Wellská katedrála

Wellská katedrála je katedrála anglikánskej cirkvi v anglickom meste Wells. Je sídlom biskupa diecéze Bath a Wells. Bola postavená v rokoch 1175 až 1490. Prevažná časť je postavená v ranogotickom slohu. Na jej východnej strane sa dochovali pôvodné mozaikové okná, čo je skutočnosť v rámci Anglicka nezvyčajná.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Existujú archeologické nálezy starovekého rímskeho mauzólea z miesta, kde stojí súčasná katedrála. Prvý kostol tu bol postavený v roku 705. Pozostatky jeho základov sa dochovali v krížovej chodbe katedrály. Najstaršou zachovalou časťou pôvodnej stavby sú pozostatky krstiteľnice pochádzajúce z roku 700.

Stavbu súčasnej katedrály začal biskup Reginald de Bohun, ktorý zomrel v roku 1184. Jej výstavba prebiehala od konca 12. do začiatku 13. storočia. Hlavná chrámová loď a priečna chrámová loď sú príkladom ranogotického slohu. Katedrála bola z väčšej časti dokončená v roku 1239 kedy bola vysvätená. Súčasťou prvej fázy výstavby bola i stavba biskupského paláca, zborovej školy, gymnázia, nemocnice pre pocestných a kaplnky.

Po dostavbe kapituly v roku 1306 sa ukázalo, že je stavba malá a nestačí pre narastajúci počet pútnikov, ktorí sa zúčastňovali bohoslužieb. Bola začatá dostavba zvýšenej hlavnej veže a osembokej hlavnej kaplnky vo východnom krídle, ktorá bola dokončená v roku 1326. Neskôr bolo rozšírené východné krídlo o knižnicu vybudovanú pod jeho piliermi, ubytovňu pre členov zboru a vikára. Od roku 1365 prebiehala ďalšia etapa výstavby katedrály, ktorej súčasťou bola stavba juhozápadnej veže západného krídla a západnej brány.

V čase vlády Henricha VII. bola stavba katedrály dokončená takmer do súčasnej podoby. Po rušení anglických kláštorov v roku 1541 sa príjmy katedrály znížili, boli predané niektoré cennosti a oltár bol presťahovaný do hlavnej lode. V období občianskej vojny boli zničené sochy, nábytok a okná katedrály.

V polovici 19. storočia boli vykonané významné opravy a rekonštrukcie. Sochy boli premiestnené do krížovej chodby a boli odstránené stredoveké maľby. Dôkladnou obnovou prešiel i chór. Pôvodné drevené lavice boli nahradené novými.

Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Unikátnym prvkom katedrály sú dvojito zahnuté invertované oblúky. Toto nezvyčajné architektonické riešenie bolo zvolené správcom katedrály Williamom Joyom v roku 1338, aby zabránil zosuvu hlavnej veže potom, čo na ňu bolo na začiatku 13. storočia pristavané ďalšie poschodie a zastrešenie.

Západné krídlo je vysoké 30 m a široké 46 m a bolo zdobené viac než 500 sochami, z ktorých sa dochovalo asi 300. V rokoch 1975 až 1986 bola uskutočnená jeho dôkladná očista a obnova.

Wellská katedrála obsahuje jednu z najväčších zbierok mozaikového skla. Veľa okien bolo v rokoch 1642 až 1643 zničených. Najstarším dochovaným oknom je okno v kapitule pochádzajúce z roku 1280 a dve okná v južnom chóre z roku 1310.