Wikipédia:Odporúčané články (2022)
2004 - 2005 - 2006 - 2007 - 2008 - 2009 - 2010 - 2011 - 2012 - 2013 - 2014 - 2015 - 2016 - 2017 - 2018 - 2019 - 2020 - 2021 - 2022 - 2023 - 2024
2022[upraviť | upraviť zdroj]
1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12
1/2022[upraviť | upraviť zdroj]
Pink Floyd bola anglická rocková skupina, ktorá sa sformovala v Londýne v roku 1965. Kapela, ktorá sa na hudobnej scéne presadzovala ako predstaviteľ psychedelického popu, bola príznačná vetvenými hudobnými kompozíciami, experimentovaním so zvukmi, filozoficky zameranými textami a prepracovanými koncertnými vystúpeniami sa stala jednou z lídrov progresívneho rockového žánru. Pink Floyd patrí medzi komerčne najúspešnejšie a najvplyvnejšie skupiny v histórii populárnej hudby.
Skupinu Pink Floyd založili študenti polytechnickej univerzity v Londýne: Syd Barrett (gitara, spev), Nick Mason (bicie nástroje), Roger Waters (basová gitara, spev) a Richard Wright (klávesy, spev). Pod vedením ich vtedajšieho lídra, Syda Barretta štvorica vydala dva úspešné, rebríčkové single a debutový album, The Piper at the Gates of Dawn (1967). V decembri roku 1967 sa k skupine pridal spevák a gitarista, David Gilmour, v apríli nasledujúceho roku Syd Barrett z dôvodu duševného ochorenia z kapely odišiel. Primárnym autorom textov a lídrom tématického smerovania nasledujúcich najúspešnejších konceptuálnych albumov skupiny, The Dark Side of the Moon (1973), Wish You Were Here (1975), Animals (1977), The Wall (1979) a The Final Cut (1983) bol Roger Waters. Okrem štúdiových projektov kapela nahrala aj niekoľko albumov s filmovou hudbou.
2/2022[upraviť | upraviť zdroj]
Eupalinov tunel (starogr. Ευπαλίνειο όρυγμα – Eupalineio orygma) je staroveký podzemný akvadukt na gréckom ostrove Samos, postavený v 2. polovici 6. storočia pred Kr. Je považovaný za jeden z technických divov antického sveta.
Ako väčšina ostrovov v oblasti Egejského mora prekonal aj Samos búrlivú históriu vzostupov i pádov. Najväčší rozmach dosiahol za tyrana Polykrata, ktorý sa zmocnil vlády v 2. polovici 6. storočia pred Kr. (538 – 522 pred Kr.) obzvlášť drsným spôsobom, keď sa postupne zbavil oboch svojich bratov, s ktorými sa o územie ostrova pôvodne delil. Jedného z nich zabil a druhého proste vyhnal. Preslávil sa ako úspešný vládca a dobyvateľ okolitých ostrovov. Za jeho vlády dochádza na ostrove k budovaniu veľkých stavieb. Takouto pozoruhodnou stavbou, ktorej býva prisudzovaný prívlastok „div sveta“ je vodovodný tunel, ktorý na jeho príkaz okolo roku 530 pred Kr. vybudoval Eupalinos, syn Naustrofa z Megary.
3/2022[upraviť | upraviť zdroj]
Orión je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie, jedno z najznámejších súhvezdí vôbec. Nachádza sa na nebeskom rovníku a je v rôznych častiach roka pozorovateľné z celej Zeme, preto je ho možné jednoducho identifikovať. Jeho nájdenie uľahčuje to, že jeho základný obrazec tvoria jasné a nápadné hviezdy.
Toto súhvezdie predstavuje mytologického lovca Orióna. V starých hviezdnych mapách bol znázorňovaný s kyjakom v jednej ruke a v druhej držal štít, ktorým sa bránil pred útočiacim Býkom. Dve jeho najjasnejšie hviezdy, Betelgeuze a Rigel patria medzi desať najjasnejších hviezd oblohy. Vďaka jasným hviezdam a výraznému obrazcu predstavuje Orión dôležitý orientačný bod medzi zimnými súhvezdiami. Cez oblasť súhvezdia prechádza Mliečna cesta a nebeský rovník, ktorý prechádza známym asterizmom troch hviezd zvaným Oriónov pás. V súhvezdí Orión sa nachádza množstvo emisných aj reflexných hmlovín, hviezdotvorných oblastí aj otvorených hviezdokôp, ktoré predstavujú veľmi vďačné pozorovacie objekty pre amatérskych astronómov. Medzi najznámejšie objekty hlbokého vesmíru patrí Veľká hmlovina v Orióne, oblasť vzniku nových hviezd, ktorá je viditeľná aj voľným okom. Zaujímavosťou je, že keď Orión zapadá za horizont, práve vychádza Súhvezdie Škorpión. V mytológii Orióna usmrtil práve škorpión.
