Władysław Sikorski
| Władysław Sikorski | |
| poľský vojenský a politický líder | |
 Sikorski v roku 1942 | |
| Iné mená | Gazda |
|---|---|
| Štát pôsob. | Poľsko |
| Narodenie | 20. máj 1881 Tuszów Narodowy, Rakúsko-Uhorsko (dnes Poľsko) |
| Úmrtie | 4. júl 1943 (62 rokov) Gibraltár |
| Profesia | Vojak, politik |
| Manželka | Helena Zubczewska |
| Deti | Zofia Leśniowska |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Władysław Sikorski |
Władysław Eugeniusz Sikorski (* 20. máj 1881, Tuszów Narodowy – † 4. júl 1943, Gibraltár) bol poľský vojenský a politický líder, vojak, generálporučík poľskej armády, predseda vlády a minister vojenských záležitostí druhej Poľskej republiky, od 30. septembra 1939 predseda poľskej exilovej vlády, najprv vo Francúzsku, potom vo Veľkej Británii, zakladateľ a hlavný veliteľ poľských ozbrojených síl na Západe.
Pred prvou svetovou vojnou Sikorski založil niekoľko tajných organizácií, ktoré podporovali vec poľskej nezávislosti, a zúčastnil sa na ich činnosti. Počas prvej svetovej vojny bojoval s vyznamenaním v Poľských légiách a neskôr v novovytvorenej poľskej armáde počas poľsko-sovietskej vojny v rokoch 1919 až 1921. V tejto vojne zohral významnú úlohu v rozhodujúcej bitke o Varšavu (1920). V prvých rokoch druhej poľskej republiky zastával Sikorski vládne funkcie vrátane funkcie predsedu vlády (1922 až 1923) a ministra vojenských záležitostí (1923 až 1924). Po májovom prevrate Józefa Piłsudského v roku 1926 a hoci ostal počas samotného prevratu neutrálny, v roku 1928 sa postavil do opozície.[1] Po nastolení sanačnej vlády upadol v nemilosť nového režimu.
Počas druhej svetovej vojny sa Sikorski stal predsedom poľskej exilovej vlády, vrchným veliteľom poľských ozbrojených síl a energickým obhajcom poľskej veci v diplomatickej oblasti. Podporoval obnovenie diplomatických vzťahov medzi Poľskom a Sovietskym zväzom, ktoré boli prerušené po sovietskom pakte s Nemeckom a invázii do Poľska v roku 1939, avšak sovietsky vodca Josif Stalin prerušil sovietsko-poľské diplomatické vzťahy v apríli 1943 po Sikorského žiadosti, aby Medzinárodný Červený kríž vyšetril masaker v Katyňskom lese.
V júli 1943 sa lietadlo so Sikorským zrútilo do mora hneď po štarte z Gibraltáru, pričom zahynuli všetci na palube okrem pilota. Presné okolnosti Sikorského smrti boli sporné a dali vzniknúť viacerým rôznym teóriám o havárii a jeho smrti. Sikorski bol najprestížnejším vodcom poľských exulantov.
Rady a vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]
Okrem mnohých iných radov a vyznamenaní bol Sikorski nositeľom týchto československých vyznamenaní:
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Wladyslaw Sikorski | Biography & Facts | Britannica [online]. www.britannica.com, [cit. 2023-03-28]. Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Władysław Sikorski
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Władysław Sikorski na anglickej Wikipédii a Władysław Sikorski na poľskej Wikipédii.