Vzdušné sily Ruskej federácie
Vzdušné sily Ruskej federácie Военно-воздушные силы Российской Федерации Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii | |
Emblém VVS Ruskej federácie | |
Krajina | Rusko |
---|---|
Existencia | 1992 – súčasnosť |
Vznik | 7. máj 1992 |
Typ | vzdušné sily |
Funkcia | udržanie vzdušnej nadvlády, prieskum, priama letecká podpora pozemných vojsk |
Veľkosť | ~180 000 príslušníkov ~2 450 lietadiel |
Velitelia | generálporučík Sergej Dronov |
Nadradené jednotky | Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie |
Účasť | |
Vojny | prvá vojna v Čečensku vojna v Dagestane druhá čečenská vojna vojna v Južnom Osetsku povstanie na Severnom Kaukaze občianska vojna v Sýrii ruská vojenská intervencia v sýrskej občianskej vojne |
Insígnie | |
Vlajka | |
Znak | Znak Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou Malý emblém |
Vojenská letka | |
Útočné lietadlá | Su-24, Su-25, Su-34 |
Bombardovacie lietadlá | Tu-22M, Tu-95, Tu-160 |
Prieskumné lietadlá | An-30, A-50, Il-20, Tu-214R |
Stíhacie lietadlá | Su-27, Su-30, Su-35, Su-57, MiG-29, MiG-31 |
Výcvikové lietadlá | DA42, Jak-130, L-39, Tu-134Š/UBL/UBKM |
Dopravné lietadlá | An-12, An-22, An-26, An-72, An-124, An-140, An-148, Il-18, Il-62, Il-76, L-410, Tu-134, Tu-154 |
Vrtuľníky | Ka-28, Ka-29, Ka-226 |
Bojové vrtuľníky | Ka-50, Ka-52, Mi-24, Mi-35, Mi-28 |
Dopravné vrtuľníky | Mi-8, Mi-17, Mi-171, Mi-26 |
Výcvikové vrtuľníky | Ansat |
Vzdušné sily Ruskej federácie (rus. Военно-воздушные силы Российской Федерации – Vojenno-vozdušnyje sily Rossijskoj Federacii; skratka: rus. ВВС РФ – VVS RF) sú leteckou zložkou Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie. S vyše 2 450 lietadlami a 1 600 vrtuľníkmi ide o druhé najväčšie vzdušné sily na svete. V súčasnosti sú pod vedením generálporučíka Sergeja Dronova.
Ruské vzdušné sily boli vytvorené v rokoch 1991 – 1992 z častí bývalých sovietskych vzdušných síl po rozpade Sovietskeho zväzu. Ustanovenie ruského ministerstva obrany Borisom Jeľcinom 7. mája 1992 sa môže prakticky považovať ako deň založenia „nových“ vzdušných síl.
Vojenské námorníctvo Ruskej federácie má svoju vlastnú leteckú odnož – ruské námorné letectvo, čo je nasledovník bývalého sovietskeho námorného letectva.
História
[upraviť | upraviť zdroj]1991 – 2000
[upraviť | upraviť zdroj]Po rozpade Sovietskeho zväzu na pätnásť republík v decembri 1991 boli lietadlá a personál Vzdušných síl ZSSR (VVS ZSSR) rozdelené medzi nové nezávislé štáty. Generál Piotr Dejnekin, bývalý zástupca veliteľa VVS ZSSR, sa dňa 24. augusta 1991 stal prvým veliteľom novej organizácie. Rusko získalo väčšinu najmodernejších lietadiel a 65% pracovných síl. Najvýznamnejšie veliteľstvá bývalých VVS ZSSR – diaľkové letectvo, vojenské transportné letectvo a frontové letectvo boli s niekoľkými zmenami premenované na ruské veliteľstvá VVS. Mnohé pluky, lietadlá a personál však boli nárokované republikami, na území ktorých sa nachádzali, tvoriac tým jadro vzdušných síl nových republík. Niektoré lietadlá v Bielorusku a na Ukrajine (ako napríklad strategické bombardéry Tupolev Tu-160) boli vrátené do Ruska, niekedy aj výmenou za znižovanie dlhu ako divízia diaľkového letectva, ktorá bola dislokovaná na základni Dolon-Čagan v Kazachstane.
Počas deväťdesiatych rokov 20. storočia bol značný nedostatok finančných prostriedkov vo všetkých zložkách ruských ozbrojených síl. Piloti a ostatný personál niekedy nemohli dostať svoje mzdy po celé mesiace a príležitostne sa uchýlili k zúfalým opatreniam, napríklad štyria piloti stíhačiek MiG-31 na základni Jelizovo na Kamčatke prešli v roku 1996 na hladovku, aby si vyžiadali svoje o niekoľko mesiacov oneskorené príjmy. Problém bol vyriešený iba presmerovaním jednotiek peňazí určených pre iné úlohy. V dôsledku znižovania nákladov došlo aj k degradácii infraštruktúry a v roku 1998 bolo potrebné opraviť 40% vojenských letísk.
Vzdušné sily Ruskej federácie sa zúčastnili prvej čečenskej vojny (1994 – 1996) a aj druhej čečenskej vojny (1999 – 2002). Tieto kampane predstavovali aj významné ťažkosti pre VVS vrátane terénu, nedostatku významných pevných cieľov a povstalcov ozbrojených prenosnými protilietadlovými raketovými kompletmi Stinger a Strela-2M.
Bývalé Vojsko protivzdušnej obrany ZSSR zostalo ešte niekoľko rokov nezávislé pod ruskou kontrolou, pričom v roku 1998 bolo iba zlúčené so vzdušnými silami. Dekrét zlúčenia týchto dvoch zložiek ozbrojených síl vydal prezident Boris Jeľcin dňa 16. júla 1997. V priebehu roku 1998 bolo rozpustených celkovo 580 jednotiek a útvarov, 134 bolo reorganizovaných a viac ako 600 dostalo novú právomoc. Prerozdelenie síl postihlo 95% lietadiel, 98% vrtuľníkov, 93% protilietadlových raketových kompletov, 95% zariadení rádiotechnických jednotiek, 100% protilietadlových rakiet a viac ako 60% leteckej výzbroje. Viac ako 600 000 ton materiálu zmenilo miesto a 3 500 lietadiel zmenilo letiská. Lietadlá vojenského transportného letectva vzali do nových rezidenčných oblastí viac ako 40 000 rodín.
