Wikipédia:Najlepšie články (kandidáti)/Slnko

Slnko

Tento článok som vrátil naspäť do diskusie o tom, či to je "perfektný článok" s cieľom odobriť nomináciu, prípadne vylepšiť ho. --Adrian 18:10, 5 Feb 2005 (UTC)

Námientka: Chýba mi tam niečo o slnečných škvrnách, slnečnom vetre (aspoň definícia), slnečnej protuberancii, využití slnečnej energie, zatmení slnka --Adrian 07:27, 6 Feb 2005 (UTC)

Námietka, resp. podpora námietky. Do kandidáta na najlepší článok tomu ešte niečo chýba. Nejaké krátke vysvetlenia všetkých javov na Slnku, trochu poodkryť štruktúru Slnka slovom aj obrázkom, nejaký stručný popis termonukleárnej reakcie v jadre, no a ešte niečo o vzniku a predpokladanom zániku. Rozhodne tu chýba aj trošku rozšírený úvod, ako by to chceli všetky perfektné články. Po doplnení budem hlasovať určite za. Bebe 21:34, 15 Feb 2005 (UTC)

Nová nominácia

Čiastočne vlastná nominácia. Tento článok už raz kandidoval, ale odvtedy som ho výrazne rozšírila a myslím, že predchádzajúce námietky boli odstránené. Ak má ešte niekto nejaké námietky, smelo píšte a ja urobím, čo bude v mojich silách. :-) Naozaj by tento článok už mohol patriť medzi najlepšie. --Eryn Blaireová 11:12, 6. jún 2007 (UTC)

Za

1. ZaČlánok sa mi páči, je rozsiahly. Prv, než som si ho pozrel, som si najprv zhrnul svoje znalosti o Slnku, teda, čo približne som v článku očakával. Je tam všetko, samozrejme je tam mnoho vecí naviac, ktoré ma nenapadli. Chýba mi viac informácií o zániku Slnka a o jeho aktivite by sa možno dalo popísať trocha viac. Inak, Maroš asi naozaj všade dáva ten istý text. --Joey T 20:41, 6. jún 2007 (UTC)
2. Za určite nie dokonalé (ale to asi nie je nič), no dostatočne vypracované. Možno by som zmenil názvy niektorých kapitol (napr. Vrstvy na Stavba Slnka), príp. povymieňal ich poradie (najskôr opis, stavbu, fyzikálne vlastnosti, potom vznik a vývoj a na záver výzkum, pozorovania a historické pohľady). ale to je možno len môj názor, ktorý určite neovlyvní moje hlasovanie. --peko 22:28, 7. jún 2007 (UTC)
3. Za s malou pripomienkou. Mohla by si odstániť (1) a (2) z úvodu článku, resp. to nejako preformulovať. K tým referenciám: V dolnej časti odklikneš <ref}{/ref> a medzi ne napíšeš názov citovaného diela <ref}toto je názov knihy/článku{/ref>. Na koniec svojho článku na vhodné miesto pridáš {references /} a je to. V prípade, že z jedného zdroja citujes viackrát, každú takúto referenciu nejako označíš takto {ref name="slniecko"}{/ref>, a rovnako napíšeš citované dielo. Samozrejme všade pôjdu zátvorky < a > Prípadne pozri (môj) nie-až-tak-perfektný-článok Farma (gazdovstvo). Gbaor 05:39, 8. jún 2007 (UTC)
4. Za Rozsiahly článok plný informácií. Vasiľ 18:52, 18. jún 2007 (UTC)
5. Za samozrejme za, veľmi kvalitný článok. --Wizzard 21:58, 21. jún 2007 (UTC)
6. Za _Adrian^@_disk^prís 07:26, 30. jún 2007 (UTC)
7. Za Peter439 19:00, 13. júl 2007 (UTC)