4/2022[upraviť | upraviť zdroj]
Práva zvierat sú morálne alebo legálne nároky prisúdené zvieratám, hlavne kvôli ich komplexným poznávacím, emočným a sociálnym životom alebo ich schopnostiam prežívať fyzickú a psychickú bolesť a pôžitok. Historicky tieto práva podmienil filozofický a právny vývoj, vedecké chápanie človeka a zvierat, etické a náboženské dôvody ako aj prirodzené spojenie medzi človekom a zvieraťom.
Myšlienka náležitého správania k zvieratám je na západe veľmi stará. starogrécki a starorímski filozofi diskutovali o otázke práv zvierat s ohľadom na ľudskú morálku. V starovekom Grécku boli ovplyvnené najmä tieto filozofické smery: animizmus, vitalizmus, mechanizmus a antropocentrizmus.
5/2022[upraviť | upraviť zdroj]
Spektrálna klasifikácia je klasifikácia hviezd založená na teplote hviezdneho povrchu – fotosfére. Túto teplotu možno zistiť na základe absorpčných spektrálnych čiar, čo sú tmavé čiary v obraze získanom prístrojom zvaným štrbinový spektrograf. Poloha a intenzita absorpčných spektrálnych čiar závisí od toho, ktoré energetické hladiny atómov rôznych prvkov sú obsadené a obsadenie energetických hladín zase priamo závisí od teploty prostredia, v ktorom sa atómy nachádzajú. V prípade spektrálnej klasifikácie ide o analýzu absorpčných čiar vytvorených atómami v hviezdnej atmosfére, predovšetkým vo fotosfére.
Svetlo z fotosféry hviezd sa v prípade mriežkového spektrografu (typ štrbinového spektrografu) analyzuje štiepením optickou mriežkou. Tá svetlo rozdelí na zväzky rôznych vlnových dĺžok, čiže rozličných farieb. Vlnové dĺžky sa odlišujú svojimi smermi. Objektív spektrografu sústredí tieto jednofarebné zväzky do ohniskovej roviny, čím sa vytvoria jednofarebné (monochromatické) obrazy vstupnej štrbiny nazývané spektrum. V spektre každá čiara predstavuje atóm alebo ión chemického prvku.
6/2022[upraviť | upraviť zdroj]
Mennofer alebo Mennefer alebo Memfis (starogr. Μέμφις, lat. Memphis, arab. منف) bolo hlavné mesto prvého dolnoegyptského nomu a v období Starej ríše prvé hlavné mesto zjednoteného Egypta, t. j. od jeho založenia až približne po rok 2200 pred Kr. Hlavným mestom bol ešte počas krátkeho obdobia v Novej ríši a správnym mestom počas celého staroveku. Jeho ruiny sa dnes nachádzajú v okolí dediny Mít Rahína v dnešnom Egypte, južne neďaleko Káhiry.
Podľa legendy, ktorú spomína staroegyptský historik Manehto, mesto založil faraón Meni okolo roku 3000 pred Kr. Mennofer bol v staroveku vždy významnou metropolou stredomorskej oblasti. Ležal v ústí nílskej delty a bol dôležitým kultúrnym a spoločenským uzlom krajiny. Nachádzal sa v ňom významný riečny prístav Perunofer, ktorý zabezpečoval logistické spojenie pre hustú sieť remeselných dielní, manufaktúr a skladísk, ktorá produkovala potraviny, nástroje a ďalší tovar pre celú starovekú ríšu. Počas svojho najvýznamnejšieho obdobia bol obchodným, remeselným a náboženským centrom širokého regiónu. Hlavným mestským božstvom bol boh Ptah, ochranca remesiel a remeselníkov. Jeho veľký chrám Hutkaptah bol jedným z najdôležitejších stavieb v meste a v krajine. Z jeho gréckeho názvu pochádza súčasné meno krajiny Egypt.