Krátkodobé operačné veliteľstvá boli zrušené. Dve letecké armády, 37. letecká armáda (diaľkové letectvo) a 61. letecká armáda (bývalé vojenské transportné letectvo) boli založené priamo pod najvyšším velením. Bývalé frontové letectvo a protilietadlové jednotky boli zorganizované ako armády vzdušných síl a armády protivzdušnej obrany pod velením vojenských okruhov. Spočiatku existovali štyri také armády so sídlom v Petrohrade (Leningradský vojenský okruh), Rostove nad Donom (Severokaukazský vojenský okruh), Chabarovsku (Ďalekovýchodný vojenský okruh) a Čite (Sibírsky vojenský okruh). Dva vojenské okruhy mali samostatný zbor vzdušných síl a protivzdušnej obrany. Keď boli Zabajkalský vojenský okruh a Sibírsky vojenský okruh zlúčené, bola 14. letecká armáda opätovne aktivovaná, aby slúžila ako formácia vzdušných síl v tejto oblasti.
Počet vojakov vo vzdušných silách sa znížil na približne 185 000 z pôvodného kombinovaného počtu 318 000. Zrušilo sa 123 500 pozícií vrátane takmer 1 000 pozícií plukovníkov. Odstúpenie 3 000 ďalších vojakov zahŕňalo 46 generálov, z ktorých 15 boli generálplukovníci. Dňa 29. decembra 1998 generálplukovník Anatolij Kornukov, bývalý dôstojník vojska protivzdušnej obrany a nový veliteľ zlúčených síl, nasledovník Dejnekina, oznámil ruskému ministrovi obrany, že úloha bola „v zásade dosiahnutá“. Generál Kornukov založil nové sídlo síl v meste Balašicha, 20 kilometrov východne od centra Moskvy, v bývalom centrálnom veliteľskom stanovišti protivzdušnej obrany, kde je riadený spoločný systém protivzdušnej obrany SNŠ.
2001 – 2010
[upraviť | upraviť zdroj]V decembri 2003 boli letecké aktíva ruského pozemného vojska – najmä vrtuľníky – prevedené do VVS potom, čo 19. augusta 2002 bol v Čečensku zostrelený vrtuľník Mi-26, pričom zahynulo 19 ľudí. Bývalé armádne letectvo bolo vo svojej predchádzajúcej podobe určené na priamu podporu pozemného vojska tým, že poskytovalo taktickú leteckú podporu, vykonávalo taktické letecké prieskumy, prepravovalo výsadkové jednotky, poskytovalo palebnú podporu ich akcií, elektronický boj a iné úlohy. Bývalé armádne letectvo bolo následne riadené vedúcim oddelenia armádneho letectva. V roku 2010 však bolo oznámené, že rozhodnutie z roku 2003 o prevedení armádneho letectva do vzdušných síl bolo zrušené a armádne letectvo bude spätne prevedené k pozemnému vojsku.
Po roku 2000 bol vo VVS aj naďalej nedostatok zdrojov na pilotný výcvik. V 90. rokoch dosiahli ruskí piloti približne 10% letových hodín pilotov United States Air Force. V roku 2007 ruské vzdušné sily obnovili praktiky z čias sovietskej éry, ktoré spočívajú v nasadzovaní strategických bombardovacích lietadiel na diaľkové hliadkové lety. Týmto bolo ukončené 15-ročné jednostranné pozastavenie kvôli nákladom na pohonné hmoty a ďalším ekonomickým problémom po rozpade Sovietskeho zväzu.[1] Hliadkové lety smerom k severnému pólu, Atlantickému oceánu a Tichému oceánu boli obnovené, pričom sa lietadlá často dostávajú do blízkosti územia členských štátov NATO, vrátane jedného prípadu, kedy ruské lietadlá letia nad Írske more medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom.[2]
Počas vojny v Južnom Osetsku v roku 2008 utrpeli ruské vzdušné sily stratu približne štyroch až siedmich lietadiel v dôsledku gruzínskej protilietadlovej paľby. Po vojne boli ešte v tom istom roku oznámené vojenské reformy, čo bolo podľa západných odborníkov určené na riešenie mnohých nedostatkov, ktoré sa objavili počas vojny. Reformy sa začali začiatkom roku 2009, pričom letecké armády boli reorganizované na veliteľstvá a mnohé pluky na letecké základne.
Vo februári 2009 ruské noviny Kommersant oznámili, že 200 z 291 prevádzkovaných stíhačiek MiG-29 nie je bezpečných na ďalšiu prevádzku a mali by byť trvalo uzemnené.[3] Táto akcia by v tom čase vyradila zo služby približne tretinu celkového počtu stíhacích lietadiel ruských vzdušných síl.
V júli 2010 uskutočnili ruské stíhacie lietadlá prvé nonstop lety z európskeho Ruska na ruský Ďaleký východ.[4] Podľa vtedajšieho vedúceho veliteľa ruských vzdušných síl, Alexandra Zelina, dosiahli do augusta 2010 priemerné letové hodiny pilota v taktickom letectve 80 hodín ročne, zatiaľ čo v armádnom a vojenskom transportnom letectve prekročili 100 hodín ročne.[5] Dňa 15. augusta 2010 ruské vzdušné sily dočasne uzemnili bojové lietadlá Su-25 kvôli vyšetrovaniu havárie, ku ktorej došlo počas výcvikovej misie. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že lietadlo sa zrútilo 6. augusta 2010, približne 60 kilometrov severozápadne od leteckej základne Step v Zabajkalskom kraji, podľa agentúry RIA Novosti.
