Whampoa (vojenská akadémia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vojenská akadémia Whampoa (中华民国陆军军官学校, Zhōnghuá mínguó lùjūn jūnguān xuéxiào), známa aj pod názvom Vojenská akadémia Chuang-pchu je akadémia, ktorú založil doktor Sunjatsen 6. februára v roku 1924. Bola výsledkom prvého spojenectva medzi Kuomintangom a Komunistickou stranou Číny. Pôsobilo tu mnoho vplyvných osobností a zrodilo sa tu veľa slávnych vodcov čínskej modernej histórie. Ako jedna zo štyroch hlavných známych vojenských akadémií na svete zohrala v čínskej histórii kľúčovú úlohu.

Založenie[upraviť | upraviť zdroj]

V 20. rokoch minulého storočia bolo mesto Kuang-čou (Guangzhou, Kanton) v provincii Kuang-tung (Guangdong) základňou Sunjatsena, ktorého revolučné aktivity siahajú do konca 19. storočia. Sunjatsen si uvedomoval, že na porazenie „militaristov“ a zjednotenie Číny je potrebná moderná armáda. V roku 1923 sa preto dohodol so sovietskymi poradcami na finančnej a vojenskej pomoci s cieľom vybudovania národnej revolučnej sily. Sovietska pomoc však bola podmienená tým, že Sunjatsen umožní členom nedávno vzniknutej Čínskej komunistickej strany pripojiť sa k nacionalistom. Tak sa aj stalo a vznikol takzvaný Prvý jednotný front.[1] Ako súčasť tejto dohody Sunjatsenova vláda 6. februára 1924 zriadila novú vojenskú akadémiu Whampoa, ktorej úlohou bolo vyškoliť národnú revolučnú armádu.[2]

Čankajšek, ktorý v tom čase slúžil ako vojenský asistent Sunjatsena, bol v roku 1924 menovaný veliteľom novozaloženej Vojenskej akadémie.[3] Dňa 8. februára 1924 sa stretol s Che Jing-čchinom (He Yingqin), ktorý tiež patril medzi Sunjatsenovych poradcov a spoločne navštívili areál na ostrove Čchang-čou (Changzhou), ktorý sa mal stať sídlom novej Vojenskej akadémie. Napriek horšiemu stavu zariadenia a nedostatočnému vybaveniu sa zhodli, že toto miesto bude vhodné pre výcvik mladých mužov, pretože bolo určitým spôsobom izolované od mesta Kuang-čou a všetkých jeho rozptýlení, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať výcvik. Na druhý deň bol Che Jing-čchin (He Yingqin) Sunjatsenom vymenovaný za vojenského poradcu Vojenskej akadémie Whampoa a zároveň ho Sunjatsen vyzval, aby pomohol vybudovať školu[2] podľa vzoru Červenej armády Sovietskeho zväzu.[4] Medzi inštruktorov na akadémii patrili okrem Čankajška a Che Jing-čchina aj viacerí Číňania, ktorí predtým navštívili Sovietsky zväz. Medzi nich patril napríklad Čou En-laj (Zhou Enlai), ktorý sa stal zástupcom riaditeľa politického oddelenia Vojenskej akadémie Whampoa.[5]

Výuka[upraviť | upraviť zdroj]

Výuka na akadémii sa primárne zameriavala na základný vojenský výcvik a praktické zručnosti, ako je používanie zbraní a navrhovanie taktiky. Od pondelka do soboty kadeti navštevovali vyučovacie hodiny a zúčastňovali sa terénnych cvičení, v nedeľu sa konali politické prednášky.

Whampoa sa líšila od iných čínskych akadémií tým, že bola určená na prípravu kadetov k okamžitej bojovej službe. Preto venovala významný čas terénnemu výcviku a posilňovaniu telesnej zdatnosti. Úspech Sunjatsenovho hnutia závisel od schopnosti akadémie vyprodukovať dostatok schopných mladých dôstojníkov, ktorí budú pripravení na okamžitý boj a budú sa môcť postaviť proti armádam „militaristov“.

Učebné osnovy sa podobali učebným osnovám iných čínskych vojenských akadémií, ale boli silne ovplyvnené japonskými konceptami a technikami, pretože veľa inštruktorov vrátane Čankajška a Che Jing-čchina, absolvovalo vojenský výcvik v Japonsku.

