Weimarský stavač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Weimarský stavač
Weimaraner wb.jpg
Krajina pôvodu Nemecko
FCI kód 7/1.1/99
Štandardy FCI
Výška 57-65 cm (suky)
59-70 cm (psy)
Hmotnosť 25-40 kg
Pôvodné určenie poľovný pes
Terajšie určenie poľovný pes, spoločník
Názov v krajine pôvodu Weimaraner
Synonymá Weimar, weimaranský stavač
Zaužívaná skratka WS
Zoznam psích plemien
Black Paw.svg Psí portál

Weimarský stavač je plemeno psa uznané v FCI v skupine 7 pod číslom 99. Toto plemeno pochádza z Nemecka - okolia mesta Weimar.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod tohto plemena je nejasný. Existuje ohľadne toho mnoho dohadov, úvah a teórií. Jedna z verzií hovorí, že predkov weimarského stavača - sivomodrých francúzskych psov - doviezol z polovačky na konci 18teho storočia práve z Francúzska veľkovojvoda Karl August z Weimaru.[1] Týchto psov potom začali v jeho panstve volať "Psi Karla Augusta". Túto teóriu však dodnes spochybňuje viacero odborníkov. Odmietajú túto historku s pomerne logickým odôvodnením, že vo Francúzsku sa sivé stavače nikdy nevyskytovali a ani teraz nevyskytujú.

Isté historické zdroje hovoria, že knieža Karl August získal svojich sivých psov od uhorského kniežaťa Esterházyho počas pobytu na jeho panstve v českých kúpeľoch Teplice. Zachovala sa totiž listina, v ktorej knieža Esterházy píše svojmu priateľovi o tom, ako bol Karl August očarený jeho psami. Údajne si ich od neho aj zopár kúpil a odviezol do Weimaru.

Hoci nie je úplne jasné, odkiaľ knieža tieto psi do svojho regiónu priviezol, isté je, že keď sa tam dostali, rozdával ich svojim priateľom šľachtického pôvodu. Vďaka tomu sa títo psi v najbližších rokoch rozšírili do okolia Weimaru a Durínska.

Úplne presné informácie máme až od roku 1870. Istý slobodný zemepán Wintzingerode Knorr Adelsbarn šľachtil psov, ktoré boli známe ako weimarské stavače. Výzor týchto psov je dokonca zvečnený na obraze namaľovanom na prelome rokov 1871 a 1872. Na plátne je znázornený ležiaci weimarský stavač pochádzajúci z chovu menovaného pána.[2]

Vzhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Je to stredne veľký pes, psi majú výšku okolo 59-70 centimetrov, feny cca. 57-65 cm. Farba srsti je strieborná, srnčia alebo myšia šeď. Chlpy sú krátke (pri dlhosrstom weimarskom stavčovi samozrejme dlhé, ale ten sa vyskytuje zriedkavo) a jemné. Jeho tvar a línia tela sa zhoduje s ostatnými stavačmi. Oči má v šteňacom veku modré, keď vyrastie, sfarbia sa mu do šeda až jantárova.

Povaha[upraviť | upraviť zdroj]

Ostražitý, citlivý, všestranný, ľahko ovládateľný, povahovo pevný a náruživý lovecky upotrebiteľný pes so systematickým a vytrvalým hľadaním, nie však nadmerného temperamentu. Nos pozoruhodnej kvality. Ostrý na škodnú a dravú zver; taktiež ostražitý, ale nikdy agresívny. Spoľahlivý vo vystavovaní a v práci vo vode. Miluje deti a svojho pána, nerád zostáva sám a rád pracuje.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ŠEDIVÝ, Miroslav. Úvod [online]. pes-portal.sk, [cit. 2018-04-26]. Dostupné online.
  2. Kynologick� revue www.dogsk.sk [online]. dogsk.sk, [cit. 2018-04-26]. Dostupné online.
  3. weimarskystavac.com - Novinky [online]. weimarskystavac.com, [cit. 2018-04-26]. Dostupné online.

Odkazy[upraviť | upraviť zdroj]