2011 – súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa pokynov generálneho štábu ozbrojených síl z 1. septembra 2011 sa bezpilotné lietadlo ruských vzdušných síl a personál, ktorý ich prevádzkuje, presunul pod veliteľskú štruktúru ruského pozemného vojska.[6]
Od roku 2012 ruské vzdušné sily prevádzkovali 61 leteckých základní, vrátane 26 základní taktického letectva, z ktorých 14 bolo vybavených stíhacími lietadlami. Pokiaľ ide o letové hodiny, piloti v Západnom vojenskom okruhu nalietali priemerne 125 letových hodín počas výcvikového roku 2012. Piloti zo základne Kursk/Vostočnyj dosiahli v priemere 150 hodín, pričom vojenské transportné letectvo v priemere 170 hodín.[7]
Dňa 1. augusta 2015 sa ruské vzdušné sily spolu s vojskom protivzdušnej a protiraketovej obrany a takzvaným kozmickým vojskom zlúčili do jednej armádnej zložky, nazvanej Vzdušno-kozmické sily Ruskej federácie.[8]
Dňa 30. septembra 2015 ruské vzdušné sily začali vojenskú intervenciu v Sýrii, počas ktorej boli niektoré typy lietadiel a vrtuľníkov prvýkrát nasadené v boji.[9] V rámci pokračujúcej modernizácie lietadlového parku boli 17. júna 2019 VVS Ruskej federácie dodané prvé dva kusy viacúčelových stíhačiek MiG-35.[10][11]
Štruktúra leteckých jednotiek
[upraviť | upraviť zdroj]Tento zoznam zobrazuje rozsah pôsobnosti leteckých jednotiek VVS RF v roku 2019:[12]
Západný vojenský okruh (Petrohrad)
[upraviť | upraviť zdroj]6. armáda vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Petrohrad)
[upraviť | upraviť zdroj]- 105. zmiešaná letecká divízia (105. SAD) (Voronež):
- 4. zmiešaný letecký pluk (4. SAP) – Su-34, Su-24MR, An-30 (Šatalovo, Smolenská oblasť)
- 14. gardový stíhací letecký pluk (14. GvIAP) – Su-30SM, MiG-29SMT, MiG-29UBT (Kursk/Vostočnyj)
- 47. bombardovací letecký pluk (47. BAP) – Su-34 (Voronež/Baltimor, dočasne dislokovaný na základni Buturlinovka, Voronežská oblasť)
- 159. gardový stíhací letecký pluk (159. GvIAP) – Su-35S, Su-27SM, Su-30M2, Su-30SM (Petrozavodsk, Karelsko)
- 790. stíhací letecký pluk (790. IAP) – MiG-31BM, Su-35S, Su-27, Su-27P, Su-27SM, Su-27UB, Su-27UBP (Chotilovo, Tverská oblasť)
- 15. brigáda armádneho letectva (15. BrAA) – Mi-28N, Mi-24P, Mi-35M, Ka-52, Mi-26, Mi-8MTPR-1, Mi-8MTV-5 (Ostrov, Pskovská oblasť)
- 440. samostatný vrtuľníkový pluk (440. OVP) – Ka-52, Mi-24P, Mi-8MTPR-1, Mi-8MTV-5 (Viazma/Dvojevka, Smolenská oblasť)
- 549. samostatný vrtuľníkový pluk (549. OVP) – Mi-28N, Mi-35M, Mi-8MTV-5 (Petrohrad/Puškin)
- armádna letecká skupina (AAG) – Mi-24P, Mi-8MT, Mi-8MTV-5 (kontingent OSN) (Pribylovo, Leningradská oblasť)
- 33. samostatný transportný zmiešaný letecký pluk (33. OTSAP) – An-12BK, An-26, An-72, Tu-134AK, Mi-8MTV-2, Mi-26 (Petrohrad/Levašovo)
- 98. zmiešaná letka (98. SAE) – An-26, Mi-8MTV-5 (Vladimír/Semiazino)
- 1080. letecká základňa (1080. AvB) – An-148-100E, An-26, L-410 Turbolet, Mi-8MTV-2 (Gromovo, Leningradská oblasť)
- letecká komandatúra letiska Siverskij (Siverskij, Leningradská oblasť)
Južný vojenský okruh (Rostov nad Donom)
[upraviť | upraviť zdroj]4. armáda vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Rostov nad Donom)
[upraviť | upraviť zdroj]- 1. gardová zmiešaná letecká divízia (1. GvSAD) (Krymsk, Krasnodarský kraj):
- 3. gardový stíhací letecký pluk (3. GvIAP) – Su-27, Su-27P, Su-27SM3, Su-27UP, Su-27UB, Su-30M2 (Krymsk, Krasnodarský kraj)
- 31. gardový stíhací letecký pluk (31. GvIAP) – Su-30SM (Millerovo, Rostovská oblasť)
- 559. bombardovací letecký pluk (559. BAP) – Su-34[13] (Morozovsk, Rostovská oblasť)
- letecká komandatúra letiska Soči (Soči, Krasnodarský kraj)
- 4. zmiešaná letecká divízia (4. SAD) (Marinovka, Volgogradská oblasť):
- 11. zmiešaný letecký pluk (11. SAP) – Su-24M-SVP24, Su-24MR (Marinovka, Volgogradská oblasť)
- 960. útočný letecký pluk (960. ŠAP) – Su-25SM, Su-25SM3, Su-25, Su-25UB (Primorsko-Achtarsk, Krasnodarský kraj)
- 27. zmiešaná letecká divízia (27. SAD) (Beľbek, Sevastopoľ):
- 37. zmiešaný letecký pluk (37. SAP) – Su-24M-SVP24, Su-25SM, Su-25UB (Gvardejskoje, Krym)
- 38. stíhací letecký pluk (38. IAP) – Su-27SM, Su-27, Su-27P, Su-27UP, Su-27UB, Su-30M2 (Beľbek, Sevastopoľ)
- 39. samostatný vrtuľníkový pluk (39. OVP) – Ka-52, Mi-28N, Mi-35M, Mi-8AMTŠ (Džankoj, Krym)
- 368. útočný letecký pluk (368. ŠAP) – Su-25SM, Su-25SM3 (Buďonnovsk, Stavropoľský kraj)
- 426. letecká skupina (426. AG) – MiG-29S, MiG-29A, MiG-29UB, Mi-24P, Mi-8MT, Mi-8MTPR-1 (Jerebuni, Arménsko)
- 16. brigáda armádneho letectva (16. BrAA) – Mi-28N, Mi-35M, Mi-8MTPR-1, Mi-8AMTŠ, Mi-26 (Zernograd, Rostovská oblasť)
- 55. samostatný vrtuľníkový pluk (55. OVP) – Ka-52, Mi-28N, Mi-35M, Mi-8AMTŠ (Korenovsk, Krasnodarský kraj)
- 487. samostatný vrtuľníkový pluk (487. OVP) – Mi-28N, Mi-35M, Mi-8MTPR-1, Mi-8MTV-5 (Buďonnovsk, Stavropoľský kraj)
- 30. samostatný transportný zmiešaný letecký pluk (30. OTSAP) – Il-20M, An-12BK, An-26, An-148-100E, Tu-134AK, L-410 Turbolet, Mi-8AMTŠ (Rostov nad Donom/Centraľnyj)
Stredný vojenský okruh (Jekaterinburg)
[upraviť | upraviť zdroj]14. armáda vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Jekaterinburg)
[upraviť | upraviť zdroj]- 21. gardová zmiešaná letecká divízia (21. GvSAD) (Čeľabinsk/Šagol):