Proti

Proti ani nemusim citat. Jednou z hlavnych podnienok na perfektny clanok je "je obsiahlo dokumentovaný. Má referencie. Referencie nie sú osobité danému autorovi ale ide o referencie bežné v danej oblasti". —Maros 16:26, 6. jún 2007 (UTC); Doplnenie:

• Precital som si prvu kapitolu - kapitola Význam - cela kapitola s mi z da napisana nasilu. co ma vzdialenost v perihéliu s vyznamom spolocne? Dalej: poháňa prakticky všetky procesy dôležité pre život na Zemi, napríklad podnebie a život. To je tiez divne... Dalej je spomenuty vitamin D a mutagenne ucinky t.j. cela kapitola je podla mojho nazoru uplne nekonzistentna. Vyssie sa pise ze "S výnimkou prílivu a odlivu slnečná energia poháňa prakticky všetky procesy " neskor, ", tak ako aj Mesiac spôsobuje príliv a odliv". Toto sa mi nezda ako najlepsi clanok. (dalej som necital) sorry. --Maros 19:33, 18. jún 2007 (UTC)

Námietky sa prijímajú. Niektoré. Keď som pri rozširovaní článku tú kapitolu dopĺňala, tak som sa čo najviac snažila rešpektovať pôvodného autora a čo najmenej mu babrať jeho text. Tým ale vznikli v článku miestami dosť ťažkopádne štylizácie a opakujúce sa údaje. Niektoré som už vychytala a nezdalo sa mi, že by časť Význam patrila medzi ťažké prípady, ale budiž. A teraz k veci....

Niečo som prepracovala a niečo ponechala v pôvodnom znení, lebo to nepovažujem za potrebné meniť. Afélium a perihélium je tam preto, aby bolo každému jasné, ako sme k Slnku blízko. Doplnila som to aby bolo každému jasné, čo z tejto meniacej sa vzdialenosti vyplýva (presnejšie nevyplýva). Aj poddnebie a život je prepracované, stále však nechápem, čo máš proti tej časti s vitamínom D... účinky slnečného žiarenia sú rôzne, pozbierala som tie najzaujímavejšie, najočividnejšie a overiteľné, ale len kvôli predsa nemôžeš tvrdiť, že cela kapitola je podla mojho nazoru uplne nekonzistentna. A už je vysvetlené aj to, ako je to s tým prílivom a odlivom.

P.S. Ak to budeme riešiť takto po kapitolách, ďaleko sa nedostaneme. --Eryn Blaireová 18:51, 19. jún 2007 (UTC)

Stale nemozem suhlasit s nektorimi vetami tej kapitoly: Od slnečnej energie nevyhnutne závisia podnebie, počasie, teplota, slnečný príliv a odliv a tiež všetky formy života na Zemi. - vsetky formy zivota? Pochybujem (vyvratit mozes nejakym doveryhodnym zdrojom). Slnko priamo neovplyvňuje iba sopečnú a tektonickú aktivitu a tiež mesačný príliv a odliv.. Hmmm. Toho co Slnko priamo neovplyvnuje je urcite viac, ovela viac. Divna to veta. K vitaminom :-). Ultrafialové žiarenie naviac podmieňuje tvorbu vitamínu D v koži človeka, väčšinou však má nepriaznivé mutagénne účinky. . Tato veta sa skor hodi o clanku o uv ziareni, mozno aj o rakovine ale do kapitoly o vyzname Slnka urcite nie. Nehovoriac specialne o formulacii - väčšinou však má nepriaznivé mutagénne účinky.. Veta vhodna mozno do stredoskolskeho referatu, nie do najlepsieho clanku vo wikipedii. --Maros 19:33, 19. jún 2007 (UTC) P.S.: Neviem, ci daleko, ale k lepsiemu clanku urcite. Inak dufam, ze dalsie kapitoly su lespsie spracovane.