7/2022[upraviť | upraviť zdroj]
Benátska republika, celým menom Najjasnejšia benátska republika, po taliansky Serenissima Repubblica di Venezia alebo Najjasnejšia republika sv. Marka, Serenissima Repubblica di San Marco, bol štát na Apeninskom polostrove okolo mesta Benátky, ktorý existoval od 8. storočia do roku 1797. Neskôr krátko existovala republika s centrom v Benátkach ešte v revolučnom období 1848 až 1849.
Na vrchole svojej moci ovládali Benátky okrem svojho okolia aj Dalmáciu (v dnešnom Chorvátsku), Krétu, časť gréckeho pobrežia a ďalšie oporné body a ostrovy v Stredomorí. Išlo o významnú námornú mocnosť, ktorá zabezpečovala najmä obchod medzi Európou a Blízkym východom. Politicky išlo po väčšinu času o zmiešanú formu vlády, v ktorej malo vplyv meštianstvo aj aristokracia, a ktorú zastrešoval doživotne volený dóža, ústavou obmedzený panovník. Benátsky štát a jeho vládnuca trieda boli aj významnými mecenášmi umelcov a zapísali sa tak do dejín európskej architektúry, hudby a výtvarného umenia.
8/2022[upraviť | upraviť zdroj]
Fosfor (z gréčtiny phosphorus – svetlo nosiaci) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku P a protónové číslo 15. Ako čistá látka sa vyskytuje v niekoľkých modifikáciách. Elektrónová konfigurácia fosforu je 1s2 2s2 2p6 3s2 3p3 a vo valenčných p orbitáloch má tri nespárené elektróny. V zlúčeninách sa vyskytuje v oxidačných stupňoch od -III po V. Fosfor a jeho zlúčeniny majú široké využitie v rôznych odvetviach priemyslu od zložiek zubných pást po pesticídy.
Fosfor ako látku poznali pravdepodobne už starovekí Gréci a Rimania, no neskôr upadol do zabudnutia. V 12. storočí ho znovu objavili arabskí alchymisti a v Európe ho prvýkrát pripravil nemecký alchymista Hennig Brand v roku 1669. Brand nechal niekoľko dní rozkladať ľudský moč, potom ho zahustil a nakoniec destiloval pri vysokej teplote. Pary nechal skondenzovať pod vodou dúfajúc, že sa vyzráža zlato. No namiesto toho získal bielu voskovitú látku, ktorá v tme svetielkovala. Túto látku nazval phosphorus, aj keď ešte netušil, že izoloval nový prvok.
9/2022[upraviť | upraviť zdroj]
Frank Zappa (* 21. december 1940, Baltimore, Maryland, USA – † 4. december 1993, Los Angeles, Kalifornia) bol americký hudobník, kapelník, hudobný skladateľ, producent, gitarista a filmár. Jeho práca bola charakteristická nekonformným prístupom, voľnými improvizáciami, experimentovaním so zvukmi, hudobnou virtuozitou a satirickým pohľadom na americkú kultúru. V svojej viac ako 30 ročnej kariére sa venoval viacerým hudobným žánrom. Je producentom väčšiny z viac ako 60 albumov, ktoré vydal ako sólový hudobník, alebo so svojou skupinou The Mothers of Invention. Frank Zappa režíroval aj celovečerné filmy a hudobné videá a bol autorom grafických návrhov obalov hudobných albumov.
Počas života bol Frank Zappa vysoko produktívnym, plodným umelcom. Bol rešpektovaný hudobnou kritikou, ale aj kolegami z jeho hudobnej brandže. Ako nezávislý umelec dosahoval komerčný úspech hlavne v Európe. Ovplyvnil mnohých hudobníkov a hudobných skladateľov. Medzi jeho ocenenia patrí aj uvedenie do Rokenrolovej sieni slávy (1995), či cena Grammy za celoživotný prínos z roku 1997. V roku 2004 časopis Rolling Stone dal Franka Zappu na 71. miesto zoznamu „Stovky najlepších hudobníkov všetkých čias“ a v roku 2011 na 22. miesto zoznamu „Stovky najlepších gitaristov všetkých čias“.