- 2. gardový bombardovací letecký pluk (2. GvBAP) – Su-34, Su-24MR (Čeľabinsk/Šagol)
- 712. stíhací letecký pluk (712. IAP) – MiG-31BM (Kansk, Krasnojarský kraj); MiG-31BM (Novosibirsk/Tolmačiovo); MiG-31BM (Bratsk, Irkutská oblasť)
- 764. stíhací letecký pluk (764. IAP) – MiG-31BM, MiG-31BSM (Perm/Boľšoje Savino)
- 999. letecká základňa (999. AvB) – Su-25, Su-25SM, Su-25UB, Mi-8MTV, An-26 (Kant, Kirgizsko)
- 17. brigáda armádneho letectva (17. BrAA) – Mi-24P, Mi-8MTV-5 (Kamensk-Uraľskij, Sverdlovská oblasť)
- armádna letecká skupina (AAG) – Mi-8MTV-5, Mi-26 (Uveľskij, Čeľabinská oblasť)
- letecká komandatúra letiska Jasnyj (Jasnyj, Orenburská oblasť)
- letecká komandatúra letiska Svobodnyj (Svobodnyj, Sverdlovská oblasť)
- 337. samostatný vrtuľníkový pluk (337. OVP) – Mi-24P, Mi-8AMTŠ (Novosibirsk/Tolmačiovo)
- 32. samostatný transportný zmiešaný letecký pluk (32. OTSAP) – An-12BK, An-26, An-148-100E, Tu-134AK, Tu-154M, L-410 Turbolet, Mi-8AMTŠ (Jekaterinburg/Koľcovo)[14]
- 37. zmiešaná letka (37. SAE) – An-12BK, An-26, Tu-134AK, Mi-8AMTŠ (Novosibirsk/Tolmačiovo)
- zmiešaná letka (SAE) – An-26, Mi-8AMTŠ (Kyzyl, Tuviansko)
- 11. letecký pátrací a záchranný oddiel (11. APSO) – An-26, Mi-8MT (Bratsk, Irkutská oblasť)
Východný vojenský okruh (Chabarovsk)
[upraviť | upraviť zdroj]11. armáda vzdušných síl a protivzdušnej obrany (Chabarovsk)
[upraviť | upraviť zdroj]- 303. zmiešaná letecká divízia (303. SAD) (Komsomoľsk na Amure/Churba, Chabarovský kraj):
- 18. gardový útočný letecký pluk (18. GvŠAP) – Su-25SM (Černigovka, Prímorský kraj)
- letecká komandatúra 18. GvŠAP (Vozdviženka, Prímorský kraj)
- 22. stíhací letecký pluk (22. IAP) – MiG-31BSM, Su-35S, Su-30SM, Su-30M2, Su-27SM, Su-27UB, Su-27UP (Centraľnaja Uglovaja, Prímorský kraj)
- letecká komandatúra 22. IAP (Čugujevka, Prímorský kraj)
- 23. stíhací letecký pluk (23. IAP) – Su-35S, Su-30SM, Su-30M2, Su-27SM, Su-27, Su-27UB, Su-27UP (Komsomoľsk na Amure/Dziomgi, Chabarovský kraj)
- letecká komandatúra 23. IAP (Dolinsk/Sokol, Sachalinská oblasť)
- letecká komandatúra 23. IAP – Su-35S (Iturup, Sachalinská oblasť)
- 277. bombardovací letecký pluk (277. BAP) – Su-34 (Komsomoľsk na Amure/Churba, Chabarovský kraj)
- 799. prieskumná letka (799. RAE) – Su-24MR (Varfolomejevka, Prímorský kraj)
- 18. gardový útočný letecký pluk (18. GvŠAP) – Su-25SM (Černigovka, Prímorský kraj)
- zmiešaná letecká divízia (SAP) (Čita, Zabajkalský kraj):
- 120. stíhací letecký pluk (120. IAP) – Su-30SM (Domna, Zabajkalský kraj)
- 266. útočný letecký pluk (266. ŠAP) – Su-25 (Step, Zabajkalský kraj)
- 18. brigáda armádneho letectva (18. BrAA) – Ka-52, Mi-8AMTŠ, Mi-8MTPR-1, Mi-26 (Chabarovsk/Centraľnyj)
- 101. samostatný vrtuľníkový oddiel (101. OVO) – Mi-8AMTŠ (Burevestnik, Sachalinská oblasť)
- 112. samostatný vrtuľníkový pluk (112. OVP) – Mi-24P, Mi-8MT, Mi-8MTV-2, Mi-8AMTŠ (Čita/Čeriomuški, Zabajkalský kraj)
- 575. samostatný vrtuľníkový pluk (575. OVP) – Ka-52, Mi-8AMTŠ (Černigovka, Prímorský kraj)
- 35. samostatný transportný zmiešaný letecký pluk (35. OTSAP) – An-12BK, An-26, Tu-134AK, Tu-154M, Il-20M (Chabarovsk/Centraľnyj)[15]
- 329. zmiešaná letka (329. SAE) – An-12BK, An-26, Mi-8MT (Kliuči, Kamčatský kraj)
Veliteľstvo diaľkového letectva (Moskva)
[upraviť | upraviť zdroj]- 37. armáda diaľkového letectva (37. ADA) (Engels, Saratovská oblasť):
- 22. gardová ťažká bombardovacia letecká divízia (22. GvTBAD) (Engels, Saratovská oblasť):
- 52. gardový ťažký bombardovací letecký pluk (52. GvTBAP) – Tu-22M3 SVP-24-22 Gefest, Tu-22M3 (Šajkovka, Kalužská oblasť)
- letecká komandatúra letiska Soľcy (Soľcy, Novgorodská oblasť)
- 121. gardový ťažký bombardovací letecký pluk (121. GvTBAP) – Tu-160M, Tu-160 (Engels, Saratovská oblasť)
- 184. gardový ťažký bombardovací letecký pluk (184. GvTBAP) – Tu-95MS (Engels, Saratovská oblasť)
- 40. zmiešaný letecký pluk (40. SAP) – Tu-22M3 SVP-24-22 Gefest, Tu-22M3, An-12BK, Mi-8MTV-2, Mi-26 (Olenegorsk/Olenia, Murmanská oblasť)
- 52. gardový ťažký bombardovací letecký pluk (52. GvTBAP) – Tu-22M3 SVP-24-22 Gefest, Tu-22M3 (Šajkovka, Kalužská oblasť)
- 326. ťažká bombardovacia letecká divízia (326. TBAD) (Ukrajinka, Amurská oblasť):
- 79. ťažký bombardovací letecký pluk (79. TBAP) – Tu-95MS (Ukrajinka, Amurská oblasť)
- 182. ťažký bombardovací letecký pluk (182. TBAP) – Tu-95MS (Ukrajinka, Amurská oblasť)
- 200. ťažký bombardovací letecký pluk (200. TBAP) – Tu-22M3 SVP-24-22 Gefest, Tu-22M3 (Belaja, Irkutská oblasť)
- letecká komandatúra letiska Srednij Ostrov (Srednij Ostrov, Krasnojarský kraj)
- 444. ťažký bombardovací letecký pluk (444. TBAP) – Tu-22M3 (Belaja, Irkutská oblasť)
- 181. samostatná zmiešaná letka (181. OSAE) – An-12BK, An-26, An-30 (Belaja, Irkutská oblasť)
- 199. letecká základňa (199. AvB) – Mi-8AMTŠ-VA, Mi-26 (Tiksi, Jakutsko)
- 43. gardové centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu diaľkového letectva (43. GvCBPiPLSDA) (Riazaň/Ďagilevo, Riazanská oblasť):
- 27. zmiešaný letecký pluk (27. SAP) – An-12BK, An-26, Tu-134UBL, Tu-134UBKM (Tambov)
- 49. cvičný ťažký bombardovací letecký pluk (49. UTBAP) – Tu-22M3 SVP-24-22 Gefest, Tu-22M3, Tu-95MS (Riazaň/Ďagilevo, Riazanská oblasť)