Naozaj veríš, že by bez Slnka prežili nejaké formy života? Keby nebolo Slnko, priemerná teplota na Zemi by bola asi tak 10 K (-263°C). Ten fakt mám z nejakého zdroja, bohužiaľ už neviem z akého (ak nebudem mať čo robiť tak môžem rad-radom prehľadávať všetkých 24 astronomických kníh, čo mám doma a ešte nespočetne veľa časopisov). Myslíš, že pri 10 K by tu niečo prežilo? Alebo lepšie povedané, niečo živé vzniklo? A vieš mi povedať, čo ešte priamo Slnko neovplyvńuje okrem mesačných slapových javov a tektoniky?

Tá veta o UV žiarení tam určite patrí, pretože ide o slnečné UV žiarenie. Okrem toho máme aj kozmické UV žiarenie, ktoré má ale na Zem zanedbateľný vplyv. A formulácia väčšinou však má nepriaznivé mutagénne účinky. je tam preto, lebo konkrétne vymenovanie prípadov "kedy áno a kedy nie" by už naozaj patrilo do samostatného článku. Ľutujem, ale trvám na tom, čo som napísala. --Eryn Blaireová 19:49, 19. jún 2007 (UTC)

Verim, ze aj bez Slnka mozu prezit niektore formy zivota. Napr. aj angl. wikipedia to vidi trochu inac: "Energy from the Sun—in the form of sunlight—supports almost all life on Earth". Co Slnko priamo neovplyvnuje? Napriklad, ci tu spravym pravopisnu chibu. V kazdom pripade s tou kapitolou nesuhlasim. Pozriem si ale aj dalsiu... --Maros 20:49, 19. jún 2007 (UTC)

Oni tým asi mysleli nejaké tie hlbokomorské organizmy čo síce prežijú bez slnečného svetla a tepla, ale ubezpečujem ťa, že keby Slnko neexistovalo a mali by sme tu 10 Kelvinov, tak by tu nežilo absolútne ale absolútne nič. A to čo Slnko ovplyvňuje... samozrejme, že všetko ovplyvňuje, keby nebolo Slnko, nenarodil by si sa a nerobil pravopisné chyby. Keď som sa však nad tým tak tuho zamyslela, tak sú určité nenápadné javy, ktoré spôsobuje aj kozmické žiarenie, ale myslím, že na klímu a dianie na Zemi to má zanedbateľný vplyv. No ak o tom zistím niečo viac, tak to tam doplním. --Eryn Blaireová 21:04, 19. jún 2007 (UTC)

Nesuhlasim, encyklopedia musi byt presna. Ak sa tam pise Slnko priamo neovplyvňuje iba sopečnú a tektonickú aktivitu a tiež mesačný príliv a odliv., tak nesmie nic ine priamo ovplyvnovat. Navyse je to v pritomnom case a som sa uz narodil. Mozno som prisiel aj z inej planety. Nikdy nevies. Otazne je aj, co znamena priamo. Skor si myslim, ze toho Slnko ovplyvnuje viac nepriamo. Cela kapitola vyzera ako napisana nasilu a navyse nepresne. Dalsiu kapitolu som ciastocne opravil, aspon teda mensie veci. Posledny odsek vyzera ako nalepeny. Ciastocne opakuje co uz bolo povedane v odseku pred nim (pozri spektrometer) a narozdiel od predchadzajucich odstavcov popisuje dve nevyznamne a neskor vyvratene hypotezy (k jednej neviem ani najst presne meno autora). --Maros 21:35, 19. jún 2007 (UTC)

Dobre, súhlasím, že to s tým čo Slnko ovplyvňuje či neovplyvňuje, treba ešte upresniť. Tú vetu v pôovodnom znení S výnimkou sopecnej aktivity a prílivu a odlivu slnecná energia pohána prakticky vsetky procesy dolezité pre zivot na Zemi, napríklad podnebie a zivot. som tam ale nenapísala ja, ale Bronto. Treba sa jeho spýtať, skadiaľ to vzal a čo tým presne myslel.

