Whampoa (vojenská akadémia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Vojenská akadémia Whampoa (中华民国陆军军官学校, Zhōnghuá mínguó lùjūn jūnguān xuéxiào), známa aj pod názvom Vojenská akadémia Huangpu je akadémia, krorú založil doktor Sunjatsen 6. februára v roku 1924. Bola výsledkom prvého spojenectva medzi Kuomintangom a Komunistickou stranou Číny. Pôsobilo tu mnoho vplyvných osobností a zrodilo sa tu veľa slávnych vodcov čínskej modernej histórie. Ako jedna zo štyroch hlavných známych vojenských akadémií na svete zohrala v čínskej histórii kľúčovú úlohu.

Založenie[upraviť | upraviť kód]

V 20. rokoch minulého storočia bolo mesto Kuang-čou (Guangzhou, Kanton) v provincii Kuang-tung (Guangdong) základňou Sunjatsena, ktorého revolučné aktivity siahajú do konca 19. storočia. Sunjatsen si uvedomoval, že na porazenie „militaristov“ a zjednotenie Číny je potrebná moderná armáda. V roku 1923 sa preto dohodol so sovietskymi poradcami na finančnej a vojenskej pomoci s cieľom vybudovania národnej revolučnej sily. Sovietska pomoc však bola podmienená tým, že Sunjatsen umožní členom nedávno vzniknutej Čínskej komunistickej strany pripojiť sa k nacionalistom. Tak sa aj stalo a vznikla takzvaná Prvá jednotná fronta.[1] Ako súčasť tejto dohody Sunjatsenova vláda 6. februára 1924 zriadila novú vojenskú akadémiu Whampoa, ktorej úlohou bolo vyškoliť národnú revolučnú armádu.[2]

Čankajšek, ktorý v tom čase slúžil ako vojenský asistent Sunjatsena, bol v roku 1924 menovaný veliteľom novozaloženej Vojenskej akadémie.[3] Dňa 8. februára 1924 sa stretol s Che Jing-čchinom (He Yingqin), ktorý tiež patril medzi Sunjatsenovych poradcov a spoločne navštívili areál na ostrove Čchang-čou (Changzhou), ktorý sa mal stať sídlom novej Vojenskej akadémie. Napriek horšiemu stavu zariadenia a nedostatočnému vybaveniu sa zhodli, že toto miesto bude vhodné pre výcvik mladých mužov, pretože bolo určitým spôsobom izolované od mesta Kuang-čou a všetkých jeho rozptýlení, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať výcvik. Na druhý deň bol Che Jing-čchin (He Yingqin) Sunjatsenom vymenovaný za vojenského poradcu Vojenskej akadémie Whampoa a zároveň ho Sunjatsen vyzval, aby pomohol vybudovať školu[4] podľa vzoru Červenej armády Sovietskeho zväzu.[5] Medzi inštruktorov na akadémii patrili okrem Čankajška a Che Jing-čchina aj viacerí Číňania, ktorí predtým navštívili Sovietsky zväz. Medzi nich patril napríklad Čou En-laj (Zhou Enlai), ktorý sa stal zástupcom riaditeľa politického oddelenia Vojenskej akadémie Whampoa.[6]

Výuka[upraviť | upraviť kód]

Výuka na akadémii sa primárne zameriavala na základný vojenský výcvik a praktické zručnosti, ako je používanie zbraní a navrhovanie taktiky. Od pondelka do soboty kadeti navštevovali vyučovacie hodiny a zúčastňovali sa terénnych cvičení, v nedeľu sa konali politické prednášky.

Whampoa sa líšila od iných čínskych akadémií tým, že bola určená na prípravu kadetov k okamžitej bojovej službe. Preto venovala významný čas terénnemu výcviku a posilňovaniu telesnej zdatnosti. Úspech Sunjatsenovho hnutia závisel od schopnosti akadémie vyprodukovať dostatok schopných mladých dôstojníkov, ktorí budú pripravení na okamžitý boj a budú sa môcť postaviť proti armádam „militaristov“.

Učebné osnovy sa podobali učebným osnovám iných čínskych vojenských akadémií, ale boli silne ovplyvnené japonskými konceptami a technikami, pretože veľa inštruktorov vrátane Čankajška a Che Jing-činga, absolvovalo vojenský výcvik v Japonsku.

Keďže akadémia nedisponovala adekvátnym množstvom vhodných zbraní a vybavenia, inštruktori, podobne ako to bolo zvykom v Japonsku, zdôrazňovali disciplínu a sebaobetovanie. Študenti boli kritizovaní za akékoľvek sebecké alebo individualistické správanie a zvyky. Všetci si boli vedomí toho, že iba disciplínou, vzájomnou spoluprácou a za pomoci agresívneho ducha, ktorý je neskôr označovaný aj ako „Whampoa spirit“, mohla revolučná armáda prekonať materiálne nevýhody, poraziť militaristov a zjednotiť Čínu prostredníctvom ozbrojených síl.[7]