- 203. samostatný gardový letecký pluk tankovacích lietadiel (203. OGvAPSZ) – Il-78, Il-78M (Riazaň/Ďagilevo, Riazanská oblasť)
- 22. gardová ťažká bombardovacia letecká divízia (22. GvTBAD) (Engels, Saratovská oblasť):
Veliteľstvo vojenského transportného letectva (Moskva)
[upraviť | upraviť zdroj]- 61. armáda vojenského transportného letectva (61. AVTA) (Migalovo, Tverská oblasť):
- Letecký útvar Veliteľstva vojenského transportného letectva (BChAT KVTA) – Tu-134AK, An-12BK, An-26, Mi-8MTV-2 (Migalovo, Tverská oblasť)
- 224. letecký oddiel (224. LO) (Migalovo, Tverská oblasť)
- letka (AE) – An-124-100 (Sešča, Brianska oblasť)
- oddiely na základniach Migalovo, Pskov, Taganrog, Orenburg a Ulianovsk/Vostočnyj – Il-76MD
- 12. vojenská transportná letecká divízia (12. VTAD) (Migalovo, Tverská oblasť):
- 196. gardový vojenský transportný letecký pluk (196. GvVTAP) – Il-76MD (Migalovo, Tverská oblasť)
- 334. vojenský transportný letecký pluk (334. VTAP) – Il-76MD (Pskov)
- 566. vojenský transportný letecký pluk (566. VTAP) – An-124 (Sešča, Brianska oblasť)
- 76. vojenská transportná letka (76. VTAE) – An-22A, An-124-100 (Migalovo, Tverská oblasť)
- 18. vojenská transportná letecká divízia (18. VTAD) (Orenburg):
- 117. vojenský transportný letecký pluk (117. VTAP) – Il-76MD, An-12PPS, Il-22PP (Orenburg)
- 235. vojenský transportný letecký pluk (235. VTAP) – Il-76MD, Il-476 (Ulianovsk/Vostočnyj)
- 708. gardový vojenský transportný letecký pluk (708. GvVTAP) – Il-76MD (Taganrog, Rostovská oblasť)
- 610. centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu vojenského transportného letectva (610. CBPiPLSVTA) (Ivanovo/Severnyj):
Veliteľstvo vzdušných síl (Moskva)
[upraviť | upraviť zdroj]- Letecká skupina Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie v Sýrii (AG VKS RF v Sirii) (Humajmím, Sýria; Šajrát, Sýria; Tijás, Sýria; Hamadán, Irán):[16][17]
- bombardovacia letka – Su-24M,
- stíhací-bombardovací roj – Su-34
- stíhacia letka – Su-30SM, Su-35S/Su-27SM, MiG-29SMT
- zmiešaná vrtuľníková letka – Mi-24P/Mi-8AMTŠ/Ka-52/Mi-28N
- An-30, Il-20M
- 4. štátne centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu (4. GCBPiPLS) (Lipeck):
- 148. centrum bojovej prípravy (148. CBP) – MiG-31BSM, MiG-31BM (Savaslejka, Nižnonovgorodská oblasť)
- 968. skúšobno-inštruktorský zmiešaný letecký pluk (968. IISAP) – Su-35S, Su-30SM, Su-27SM, Su-27SM3, Su-27UB, MiG-29S, MiG-29UB, MiG-29SMT, MiG-29UBT, Su-24M, Su-24M2, Su-24MR, Su-24MP, Su-34, Su-25SM3, Su-25SM, Su-25BM, Su-25UB (Lipeck)[pozn. 1]
- 4020. základňa rezervného personálu (4020. BRS) – MiG-29, MiG-31, Su-27 (Lipeck)
- 8. letecká divízia špeciálneho určenia (8. ADON) (Moskva/Čkalovskij):
- 353. letecký pluk špeciálneho určenia (353. APON) – Il-62M, Il-18D, Il-18V, Tu-134AK, An-140-100, An-148-100E, L-410 Turbolet (Moskva/Čkalovskij)
- 354. letecký pluk špeciálneho určenia (354. APON) – Il-76MD, An-12BK, An-26, An-72, Mi-8AMTŠ-1, Mi-8MT, Ka-226.80 (Moskva/Čkalovskij)
- 223. letecký oddiel (223. LO) – Il-62M, Il-76MD, Tu-154B-2 (Moskva/Čkalovskij)
- 226. samostatný zmiešaný letecký pluk (226. OSAP) – Il-20M, Tu-214ON, Tu-154M, An-30, An-26, Mi-8 (Kubinka, Moskovská oblasť)
- 35. samostatná zmiešaná letka (35. OSAE) – An-72, An-26, Mi-8MT (Kapustin Jar, Astrachánska oblasť)
- 185. centrum bojovej prípravy a bojového použitia Vzdušno-kozmických síl Ruskej federácie (185. CBPiBPr VKS RF) (Privolžskij, Astrachánska oblasť):
- 116. centrum bojovej prípravy (116. CBP) – MiG-29S, MiG-29UB, MiG-29SMT, MiG-29UBT (Privolžskij, Astrachánska oblasť)
- 237. gardové centrum ukážok leteckej techniky (237. GvCPAT) (Kubinka, Moskovská oblasť):
- Letecká skupina vyššej pilotáže „Ruskí rytieri“ – Su-30SM, Su-27P, Su-27UBP, Su-35S (Kubinka, Moskovská oblasť)
- Letecká skupina vyššej pilotáže „Striži“ – MiG-29S, MiG-29UB (Kubinka, Moskovská oblasť)
- 344. centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu (344. CBPiPLS) (Toržok, Tverská oblasť):
- 92. skúšobno-inštruktorská vrtuľníková letka (92. IIVE) – Mi-8AMTŠ, Mi-24P (Klin, Moskovská oblasť)
- 696. skúšobno-inštruktorský vrtuľníkový pluk (696. IIVP) – Ka-52, Mi-28N, Mi-28UB, Mi-35M, Mi-26, Mi-8AMTŠ, Mi-8MTV-5, Ansat-U (Toržok, Tverská oblasť)
- Akrobatická skupina „Berkuty“ – Mi-28N, Ka-52 (Dobrynskoje, Vladimírska oblasť)
- 929. štátne letové skúšobné centrum Ministerstva obrany Ruskej federácie (929. GLIC MO RF) (Achtubinsk, Astrachánska oblasť):
- 267. centrum technologickej prípravy (267. CTP) – Su-57, Su-35S, Su-30SM, MiG-29SMT, MiG-29UBT, MiG-31BSM, Su-25SM, Su-34 (Achtubinsk, Astrachánska oblasť)
- 1338. skúšobné centrum (1338. IC) – Il-976, Il-80, Il-82, Il-22M, Il-20M, Tu-214R, Il-76MD (Moskva/Čkalovskij)
- 75. samostatná zmiešaná letka (75. OSAE) – An-12, An-26, An-72, Tu-134AK, Mi-8MTV-5, Mi-8MTV-2 (Achtubinsk, Astrachánska oblasť)
- 395. samostatná skúšobná letka (395. OIAE) – An-26, An-72, Mi-8R, Mi-8MT, Mi-24R (Bagaj-Baranovka, Saratovská oblasť)
Výcvikové jednotky
[upraviť | upraviť zdroj]- Krasnodarské vyššie vojenské letecké učilište pilotov (KVVAUL) (Krasnodar):