Pozrela som si článok o prakticky príbuznej téme, Mesiac, ktorý je už dlho najlepším článkom. A nezdá sa mi, že by bol môj článok nepresnejší ako to, čo sa píše tam. Napríklad vplyvy Mesiaca na Zem: Zohráva dôležitú úlohu pri udržiavaní sklonu osi rotácie Zeme v určitých medziach, čo má za následok stabilné striedanie ročných období z dlhodobého časového hľadiska. Mesiac sa podstatnou zložkou podieľa na prílive a odlive na Zemi. A potom, kapitola vedecké poznanie: Niektorí pozorovatelia prehlasovali, že isté malé krátery sa objavujú a zase miznú, v 20. storočí sa však zistilo, že ide o omyly, vzniknuté pravdepodobne rozdielnymi svetelnými podmienkami alebo nepresnosťami v starých nákresoch. Takisto nevieme kto a kedy... ak sú moje štylizácie nepresné, tak potom musia byť nepresné aj Niektorí pozorovatelia prehlasovali a v 20. storočí sa však zistilo. V niektorých hypotézach sa nedá zistiť autor, alebo ide o väčšinovú predstavu nejakej širokej skupiny ľudí. Tak sa nedá zistiť, kedy ľudia začali prijímať názor, že Slnko je hviezda ako všetky ostatné.

A k tej spektroskopii: Fraunhofer síce objavil spektrálne čiary, lenže on vôbec netušil, čo sú tie čiary zač a čo sa z nich dá zistiť. Takže on neobjavil spektroskopiu. To prišlo až neskôr, keď sa zistila súvislosť medzi spektrálnymi čiarami a chemickými prvkami. (Možno sa mi dnes podarí požičať si knihu, kde sa podrobne píše o Fraunhoferovi a objave spektroskopie, ak áno tak to tam doplním). --Eryn Blaireová 07:32, 20. jún 2007 (UTC)

Kedze v texte nie su referecie :-( mozes prosim overit vetu: "Je to žltá hviezda, preto je ľudské oko najcitlivejšie v žltej farbe." nezda sa mi to. Vo vete "Rozborom slnečného spektra sa tiež zistilo, že väčšinou v stopových množstvách Slnko obsahuje všetky chemické prvky známe aj na Zemi." sa mi zda slovo väčšinou zbytocne, zrejme tam ma byt niekde slovo takmer. --Maros 21:43, 21. jún 2007 (UTC)

Náhodou som si pozrel túto stránku, a hneď ti aj môžem poradiť s tou žltou farbou, ľubovoľná encyklopédia, napríklad Encyklopédia astronómie, alebo napríklad anglická Wikipédia. Ďalšou vecou je to, že je spektrálneho typu G2, a typ G majú žlté hviezdy. --Wizzard 21:56, 21. jún 2007 (UTC)

Nepochopil si moju poznamku. Neslo mi o farbu Slnka ale o citlivost oka na zltu farbu. Jednak sa mi ta veta zda nelogicka v suvisosti ("Je to žltá hviezda, preto je ľudské oko najcitlivejšie v žltej farbe." ... "Žltá farba Slnka však nie je pozorovateľná zo Zeme, pretože modrá farba oblohy ju ruší a preto pri pohľade zo Zeme vyzerá byť biele."). Takze, podla toho textu vidime najlepsie zltu, lebo aj slnko je zlte, ale mi vlastne slnko nevidime zlte ale biele... Podla tejto logiky by ale oko byt najcitlivejsie na bielu. (ak sa nemylim, tak je oko je najcitlivejsie na zelenu) --Maros 22:25, 21. jún 2007 (UTC)

O citlivosti ľudského oka na žltú farbu nám hovorili na Združení mladých astronómov Slovenska. Prednášal to nejaký vyštudovaný astronóm, žiaľ neviem ktorý, bolo to už pred rokmi. Náš fyzikár zase hovoril, že ľudské oko je citlivé na žltozelenú farbu, ale on ani nevie, čo je to jadrová fúzia, takže som to tvrdenie do úvahy nebrala. Neviem, skadiaľ máš, že ľudské oko je najviac citlivé na zelenú. Zelené hviezdy ani neexistujú.

