Würzburg (radar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Nákres radaru Würzburg
Radar Obrovský Würzburg

Würzburg bol radar určený pre riadenie svetlometov a protilietadlového delostrelectva používaný Nemeckou ríšou počas druhej svetovej vojny. Vyrábala ho firma Telefunken. Bol to prvý radar na svete, ktorý umožňoval riadenie paľby v noci alebo cez mraky.[1] V krátkom období sa používal aj na riadenie nočných stíhačov. Jeho väčšia modifikácia niesla meno Obrovský Würzburg.

Radary Würzburg boli zaradené do služby v roku 1940 a bolo ich vyrobených 3 000 - 4 000 kusov. Radary Obrovský Würzburg boli zaradené do služby v roku 1941 a bolo ich vyrobených okolo 1 500.

Technické parametre[upraviť | upraviť zdroj]

Radar FuMG 39 Würzburg FuMG 65 Obrovský Würzburg (Würzburg Riese)
Účel riadenie svetlometov a
protilietadlového delostrelectva
riadenie stíhačiek a
protilietadlového delostrelectva
Mobilný áno nie
Priemer antény 3,05 m 7,62 m
Frekvenčný rozsah 553 – 566 MHz (pôvodne)
517 – 529 MHz (od jesene 1943)
440 – 470 MHz (od konca roku 1944)
553 – 566 MHz (pôvodne)
517 – 529 MHz (od jesene 1943)
Maximálny výkon 7 – 11 kW
Opakovacia frekvencia 3 750 Hz 1 875 Hz
Dosah 40 km 64 km

Taktika riadenia nočných stíhačov[upraviť | upraviť zdroj]

Od konca roku 1940, po rozbehnutí výroby, sa začali radary Würzburg používať na staniciach pozemného riadenia nočných stíhačov spolu s radarom včasného varovania Freya. Zostavu tvorili zvyčajne dva radary Würzburg a jeden radar Freya. Freya zabezpečila zachytenie cieľa ktorého sledovanie prevzal jeden Würzburg. Druhý Würzburg sledoval navádzanú vlastnú stíhačku. Operátori vykresľovali na špeciálnom riadiacom stole Seeburg dráhy oboch lietadiel a rádiom navádzali pilota stíhačky. Od jari 1941 boli radary Würzburg v tejto role postupne nahradzované vylepšenou väčšou verziou radaru s označením Obrovský Würzburg.[2]

Protiopatrenia[upraviť | upraviť zdroj]

Briti v druhej polovici roku 1941 zachytili signály s frekvenciou 570 MHz, ktoré zatiaľ nevedeli priradiť žiadnemu známemu zariadeniu. Koncom novembra 1941 sa podarilo vyfotografovať prieskumnému lietadlu radarovú stanicu v Saint-Jouin-Bruneval na pobreží okupovaného Francúzska. Okrem známych radarov Freya bol na fotografiách zachytený aj neznámy menší objekt. Po niekoľkých opakovaných letoch sa potvrdilo, že ide o radar Würzburg. Tento sa Briti rozhodli Nemcom ukradnúť, čo sa aj úspešne podarilo počas prepadovej operácie Biting v noci z 27. na 28. februára 1942.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Window

Na základe skúmania vlastností získaného radaru sa ukázalo že účinným rušením bude zhadzovanie tenkých kovových pásikov, ktoré niesli kódové označenie Window. S operačným nasadením sa však z rôznych dôvodov čakalo až do júla 1943. V priebehu leta 1943 začali byť bombardovacie lietadlá RAF vybavované varovným systémom Boozer, ktorý pilotovi svetelne signalizoval, ak bolo lietadlo sledované lúčom radaru Würzburg.[3]

Úpravy radaru[upraviť | upraviť zdroj]

Proti rušeniu[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé čiastočné protiopatrenie, ktoré dostalo kódové označenie Würzlaus, sa objavilo asi týždeň po prvom použití Window. Pracovalo na princípe Dopplerovho efektu, ktorý sa prejaví zmenou frekvencie odrazeného lúča od predmetu, pohybujúceho sa smerom ku alebo od radaru. Využívalo fakt, že Window po vypustení rýchlo stratia vodorovnú zložku rýchlosti. Systém ale fungoval iba pri podmienkach, keď boli smer a rýchlosť lietadla voči radaru vo vhodnej kombinácii a vypustené pásiky neboli unášané silným vetrom.[4]

Ďalšie čiastkové opatrenie s kódovým označenim Nürnberg, využívalo myšlienku, že pravidelne rotujúce vrtule lietadla namodulujú odrazený signál a tento špecifický šum po premene na zvukový signál by mala byť obsluha v slúchadlách rozlíšiť. Opatrenie bolo medzi operátormi radarov veľmi nepopulárne a len niektorí z nich ho dokázali aj využívať.[5]

Pre zlepšenie detekcie[upraviť | upraviť zdroj]

Spoločnosť Telefunken upravila niektoré radary Würzburg tak, aby bolo do ich taniera možné zabudovať prístroj Naxos, ktorý reagoval na vysokofrekvenčný signál britského radaru H2S. Takto upravené prijímače dostali označenie Naxburg (Naxos + Würzburg). Prvé zariadenie bolo úspešne otestované 22. septembra 1943 pri Essene a zaznamenalo signály z prilietavajucich lietadiel na vzdialenosť okolo 250 km. Na základe testov boli objednané ďalšie radary Naxburg a vytvorená organizácia na sledovanie prilietavajucich bombardovacích skupín.[6]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Price (2006, s. 51)
  2. Price (2006, s. 55)
  3. Price (2006, s. 106)
  4. Price (2006, s. 162)
  5. Price (2006, s. 163)
  6. Price (2006, s. 164)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • PRICE, Alfred. Nástroje temnot. Historie elektronické války 1939 – 1945. Praha : Mladá fronta, 2006. 272 + 16 s. ISBN 80-204-1373-1. (česky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]