- 627. cvičný letecký pluk (627. UAP) – L-39C Albatros (Tichoreck, Krasnodarský kraj)
- 704. cvičný letecký pluk (704. UAP) – L-39C Albatros (Kotelnikovo, Volgogradská oblasť)
- 797. cvičný letecký pluk (797. UAP) – Su-27UB, MiG-29UB, Su-25UB, Jak-130 (Kuščiovskaja, Krasnodarský kraj)
- 783. výcvikové centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu (783. UCBPiPLS) (Armavir, Krasnodarský kraj):
- 713. cvičný letecký pluk (713. UAP) – Jak-130 (Armavir, Krasnodarský kraj)
- 761. cvičný letecký pluk (761. UAP) – L-39C Albatros (Majkop/Chanskaja, Adygejsko)
- 785. výcvikové centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu diaľkového letectva (785. UCBPiPLSDA) (Balašov, Saratovská oblasť):
- 606. cvičný letecký pluk (606. UAP) – An-26, DA42T (Balašov, Saratovská oblasť)
- 666. cvičný letecký pluk (666. UAP) – L-410UVP-E20 Turbolet (Rtiščevo, Saratovská oblasť)
- 786. výcvikové centrum bojovej prípravy a preškoľovania letového personálu (786. UCBPiPLS) (Borisoglebsk, Voronežská oblasť):
- 160. cvičný letecký pluk (160. UAP) – Jak-130 (Borisoglebsk, Voronežská oblasť)
- 644. cvičný letecký pluk (644. UAP) – L-39C Albatros (Mičurinsk, Tambovská oblasť)
- Vojenské učebno-vedecké centrum vzdušných síl (VUNC VVS) (Voronež):
- Vojenské letecké inžinierske učilište (VAIU) – Su-34, Su-27, Su-25, Tu-22, Tu-95, Il-76 (Voronež/Baltimor)
- Čeľabinský vyšší vojenský letecký inštitút navigátorov (ČVVAIŠ) (Čeľabinsk):
- Syzraňský vojenský letecký inštitút (SVAI) (Syzraň, Samarská oblasť):
- 131. cvičný vrtuľníkový pluk (131. UVP) – Ansat-U, Ka-226.80 (Saratov/Sokol)
- 484. cvičný vrtuľníkový pluk (484. UVP) – Mi-24, Mi-8MT (Syzraň, Samarská oblasť)
- 626. cvičný vrtuľníkový pluk (626. UVP) – Mi-8MT (Pugačiov, Saratovská oblasť)
Lietadlový park
[upraviť | upraviť zdroj]Lietadlo | Fotografia | Krajina pôvodu | Typ | Verzie | V službe[18] | Poznámky |
---|---|---|---|---|---|---|
Stíhacie lietadlá | ||||||
Mikojan-Gurevič MiG-29 | ZSSR Rusko |
viacúčelové stíhacie lietadlo | MiG-29A MiG-29S MiG-29SMT MiG-29UB MiG-29UBT |
2 65 52 51 8[19] |
||
Mikojan-Gurevič MiG-31 | ZSSR Rusko |
prepadové stíhacie lietadlo | MiG-31BM/BSM MiG-31K MiG-31BP |
111[20] 10[21] 11 |
Celkovo 111 strojov je v službe v prvej línii, pričom ďalších 125 strojov je v rezerve pripravených na použitie.[22] V roku 2018 bol zavedený do výzbroje nový variant MiG-31K, resp. MiG-31BP, ktorý slúži ako nosič strely vzduch-zem dlhého doletu Ch-47M2 Kinžal.[23] | |
Suchoj Su-27 | ZSSR Rusko |
stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády | Su-27 Su-27P Su-27SM Su-27SM3 Su-27SK Su-27UB Su-27UBK Su-27UBM Su-27UBP Su-27UP |
38 33 68 44[24] 4 18 4 2 5 8 |
Modernizačný program z verzie S na štandard SM začal v roku 2010. Lietadlá by po tejto modernizácii mali zostať v službe minimálne do roku 2020.[25][26][27] | |
Suchoj Su-30 | Rusko | viacúčelové stíhacie lietadlo | Su-30M2 Su-30SM |
44[28] 122[29] |
||
Suchoj Su-35 | Rusko | viacúčelové stíhacie lietadlo | Su-35S | 128 | V decembri 2019 bola uzavretá zmluva na nákup ďalších 80 strojov Su-35S, pričom celá objednávka má byť zrealizovaná do roku 2025. | |
Suchoj Su-57 | Rusko | stealth viacúčelové stíhacie lietadlo na vybojovanie vzdušnej nadvlády | Su-57 | 4 | Prvý Su-57 vstúpil do služby u Vzdušných síl Ruskej federácie dňa 25. decembra 2020.[30] | |
Bojové lietadlá | ||||||
Suchoj Su-24 | ZSSR Rusko |
taktický bombardér | Su-24M/M2 Su-24MR Su-24MP |
111 48 1[18] |
70% flotily bude nahradených lietadlami Su-34. Zvyšok bude modernizovaný na štandard Su-24M2.[31][32] Lietadlá Su-24MR vykonávajú prieskumnú úlohu. | |
Suchoj Su-25 | ZSSR Rusko |
lietadlo priamej podpory pozemných vojsk | Su-25 Su-25SM/SM3 Su-25UB |
48 135 46 |
||
Suchoj Su-34 | Rusko | stíhací bombardér | Su-34 | 147[33] | ||
Bombardovacie lietadlá | ||||||
Tupolev Tu-22M | ZSSR Rusko |
strategický bombardér | Tu-22M3 Tu-22MR |
67 1[18][34] |
30 lietadiel bude do roku 2020 modernizovaných na štandard Tu-22M3M.[35] | |
Tupolev Tu-95 | ZSSR Rusko |
strategický bombardér | Tu-95MS
Tu-95MSM |
48 | Do roku 2020 je plánované zmodernizovať celkovo 20 bombardérov na štandard Tu-95MSM.[36] | |
Tupolev Tu-160 | ZSSR Rusko |
strategický bombardér | Tu-160 Tu-160M |
10 10 |
Prvý modernizovaný Tu-160M bol zavedený do služby v novembri 2014 a ďalšie dva v roku 2015.[37] Modernizácia strojov by mala byť dokončená do roku 2020. Flotila bombardérov Tu-160 sa zvýši na celkovo 50 strojov podľa plánu, ktorý predstavil vtedajší veliteľ vzdušných síl generálplukovník Viktor Bondarev dňa 28. mája 2015. | |
Dopravné lietadlá | ||||||
Antonov An-12 | ZSSR | taktické dopravné lietadlo | An-12BK | 62[18] | ||
Antonov An-22 | ZSSR | strategické dopravné lietadlo | An-22A | 4[18] | ||
Antonov An-26 | ZSSR | taktické dopravné lietadlo | An-26 An-26D An-26KPA An-26M An-26Š |
115[18] | ||
Antonov An-72 | ZSSR | taktické dopravné lietadlo | An-72 An-72P |
28[18] | ||
Antonov An-124 | ZSSR | strategické dopravné lietadlo | An-124-100 | 24[18] | Celkovo 22 lietadiel bude do roku 2020 zmodernizovaných na štandard An-124-100. Ďalších 14 lietadiel An-124 je v rezerve. | |
Antonov An-140 | Ukrajina Rusko |