Je jedno, aké slnko zo Zeme vidíme či nevidíme. Zem zaplavuje biele svetlo s jemnou prevahou žltej, ktoré sa odráža od predmetov a vďaka tomu vidíme. Zemská atmosféra žlté svetlo nepohlcuje, len ho ruší pri spätnom pohľade na slnko. Ale skúsim sa na to ešte spýtať (teda - ak bude stačiť slovo astronóma, lebo je fakt, že v mojej literatúre sa o tom nikde nepíše). --Eryn Blaireová 06:31, 22. jún 2007 (UTC)

Trochu som hladal a nazory sa roznia. Ak by som to spriemeroval :-) tak to bude niekde pri zltozelenej. Pise sa ale, ze citlivost je velmi individialna a meni sa od cloveka ku cloveku. Bud by som to teda inak napisal alebo by som to (aj kvoli logickemu protireceniu) vymazal. --Maros 13:44, 22. jún 2007 (UTC)

Dobre, beriem to. Aj ja som to tu konzultovala cez internet a názory na farbu Slnka sú fakt rôzne. Navyše vnímanie farieb je dosť individuálne, preto som to v článku radšej zmenila na neutrálnejší a presnejší údaj - vlnovú dĺžku. A podľa niektorých názorov tá citlivosť ľudského oka na žltú (resp. žltozelenú alebo zelenú) nemá nič dočinenia so Slnkom, ale je to proste stred farebného spektra (???) tak som radšej tú citlivosť oka dala preč.--Eryn Blaireová 18:37, 22. jún 2007 (UTC)

Ešte chcem dodať jednu zaujímavosť - založila som tému o farbe Slnka na jendom fóre asi okolo obeda. Už som zhromaždila cca tucet rôznych názorov na to, akej farby je Slnko a prečo je takej farby a ako ho my vidíme. Takže najistejšie asi bude nepísať tam ohľadom farebných záležitostí vôbec nič. :-D --Eryn Blaireová 20:40, 22. jún 2007 (UTC)

takto to uz vyzera lepsie ;-). Chybaju mi ale chybajuce hlavne clanky. Potom sa to snad posunie na slaby neutral. --Maros 21:29, 22. jún 2007 (UTC)

Tak ja sa tu snažím kvôli neutrálu? :-D Inak, v kritériách na perfektný článok sa nespomína, že tam musia byť nejaké hlavné články. A okrem toho ja som tam nijaké hlavné články nechcela - to Wizzard ich tam zaviedol.--Eryn Blaireová 08:48, 23. jún 2007 (UTC)

No ja som si myslel, ze sa snazis lebo chces aby tu bol dobry clanok. Upravil som to - pozri sa na to. Hlas menim na Neutral. Na "za" to podla mna nie je. Dalsie vyhrady, resp. navrhy na vylepsenia:

Obrazky: hned na zaciatku su takmer 2 rovnake. Pozri napr. angl. wikipediu, hodil by sa napr. ten obrazok Fraunhoferovych ciar, grafy slnecnej aktivity (z en alebo de) atd.

referencie v texte: myslim, ze prave v takomto clanku su nevyhnutne. Udaje sa roznia podla zdrojov, preto je nevyhnutne ich uvadzat. Inak sa neda posudit aktualnost a relevantnost zdroja

Kapitola "Vyznam": Stale s nou nie som spokojny...

