické dopravné lietadlo		7
Si-an Y-20		Čína	strategické dopravné lietadlo		1^[13]
Lietadlá špeciálneho určenia
Antonov An-30		ZSSR	lietadlo pre rádioelektronický boj		4
KJ-2000		Čína	lietadlo včasnej výstrahy a riadenia		4
Tupolev Tu-154		ZSSR	lietadlo pre elektronický boj		3
Šen-si Y-8		Čína	lietadlo pre elektronický boj	Y-8GX1	17
KJ-200		Čína	lietadlo včasnej výstrahy a riadenia		7
Iliušin Il-78		ZSSR	tankovacie lietadlo		2
Cvičné lietadlá
Čcheng-tu JL-8		Čína	cvičné lietadlo		170
Čcheng-tu J-7		Čína	cvičné stíhacie lietadlo	JJ-7	35
Si-an Y-7		Čína	cvičné dopravné lietadlo		13
Vrtuľníky
Mil Mi-17		ZSSR Rusko	dopravný vrtuľník	Mi-17-1 Mi-171E	16
Čchang-che Z-8		Čína	dopravný vrtuľník		34
Charbin Z-9		Čína	úžitkový vrtuľník		20

Referencie

Letecký portál

[1] People's Liberation Army Air Force

[2] J-7 / F-7 Fighter Aircraft, China

[3] J-8 (Jian-8 Fighter aircraft 8) / F-8

[4] Xian JH-7 ‘Flounder’

[5] Chengdu J-10

[6] J-11 отмечает юбилей

[rt.com-7] China buys 24 advanced Russian Su-35 warplanes in estimated $2bn landmark deal

[8] Chinese Stealth Fighter J-20 Starts Production

[9] Get Ready, America: China is Trying to Sell Its Lethal J-31 Stealth Fighter

[flightglobal-10] World Air Forces 2016 16. január 2016 Flightglobal.com

[11] PLA’s Flanker fighter family

[12] China receives first four Su-35s from Russia, says report

[13] Chinese air force inducts Y-20 transport aircraft into service

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]