dopravné lietadlo (VIP) | An-140-100 | 7[18] | Ďalšie tri lietadlá sú objednané. | |
Antonov An-148 | Ukrajina Rusko |
dopravné lietadlo (pre cestujúcich) | An-148-100E | 18[38] | ||
Iliušin Il-18 | ZSSR | dopravné lietadlo (pre cestujúcich) | Il-18V Il-18D |
8 | ||
Iliušin Il-62 | ZSSR Rusko |
dopravné lietadlo (pre cestujúcich) | Il-62M | 6 | ||
Iliušin Il-76 | ZSSR Rusko |
strategické dopravné lietadlo | Il-76M/MD Il-76MD-M Il-76MD-90A |
~130 14 14 |
Do roku 2025 bude 41 lietadiel zmodernizovaných na štandard Il-76MD-M. Do konca roku 2028 by ruské letectvo malo mať celkovo 27 nových lietadiel Il-76MD-90A. | |
Let L-410 Turbolet | Česko | viacúčelové dopravné lietadlo | L-410UVP-E20 L-410UVP-E3 |
39[18] | ||
Tupolev Tu-134 | ZSSR | dopravné lietadlo (pre cestujúcich) | Tu-134AK | 4 | ||
Tupolev Tu-154 | ZSSR Rusko |
dopravné lietadlo (pre cestujúcich) | Tu-154M Tu-154B-2 |
22[18] | ||
Lietadlá špeciálneho určenia | ||||||
Antonov An-12 | ZSSR | lietadlo pre rádioelektronický boj | An-12PPS | 4 | ||
Antonov An-26 | ZSSR | lietadlo pre rádioelektronický boj | An-26RTR | 1 | ||
Antonov An-30 | ZSSR | prieskumné lietadlo | An-30 | 15 | ||
Beriev A-50 | ZSSR Rusko |
lietadlo včasnej výstrahy a riadenia | A-50M A-50U Il-976 |
10 5 1 |
Ďalších 14 lietadiel A-50 je v rezerve.[39] | |
Iliušin Il-20 | ZSSR | lietadlo pre rádioelektronický prieskum | Il-20M | 9 | Stroje majú byť nahradené lietadlami Tu-214R. | |
Iliušin Il-22 | ZSSR | lietadlo velenia a riadenia | Il-22M Il-22 |
13 2 |
||
Iliušin Il-22 | ZSSR | lietadlo pre rádioelektronický boj | Il-22PP | 3 | ||
Iliušin Il-78 | ZSSR Rusko |
tankovacie lietadlo | Il-78 Il-78M |
8 12[18] |
Tri lietadlá Il-78 sú v rezerve. | |
Iliušin Il-80 | ZSSR | lietadlo velenia a riadenia | Il-80 | 4 | Ďalšie dve lietadlá sú v rezerve. | |
Iliušin Il-82 | ZSSR | lietadlo velenia a riadenia/retranslačné lietadlo | Il-82 | 2 | Ďalšie lietadlo je v rezerve. | |
Tupolev Tu-214R | Rusko | lietadlo pre rádioelektronický prieskum retranslačné lietadlo lietadlo velenia a riadenia |
Tu-214R Tu-214ON Tu-214SR Tu-214PU-SBUS |
6 4 2 2[40] |
Náhrada za stroje Il-20M. V júni 2016 bola uzavretá zmluva na dodávku tretieho lietadla Tu-214R.[41] | |
Cvičné lietadlá | ||||||
Aero L-39 Albatros | Česko-Slovensko | cvičné prúdové lietadlo | L-39C | ~150[18] | Majú byť nahradené lietadlami Jak-130. | |
Diamond DA42 | Rakúsko | ľahké cvičné lietadlo | DA42T | 22 | ||
Jakovlev Jak-130 | Rusko | cvičné prúdové lietadlo | Jak-130 | 146[42] | V apríli 2016 informovalo Ministerstvo obrany RF o uzavretí zmluvy na nákup ďalších 30 lietadiel Jak-130, ktoré majú byť dodané do konca roku 2018 a viac ak 80 do roku 2024.[43] | |
Tupolev Tu-134 | ZSSR | cvičné lietadlo | Tu-134Š Tu-134UBL Tu-134UBKM |
36[18] | ||
Vrtuľníky | ||||||
Kamov Ka-28 | ZSSR | viacúčelový vrtuľník | Ka-28 | 9 | ||
Kamov Ka-29 | ZSSR | viacúčelový vrtuľník | Ka-29 | 12 | ||
Kamov Ka-50 | ZSSR Rusko |
bojový vrtuľník | Ka-50 | 12 | Zrušené v prospech Ka-52. | |
Kamov Ka-52 | Rusko | bojový vrtuľník | Ka-52 | 164 | ||
Kamov Ka-226 | Rusko | viacúčelový vrtuľník | Ka-226.80 | 64[18] | ||
Kazan Ansat | Rusko | viacúčelový vrtuľník | Ansat-U | 104[18] | ||
Mil Mi-8 | ZSSR Rusko |
viacúčelový vrtuľník | Mi-8MT Mi-8MTV-2 Mi-8MTV-5 Mi-8AMT Mi-8AMTŠ Mi-8AMTŠ-1 Mi-8AMTŠ-VA |
~680 | ||
Mil Mi-24 | ZSSR Rusko |
bojový/dopravný vrtuľník | Mi-24D Mi-24V Mi-24VP Mi-24P Mi-24PN |
~160[18] | ||
Mil Mi-35 | Rusko | bojový/dopravný vrtuľník | Mi-35M | 146 | ||
Mil Mi-26 | ZSSR Rusko |
ťažký dopravný vrtuľník | Mi-26 Mi-26T Mi-26TZ |
80 | Ďalších 32 vrtuľníkov je objednaných. | |
Mil Mi-28 | Rusko | bojový vrtuľník | Mi-28NM Mi-28UB |
135 36 |
V blízkej budúcnosti sa plánujú dodávky Mi-28NM a modernizácia Mi-28N na štandard Mi-28NM. Do roku 2025 má byť dodaných celkovo 62 kusov Mi-28UB. |
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Akrobatická skupina „Sokoli Ruska“ používa lietadlá Su-27, Su-30SM, Su-34, Su-35S a Su-25.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BBC NEWS Europe Russia restarts Cold War patrols [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
- ↑ BBC Sport (International version) [online]. news.bbc.co.uk, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
- ↑ One-third Russian fighter jets old and unsafe: report [online]. reuters.com, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
- ↑ PIKE, John. Weapons of Mass Destruction (WMD) [online]. globalsecurity.org, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
- ↑ АЛЕКСАНДР, Зелин. Александр Зелин — Военный совет — Эхо Москвы, 14.08.2010 [online]. echo.msk.ru, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
- ↑ РИА Новости: Александр Зелин: С-400 начнет защищать границы России в 2012 году [online]. aex.ru, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Максимальный налет летчика в Западном военном округе превысил 215 часов в год [online]. sdelanounas.ru, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
- ↑ TASR. Rusko zlúčilo zložky svojej armády, vznikli vzdušno-kozmické sily. SME (Bratislava: Petit Press), 2015-08-03. Dostupné online [cit. 2018-02-24]. ISSN 1335-4418.
