Walther von Brauchitsch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Walther von Brauchitsch
Bundesarchiv Bild 183-E00780, Walther von Brauchitsch.jpg

Narodenie 4. október 1881
Berlín, Nemecké cisárstvo
Úmrtie 18. október 1948 (67 rokov)
Hamburg, Západné Nemecko
Národnosť Nemec
Vojenská kariéra
Ozbrojené sily Nemecké cisárstvo Nemecké cisárstvo
Weimarská republika Weimarská republika
Nacistické Nemecko Nacistické Nemecko
Zložka Heer (Pozemné vojsko)
Hodnosť Poľný maršal
V službe 1901 – 1941
Účasť v bojoch
Vojny Prvá svetová vojna
Druhá svetová vojna

Walther von Brauchitsch (* 4. október 1881 – 18. október 1948) bol nemecký poľný maršal, štábny dôstojník, najvyšší veliteľ nemeckých pozemných síl v úvodných častiach druhej svetovej vojny.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v aristokratickej rodine. Jeho otec Bernhard Eduard von Brauchitsch bol generál jazdectva. Jeho rodina mala dlhú tradíciu významných vojenských osobností v nemeckých ozbrojených silách. Do armády vstúpil v roku 1901 ako príslušník gardového delostreleckého pluku. V roku 1904 získal hodnosť kapitán. Počas prvej svetovej vojny slúžil v štábnych funkciách XVI. zboru, 34. pechotnej divízie a Záložného gardového zboru.

V medzivojnovom období ďalej pôsobil v Reichswehre. Velil postupne delostreleckej batérii, pechotnému práporu. Neskôr získal štábny post na novozriadenom úrade Truppenamt, čo v podstate bolo krytie pre Nemecku zakázaný generálny štáb. V tejto úlohe sa podieľal na riešení organizácie činnosti motorizovaných oddielov s podporou letectva. V roku 1928 povýšený do hodnosti plukovník.

V roku 1933 bol povýšený do hodnosti generálporučíka a poverený vedením Königsbergského vojenského dištriktu a zároveň velením 1. divízie. O dva roky neskôr bol poverený vedením 1. armádneho zboru v Königsbergu a povýšený do hodnosti generál delostrelectva. Dozeral na vývoj protilietadlového kanónu kalibru 88 mm, ktorý sa v neskoršom období stal neoceniteľnou protilietadlovou aj protitankovou zbraňou. Prebral od Hitlera značné sumy peňazí a stal sa závislý na jeho finančnej pomoci.[1] Na jeseň 1937 sa stal veliteľom armádnej skupiny vo Východnom Prusku (Wehrkreis I).

V roku 1938 po odstúpení Wernera von Fritscha z funkcie veliteľa Hlavného veliteľstva pozemného vojska (Oberkommando des Heeres, OKH), po zinscenovanom obvinení, bol von Brauchitsch povýšený do hodnosti generálplukovník (Generaloberst) a poverený touto funkciou. Ako najvyšší veliteľ pozemných síl pôsobil od februára 1938 do decembra 1941, teda v období najvýznamnejších nemeckých útočných operácií. Von Brauchitsch súhlasil s viacerými nacistickými myšlienkami, avšak oponoval Hitlerovi pri jeho plánoch na teritoriálnu expanziu v prípade Rakúska a Československa. Nebol však natoľko odhodlaný ako jeho predchodca von Fritsch. Zároveň sa riadil myšlienkou, že ozbrojené zložky by sa mali držať od politiky v ústraní a mali plniť rozkazy, tak ako im to prikazuje vojenská prísaha.[1]

Podieľal sa na vypracovaní a vykonaní útočných operácií namierených proti Poľsku. Spolu so svojim podriadeným Franzom Halderom uvažoval v tomto období o zosadení Hitlera pre jeho ďalšie vojenské plány. Plány napadnúť Francúzsko považovali za nereálne. Napokon sa však podieľal na príprave útoku na Benelux a Francúzsko. Bol oponentom plánu navrhovaného von Mansteinom, ktorý počítal s nečakaným útokom cez Ardeny.[2] Oponoval Hitlerovi pri zastavení nemeckého postupu pred prístavom Dunkerque, pri ktorom sa podarilo veľkej časti britských pozemných síl uniknúť z obkľúčenia loďami (tzv. operácia Dynamo).

Po porážke Francúzska bol v júli 1940 spolu s ďalšími vysokými nemeckými dôstojníkmi povýšený do hodnosti poľného maršala. Na jar 1941 bol poverený plánovaním a realizáciou útoku na Juhosláviu a Grécko, čo sa mu úspešne podarilo do konca apríla 1941.

Následne sa podieľal na príprave útoku na Sovietsky zväz. Pred začiatkom ani počas bojov sa nepostavil proti žiadnym nevojenským a neľudským rozkazom armádnym jednotkám, ktoré boli vydané na popud Hitlera a boli namierené proti civilnému obyvateľstvu podrobených území a vojnovým zajatcom. V novembri 1941 utrpel infarkt. Bol Hitlerom obvinený z neúspechu nemeckého útoku na Moskvu počas operácie Tajfún a odvolaný z funkcie. Bol prevelený do zálohy, kde zostal po zvyšok vojny. Hitler ho v podstate dal internovať a držať na loveckom zámku Drei Röhren pri českej obci Strašice (okres Rokycany).[3]

Po skončení vojny bol zajatý anglickými jednotkami a najprv prevezený do tábora vo Walese. Bol obvinený z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Zomrel v nemocnici v britskom zajateckom tábore v okupovanom Hamburgu ešte pred začiatkom procesu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Mueller, G., Tucker, S.C., 2005, Brauchitsch, Heinrich Alfred Hermann Walther von (1881–1948). in Tucker, S.C. (Editor), World War II. A Student Encyclopedia. ABC Clio, Santa Barbara, s. 214 - 215
  2. Barnett, C., 1997, Hitlerovi generálové, Jota, Brno, 576 s.
  3. Konečný, V. Maršála Brauchitsche věznil Hitler v brdských Třech trubkách [online]. novinky.cz, 22-09-2011, [cit. 2017-07-23]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]