Po zriadení Vojenskej akadémie Whampoa sa od februára do mája v roku 1924 na akadémiu prihlásilo približne tritisíc mladých ľudí z okolia Šanghaja, Če-ťiangu (Zhejiang) a Kuang-čou (Guangzhou). Akadémia počas prvej fázy existencie, od roku 1924 do roku 1927, usporiadala celkom 7 semestrov. Počas prvých piatich semestrov akadémiu úspešne dokončilo viac ako sedemtisíc študentov, ktorí predstavovali najväčšiu silu v revolučnej armáde. Šiesty a siedmy semester sa konali pod vedením Čankajška v Kuang-čou a v Nankingu. Absolventi akadémie zohrali dôležitú úlohu pri oboch východných expedíciách[8] a aj počas Pochodu na sever.[9][10]

Súčasnosť[upraviť | upraviť kód]

Pôvodná vojenská akadémia Whampoa trvala počas rokov 1924 až 1927. Po roztržke s komunistami počas Pochodu na sever bola viackrát presúvaná a premenovaná. Po víťazstve komunistov na pevninskej Číne sa spolu s Čankajškom stiahla na Taiwan a dodnes funguje v Kaohsiungu ako Vojenská akadémia Čínskej republiky na Taiwane. (陸軍官校, Lùjūn guān xiào)[11] V pôvodnej budove je dnes zriadené múzeum vojenskej akadémie Whampoa.[12][13]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. BUOYE, Thomas M., 2002. China: adapting the past, confronting the future [online]. Ann Arbor, Mich.: Center for Chinese Studies, University of Michigan, 17-19 [cit. 2019-05-03]. ISBN 08-926-4156-8. Dostupné z: https://books.google.sk/books?id=EEo_DwAAQBAJ&lpg=PP1&hl=sk&pg=PR10#v=onepage&q&f=false
  2. PETER, Worthing. The Road through Whampoa: The Early Career of He Yingqin. The Journal of Military History [online]. 2005, 69(4), 953-985 [cit. 2019-05-03]. ISSN 08993718. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edsjsr&AN=edsjsr.3397176&lang=cs&site=eds-live
  3. UPSHUR, Jiu-hwa lo, 2017. Chiang Kai-shek. Salem Press Biographical Encyclopedia [online]. [cit. 2019-05-03]. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=ers&AN=88801438&lang=cs&site=eds-live
  4. PETER, Worthing. The Road through Whampoa: The Early Career of He Yingqin. The Journal of Military History [online]. 2005, 69(4), 953-985 [cit. 2019-05-03]. ISSN 08993718. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edsjsr&AN=edsjsr.3397176&lang=cs&site=eds-live
  5. LEI, Zhimin. Reconsideration of the Huangpu Military Academy and the Huangpu Spirit. Journal of Politics and Law [online]. 2013, 6(2), 163-167 [cit. 2019-05-03]. ISSN 19139047. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edshol&AN=edshol.hein.journals.jpola6.38&lang=cs&site=eds-live
  6. LORANTAS, Raymond m. Zhou Enlai. Salem Press Biographical Encyclopedia [online]. 2017 [cit. 2019-05-03]. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=ers&AN=88802309&lang=cs&site=eds-live
  7. PETER, Worthing. The Road through Whampoa: The Early Career of He Yingqin. The Journal of Military History [online]. 2005, 69(4), 953-985 [cit. 2019-05-03]. ISSN 08993718. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edsjsr&AN=edsjsr.3397176&lang=cs&site=eds-live
  8. WORTHING, Peter, 2010. The Eastern Expeditions of 1925: A Defining Moment in the History of the Nationalist Military. Modern China Studies [online]. 17(2), 18-44 [cit. 2019-05-03]. ISSN 21600295. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=a9h&AN=59353366&lang=cs&site=eds-live
  9. FAIRBANK, John King, Martin HÁLA, Jana HOLLANOVÁ a Olga LOMOVÁ, 1998. Dějiny Číny / John K. Fairbank ; [z anglického originálu ... přeložili Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová]. Praha: Nakladatelství Lidové noviny. S 632, ISBN 8071062499.
  10. LEI, Zhimin. Reconsideration of the Huangpu Military Academy and the Huangpu Spirit. Journal of Politics and Law [online]. 2013, 6(2), 163-167 [cit. 2019-05-03]. ISSN 19139047. Dostupné z: https://shibboleth.ebscohost.com/Shibboleth.sso/Login?providerId=https://idp.upol.cz/idp/shibboleth&target=http://search.ebscohost.com/login.aspx?direct=true&db=edshol&AN=edshol.hein.journals.jpola6.38&lang=cs&site=eds-live
  11. R. O. C. Military Academy [online], 2019. R.O.C Military Academy [cit. 2019-05-03]. Dostupné z: https://www.cma.edu.tw/en/en_ac_history.php
  12. Site of Huangpu Military Academy [online], Science and Information Technology Bureau Huangpu District, 2014 [cit. 2019-05-03]. Dostupné z: http://www.hp.gov.cn/hpeng/tra/201310/536328a7913e4bc5ba4a9c441d16f979.shtml
  13. 黄埔军校旧址 [online], 2014 [cit. 2019-05-03]. Dostupné z: http://www.huangpu.org.cn/zt/tszttjh_42298/tszttjhmpyl/201404/t20140417_6032176.html