- ↑ Helene Cooper, Michael R. Gordon and Neil MacFarquhar. Russians Strike Targets in Syria, but Not ISIS Areas [online]. nytimes.com, 2015-09-30, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online.
- ↑ Russian Air Force Receives First New MiG-35 Fighters [online]. themoscowtimes.com, 2019-06-17, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online.
- ↑ Ruské letectvo získalo prvé dva MiGy-35 [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2019-06-18]. Dostupné online. Archivované 2020-01-14 z originálu.
- ↑ ВКС [online]. milkavkaz.com, [cit. 2018-11-16]. Dostupné online.
- ↑ Первые Су-34 для 277-го бомбардировочного авиационного полка [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Два последних самолета Ан-148-100Е ВКС России поступили в 32-й авиационный полк [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2019-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Аэродром Хабаровск-Центральный. Армия-2018 [online]. https://panterka93.livejournal.com, [cit. 2019-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Rusko si predĺžilo prenájom základne Humajmím o ďalšie polstoročie [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online. Archivované 2018-11-12 z originálu.
- ↑ Sýrska bojová previerka [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online. Archivované 2018-11-12 z originálu.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q World Air Forces 2019 [online]. flightglobal.com. Dostupné online.
- ↑ ВКС России планируют иметь 700 истребителей [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Еще три модернизированных МиГ-31БМ поступили в 22-й гвардейский истребительный авиационный полк [online]. vpk.name, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Ten MIG-31 fighter jets fitted with Kinzhal air-launched missiles on test combat duty [online]. tass.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Sputnik. Russia to Field MiG-31 Replacement by 2020 - Commander [online]. sputniknews.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ GROHMANN, Jan. Ruský záchytný stíhač MiG-31 s protisatelitní raketou [online]. armadninoviny.cz, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Еще три модернизированных истребителя Су-27СМ(3)
- ↑ NEČAJEV, Gennadij. Су-27 предлагают списать [online]. samara-airlines.ru, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online. Archivované 2015-06-29 z originálu.
- ↑ ВВС России получат восемь новых истребителей Су-27СМ [online]. lenta.ru, 18:47, 3 ноября 2011, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ AirForces Monthly, Dec 2010
- ↑ ВКС России получили последние два истребителя Су-30М2 [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ ВКС России поставлен последний истребитель Су-30СМ по гособоронзаказу 2018 года [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-25]. Dostupné online.
- ↑ Ruské letectvo dostalo prvú Su-57 [online]. leteckymagazin.sk, [cit. 2020-12-29]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ ВВС России ускорят модернизацию бомбардировщиков Су-24 [online]. lenta.ru, 13:51, 21 октября 2011, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ нПСФХЕ: ббя пНЯЯХХ ЯОХЬСР АНЛАЮПДХПНБЫХЙХ яС-24 Й 2020 ЦНДС [online]. Lenta.ru, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online.
- ↑ Полк на аэродроме Бесовец получил еще пять истребителей Су-35С [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-12-24]. России получили еще четыре бомбардировщика Су-34 Dostupné online.
- ↑ Авария бомбардировщика Ту-22М3 в Шайковке [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Ту-22М3 сделают убийцу ЕвроПРО Ради высокоточной ракеты бомбардировщику поменяют всю электронику - ВПК.name [online]. Vpk.name, [cit. 2012-10-09]. Dostupné online.
- ↑ Редакция tvzvezda.ru. «Медведь», несущий мощь в 200 килотонн: почему НАТО боится Ту-95? [online]. tvzvezda.ru, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Шойгу: ядерная триада России на 55% оснащена современными вооружениями [online]. ria.ru, 20151211T1408+0300Z, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Последний российский Ан-148 [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Четвертый модернизированный самолет А-50У [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Самолет наблюдения Ту-214ОН "Открытое небо" прошел международную сертификацию [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Министерство обороны России заключило контракт на постройку третьего самолета Ту-214Р [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ ВКС России получили еще три самолета Як-130 [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
- ↑ Контракт еще на 30 самолетов Як-130 для ВКС России [online]. bmpd.livejournal.com, [cit. 2018-11-11]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vzdušné sily Ruskej federácie
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Vzdušné sily Ruskej federácie na oficiálnej stránke ruského ministerstva obrany (po rusky)
- Neoficiálna stránka (po rusky)
- Fotografie (po rusky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Военно-воздушные силы Российской Федерации na ruskej Wikipédii a Ruské letectvo na českej Wikipédii.