10/2022[upraviť | upraviť zdroj]
.jpg)
Páskované železné rudy (z angl. banded iron formations, tiež známe pod skratkou BIF) sú charakteristický typ usadenej železnej rudy, ktorý vznikal hlavne v proterozoiku a archaiku pred asi 1,8 až 3,8 miliardami rokov. Sú však známe aj mladšie výskyty týchto hornín. Skladá sa z opakujúcich sa vrstiev oxidov železa, z ktorých je najdôležitejší magnetit (Fe3O4), hematit (Fe2O3) a niektoré silikáty železa (chamosit), ale tiež na železo chudobných vrstiev tvorených bridlicami a rohovcami alebo pyritom. Pri vyššom stupni metamorfózy sa tieto horniny menia na železité svory, železité kremence (itabarity) alebo jaspility. Sú preto niekedy zaraďované medzi metamorfované ložiská nerastných surovín. Páskované železné rudy sú dnes ekonomicky najdôležitejšími rudami železa na Zemi. Obsah železa v týchto horninách zvykne byť vyšší ako 15 %.
Možno ich nájsť na takmer všetkých štítových oblastiach Zeme. V Európe sú to hlavne ložiská Kryvyj Rih na Ukrajine a menšie na povrch vystupujúce oblasti rozsiahlejšej štruktúry označovanej Kurská magnetická anomália, nachádzajúce sa v Rusku. Ďalšie ložiská tohto typu sa nachádzajú v Nórsku, Švédsku a Grónsku.
11/2022[upraviť | upraviť zdroj]
Punk rock alebo punk je žáner rockovej hudby, ktorý sa vyvinul v polovici 70. rokov 20. storočia. Korene má v garážovom rocku a iných hudobných formách dnes známych pod názvom protopunk. Punkrockové skupiny sa vyhýbali tomu, čo chápali ako výstrelky komerčného rocku 70. rokov 20. storočia; vytvorili rýchlu, náročnú hudbu, obyčajne s krátkymi piesňami, jednoduchou inštrumentáciou a nezriedka s politickými textami vystupujúcimi proti establishmentu. Punk rock si osvojil prístup DIY (Do it Yourself – Urob si sám); mnohé kapely si samy produkujú nahrávky a distribuujú ich pomocou neformálnych ciest.
Výraz „punk rock“ začali používať začiatkom 70. rokov americkí rockoví kritici v súvislosti s garážovými kapelami. Predvoj nového hnutia s týmto názvom, ktoré sa začalo formovať v rokoch 1974 až 1976, tvorili interpreti ako Patti Smith, Television a Ramones z New Yorku; Sex Pistols, The Clash a The Damned z Londýna; The Runaways z Los Angeles; a The Saints z Brisbane. V roku 1976 sa v Spojenom kráľovstve stal významným kultúrnym fenoménom, keď sa objavila s tým spojená punková subkultúra, vyjadrujúca mladícky odpor, s čím bol spojený charakteristický štýl odievania a ozdôb (ako sú zámerne urážlivé tričká, kožené bundy, vybíjané opasky, špendlíky, či sado-maso oblečenie), a rôzne antiautoritatívne ideológie.
12/2022[upraviť | upraviť zdroj]
Barnardova hviezda je hviezda v súhvezdí Hadonos, ktorá má zo všetkých hviezd najrýchlejší vlastný pohyb po oblohe (10,34 " za rok). Tento objekt je od Zeme vzdialený necelých šesť svetelných rokov, čím je v poradí štvrtou najbližšou hviezdou k Slnku, po troch hviezdach sústavy Alfa Centauri. Hoci leží tak blízko, je iba hviezdou deviatej magnitúdy, a preto je na jej pozorovanie potrebný ďalekohľad.
Ide o málo hmotného červeného trpaslíka spektrálnej triedy M4. V infračervenej oblasti spektra žiari oveľa viac než vo viditeľnom svetle. Je to veľmi stará hviezda. Boli na nej pozorované erupcie. Zaraďuje sa medzi eruptívne premenné hviezdy typu UV Ceti. Rýchlosť jej pohybu zmeral v roku 1916 astronóm Edward Emerson Barnard, na ktorého počesť hviezda dostala svoj názov. Do tej doby bola za hviezdu s najrýchlejším známym pohybom po oblohe považovaná Kapteynova hviezda.