Wiching

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Wiching
biskup pasovský
Štát pôsobeniaVeľká Morava
Funkcie a tituly
Biskup pasovský
898 – 899
Predchodca Engelmar Richard Nástupca
Biskup nitriansky
880 – 881;
885 – 891/892/893
Predchodca nová diecéza
neznámy biskup
neznámy biskup
Bystrík
Nástupca
Biografické údaje
Narodenie?
Úmrtiezrejme 12. septembra 900/912
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaRád svätého Benedikta
Biskup
Konsekrácia880
SvätiteľŠtefan V.
107. rímsky biskup
Odkazy

Wiching alebo Viching[1] (* ? – † po roku 900/912, zrejme 12. septembra) bol švábsky duchovný, v rokoch 880 – 881 a 885 – 891/892/893 nitriansky a v rokoch 898 – 899 pasovský biskup, poradca Svätopluka I., jediný známy sufragán arcibiskupa Metoda. Ako vedúci latinského kléru Veľkej Moravy mal časté spory s arcibiskupom Metodom.[2]

Wiching bol pôvodne benediktínsky mních zo Švábska. Po forchheimskom mieri (874) sa spriatelil so Svätoplukom I. (sú zapísaní ako osoby, ktoré uzavreli bratstvo v príslušnej knihe kláštora na ostrove Reichenau). Z rokov 874 až 879 je známe, že Wiching spolu s Jánom z Benátok (vodcovia latinského kléru na Veľkej Morave), ohovárali Metoda pred Svätoplukom a vyprovokovali početné spory.

Koncom roka 879 latinskí kňazi na Veľkej Morave presvedčili Svätopluka, aby vymenoval Wichinga za (historicky) prvého biskupa Veľkej Moravy a v roku 880 sa Wiching zúčastnil delegácie k pápežovi do Ríma. V Ríme ho v roku 880 pápež odskúšal a vysvätil za nitrianskeho biskupa. Hoci sa zvyšok delegácie vrátil do Ríma, Wiching ešte zostal v Ríme a napísal Svätoplukovi sfalšovaný list údajne od pápeža, podľa ktorého má Svätopluk zosadiť Metoda. V roku 881 sa Metod dozvedel od pápeža, že taký list nikdy nenapísal[3] a v dôsledku tejto informácie Metod zosadil Wichinga z biskupského stolca a poveril ho misiou „na území, ktoré Svätopluk len nedávno pripojil k svojej ríši,“ čo mohlo byť jedine Vislansko (dnes južné Poľsko). Wiching sa opätovne snažil vrátiť (napr. 882), ale Metodovi žiaci mu v tom bránili.[chýba zdroj]

V roku 885 Wiching krátko pred Metodovou smrťou opustil Vislansko a so Svätoplukovým súhlasom išiel do Ríma, kde falošne informoval nového pápeža Štefana V. o Metodovom pôsobení a pápež bulou Quia te zelo fidei zakázal sloviensku liturgiu (v domácom jazyku sa mohlo iba kázať a vykladať biblické texty).[4] Na jeseň 885 rímsky pápež Štefan V. vymenoval Wichinga (opäť) za biskupa nitrianskeho a asi aj cirkevného správcu (nie však arcibiskupa a pápežského legáta) Veľkej Moravy. Wiching potom zabránil Gorazdovi ujať sa nástupníctva po Metodovi a dal vyhnať Metodových žiakov.

V roku 891 vznikol jeden z ďalších konfliktov medzi Svätoplukom a Arnulfom Korutánskym. V tomto roku alebo v roku 892 – zrejme pre tento konflikt – Wiching opustil Nitru a stal sa sluhom Arnulfa Korutánskeho, ktorý ho v roku 892 vymenoval za svojho kancelára. Wiching bol aj súčasťou delegácie poslanej k Svätoplukovi, aby rokovala o mieri.

Roku 896 prevzal Wiching popri kancelárstve aj vedenie opátstva Mondsee. Od septembra 898 do roku 899 bol Wiching pasovským biskupom.

Po Arnulfovej smrti a páde Veľkej Moravy sa Wiching stiahol z verejného života.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Wiching. In: Encyklopédia Slovenska VI T-Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1982. 853 s.
  2. WICHING. In: LUTOVSKÝ, Michal. Encyklopedie slovanské archeologie v Čechách, na Moravě a ve Slezsku. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 431 s. ISBN 80-7277-054-3. S. 365. (po česky)
  3. MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II. 1. vyd. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 550, 711-714. (po česky)
  4. KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 101.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.


Tituly a funkcie v Rímskokatolíckej cirkvi
Nová diecéza 1. biskup nitriansky
880 – 893?
Nástupca
Bystrík