Keďže akadémia nedisponovala adekvátnym množstvom vhodných zbraní a vybavenia, inštruktori, podobne ako to bolo zvykom v Japonsku, zdôrazňovali disciplínu a sebaobetovanie. Študenti boli kritizovaní za akékoľvek sebecké alebo individualistické správanie a zvyky. Všetci si boli vedomí toho, že iba disciplínou, vzájomnou spoluprácou a za pomoci agresívneho ducha, ktorý je neskôr označovaný aj ako „Whampoa spirit“, mohla revolučná armáda prekonať materiálne nevýhody, poraziť militaristov a zjednotiť Čínu prostredníctvom ozbrojených síl.[2]

Po zriadení Vojenskej akadémie Whampoa sa od februára do mája v roku 1924 na akadémiu prihlásilo približne tritisíc mladých ľudí z okolia Šanghaja, Če-ťiangu (Zhejiang) a Kuang-čou (Guangzhou). Akadémia počas prvej fázy existencie, od roku 1924 do roku 1927, usporiadala celkom 7 semestrov. Počas prvých piatich semestrov akadémiu úspešne dokončilo viac ako sedemtisíc študentov, ktorí predstavovali najväčšiu silu v revolučnej armáde. Šiesty a siedmy semester sa konali pod vedením Čankajška v Kuang-čou a v Nankingu. Absolventi akadémie zohrali dôležitú úlohu pri oboch východných expedíciách[6] a aj počas Pochodu na sever.[4][7]

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodná vojenská akadémia Whampoa trvala počas rokov 1924 až 1927. Po roztržke s komunistami počas Pochodu na sever bola viackrát presúvaná a premenovaná. Po víťazstve komunistov na pevninskej Číne sa spolu s Čankajškom stiahla na Taiwan a dodnes funguje v Kaohsiungu ako Vojenská akadémia Čínskej republiky na Taiwane. (陸軍官校, Lùjūn guān xiào)[8] V pôvodnej budove je dnes zriadené múzeum vojenskej akadémie Whampoa.[9][10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BUOYE, Thomas M., 2002. China: adapting the past, confronting the future [online]. Ann Arbor, Mich.: Center for Chinese Studies, University of Michigan, 17-19 [cit. 2019-05-03]. ISBN 08-926-4156-8. Dostupné z: https://books.google.sk/books?id=EEo_DwAAQBAJ&lpg=PP1&hl=sk&pg=PR10#v=onepage&q&f=false
  2. a b c PETER, Worthing. The Road through Whampoa: The Early Career of He Yingqin. The Journal of Military History [online]. 2005, 69(4), 953-985 [cit. 2019-05-03]. ISSN 08993718. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edsjsr&AN=edsjsr.3397176&lang=cs&site=eds-live
  3. UPSHUR, Jiu-hwa lo, 2017. Chiang Kai-shek. Salem Press Biographical Encyclopedia [online]. [cit. 2019-05-03]. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=ers&AN=88801438&lang=cs&site=eds-live
  4. a b LEI, Zhimin. Reconsideration of the Huangpu Military Academy and the Huangpu Spirit. Journal of Politics and Law [online]. 2013, 6(2), 163-167 [cit. 2019-05-03]. ISSN 19139047. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edshol&AN=edshol.hein.journals.jpola6.38&lang=cs&site=eds-live
  5. LORANTAS, Raymond m. Zhou Enlai. Salem Press Biographical Encyclopedia [online]. 2017 [cit. 2019-05-03]. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=ers&AN=88802309&lang=cs&site=eds-live
  6. WORTHING, Peter, 2010. The Eastern Expeditions of 1925: A Defining Moment in the History of the Nationalist Military. Modern China Studies [online]. 17(2), 18-44 [cit. 2019-05-03]. ISSN 21600295. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=a9h&AN=59353366&lang=cs&site=eds-live
  7. FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9. S. 632.
  8. R. O. C. Military Academy [online], 2019. R.O.C Military Academy [cit. 2019-05-03]. Dostupné z: https://www.cma.edu.tw/en/en_ac_history.php Archivované 2019-05-12 na Wayback Machine
  9. Site of Huangpu Military Academy [online], Science and Information Technology Bureau Huangpu District, 2014 [cit. 2019-05-03]. Dostupné z: http://www.hp.gov.cn/hpeng/tra/201310/536328a7913e4bc5ba4a9c441d16f979.shtml Archivované 2017-09-12 na Wayback Machine
  10. 黄埔军校旧址 [online], 2014 [cit. 2019-05-03]. Dostupné z: http://www.huangpu.org.cn/zt/tszttjh_42298/tszttjhmpyl/201404/t20140417_6032176.html