Ohsahovo: Ak to porovnam s anglickym clankom, tak je ten slovensky este stale pozadu - mnohe veci su tam lepsie popisane a vysvetlene ako tu. --Maros 14:24, 23. jún 2007 (UTC)

Tie obrázky sú vecou vkusu, mne sa zase vôbec nepáčia tie, ktoré sú na anglickej wiki. Referencie, ako som už spomínala, sa nedajú urobiť tak ako k tvojim článkom - môj text štylisticky neprislúcha k nijakému textu. Maximálne by sa dali urobiť k číselným údajom, ale neviem, či by to malo nejaký význam. A k tomu obsahu - s anglickou Wikipédiou to žiaľ neviem porovnať, pretože moju slovnú zásobu v angličtine tvorí asi tak 50 slov vrátane členov. Niekedy vám normálne závidím, že vy, čo viete anglicky, môžete dopĺňať a prekladať z en wiki. Ale ja som bohužiaľ odkázaná len na slovenské a české zdroje. Ak chceš niečo doplniť či prerobiť podľa en, tak nech sa páči, ale ja to skrátka urobiť nemôžem ani keby som chcela. --Eryn Blaireová 19:12, 23. jún 2007 (UTC)

nanestaste mam stale malo casu (aj upravu "mojich" clankov) ale ked sa niekedy k tomu dostanem skusim s tym nieco urobit. Nateraz som pridal aspon jeden obrazok - ked neprsi tak aspon kvapka :-). --Maros 13:37, 25. jún 2007 (UTC)

Hm, kde som to už len čítala? Keď už sa niekto s článkom babre dlhé hodiny, očakáva väčšiu reakciu ako skopírovaný príspevok. V každom prípade, referencie som už doplnila, dúfam, že ich je dosť. --Eryn Blaireová 18:17, 6. jún 2007 (UTC)

aha nebolo to deja vu ... uz som sa zlakol co mi zas je. :D — Kandy Talbot 18:21, 6. jún 2007 (UTC)

tiez mi to tak niekedy pripada... :D—Maros 20:35, 6. jún 2007 (UTC)

tak si to teda precitam. Radsej by som tie referencie videl v texte (ako napr. en Slnko), ale co uz. Inak ked spominas dlhe hodiny babrania - tu nejde o ocenenie za usilovnost ale o oznacenie clanku za najlepsi, a taky musi splnat urcite kriteria. Takze nevztahuj kritiku na seba, hodnotim iba o clanok. —Maros 20:31, 6. jún 2007 (UTC)

Priznám sa, že som nikdy nepochopila, ako tie referencie na anglickej Wikipédii fungujú. --Eryn Blaireová 13:52, 7. jún 2007 (UTC)

Diskusia

Joey T:Predpokladám, že o slnečnej aktivite ešte bude samostatný článok, tak, ako sú už napríklad články o jednotlivých vrstvách a útvaroch na slnku.--Eryn Blaireová 07:17, 8. jún 2007 (UTC)

peko:Dobre, popremiestňovala som tie kapitoly do trochu logickejšieho poradia. Ani mne tá pôvodná štruktúra bohvieako nesedela, no chcela som čo najviac rešpektovať pôvodných autorov. Vývoj predstáv som však nechala na začiatku, pretože takáto štruktúra býva v mnohých astronomických knihách (ako napr. Vojtech Rušin: Slnko, môj hlavný zdroj) a myslím, že to má svoj dôvod. Vrsty Slnka som zmenila na Stavba Slnka. --Eryn Blaireová 07:17, 8. jún 2007 (UTC)

Gbaor:Ja som však nikde z nijakej knihy necitovala. Nič tam nie je odslova doslova odpísané. Možno tak 2-3 vety v celom texte. Ja však najčastejšie píšem tak, že si prečítam dva alebo viac textov o téme a potom to skĺbim do vlastného, štylisticky originálneho textu. Mimochodom, to (1) a (2) som tam ja nepísala. Odstránila som tie čísla, ale neviem, ako inak by sa to ešte dalo preštylizovať - je to dôležitý údaj, v nejakej forme by tam mal zostať. --Eryn Blaireová 07:17, 8. jún 2007 (UTC)