Wikipédia:Overiteľnosť

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Toto je odporúčanie Wikipédie.
Pozri tiež: Wikipédia:Odporúčania
Publikujte len overiteľné informácie!
Články Wikipédie by mali byť založené na spoľahlivých publikovaných zdrojoch. Táto stránka je súhrnom kritérií, ako zabezpečiť overiteľnosť citovaných zdrojov. Je založená na zásade publikujte len overiteľné informácie a súvisí s pravidlami Wikipédia:Spoľahlivé zdroje a Wikipédia:Žiadny vlastný výskum.
  1. Články by mali obsahovať iba informácie, ktoré boli zverejnené v spoľahlivých zdrojoch.
  2. Redaktori by mali pri každej novej informácii citovať spoľahlivé zdroje. Nepodložené informácie môže ktokoľvek spochybniť a odstrániť z článku.
  3. Povinnosť citovať spoľahlivé zdroje má redaktor, ktorý informáciu pridal, nie redaktor, ktorý sa ju rozhodol spochybniť alebo odstrániť.


Základným kritériom na uvedenie ľubovoľného faktu vo Wikipédii je overiteľnosť, nie pravdivosť. Overiteľnosť v tomto kontexte znamená, že každý čitateľ musí mať možnosť skontrolovať, či bol materiál pridaný do Wikipédie už uverejnený v spoľahlivom zdroji. Redaktori by mali poskytnúť spoľahlivý zdroj k materiálu, ktorý niekto spochybní, alebo by mohol spochybniť, inak je možné materiál odstrániť.

Overiteľnosť je jedna z troch kľúčových zásad, ktoré sa týkajú obsahu. Ďalšími dvomi sú nestrannosť a zákaz publikovať vlastný výskum. Tieto tri zásady spoločne určujú typ a kvalitu materiálu, ktorý je prijateľný ako obsah wikipedického článku. Nemali by sa interpretovať nezávisle od seba a redaktori by sa mali oboznámiť so všetkými tromi zásadami.


Informácie vo Wikipédii by mali byť dôveryhodné. Nedokázané fakty, názory, teórie a argumenty môžu byť uvedené v článku iba vtedy, ak už boli publikované dôveryhodným a rešpektovaným alebo inak vo vzťahu k téme spoločensky významným zdrojom. V článku by mal byť tento zdroj vždy uvedený. Akákoľvek informácia, ktorá nie je overiteľná, a ktorá nemá uvedený zdroj, môže byť vymazaná.

To znamená, že vo Wikipédii publikujeme iba také informácie, ktoré sú priamo overiteľné. Neuvádzajú sa teda priamo spochybniteľné fakty, teórie alebo názory ako fakt, ale nepochybné informácie o tom, kto a kedy také spochybniteľné alebo pochybné fakty, teórie alebo názory významným spôsobom uverejnil, a pokiaľ je to možné, aj námietky alebo opačné názory. V takom prípade má byť uvedený aj odkaz na dôveryhodný zdroj. Za spochybniteľné je možné považovať aj tvrdenia, ktoré sú väčšinovo alebo všeobecne prijímané, ako aj tvrdenia, ktoré sú považované za menšinové alebo neobvyklé.

Uvedené tri základné pravidlá sú nedotknuteľné a nie je možné ich nahradiť alebo zmeniť pomocou iných doplňujúcich pravidiel alebo vzájomnou dohodou.

Neoveriteľnosť, pravdivosť[upraviť | upraviť zdroj]

Neoveriteľnosť v tomto kontexte neznamená, že by mal Wikipedián overovať, či je informácia v článku v denníku SME pravdivá. Informácia zo zdroja tohto stupňa dôveryhodnosti by však nemala byť vo Wikipédii uvedená ako pravdivý fakt sám o sebe, ako informácia o tom, že podľa redaktorov denníka SME sa stala konkrétna udalosť. Informácie sa odporúča overiť v iných významných zdrojoch, nie však vlastným výskumom založeným na iných metódach ako na porovnávaní zdrojov informácií. Výsledky vlastného výskumu nie je možné vo Wikipédii publikovať. Články preto môžu obsahovať iba informácie, ktoré už boli publikované v dôveryhodnom zdroji. Ak je dôvod ich považovať za spochybniteľné, neuvedú sa informácie ako fakt sám o sebe, ale ako informácia o tom, že citovaný zdroj také tvrdenie uviedol. V takom prípade je vhodné uviesť možné námietky aj vtedy, ak pochádzajú z menej významného zdroja, aby používateľ Wikipédie bol upozornený na nutnosť informáciu overiť. Napríklad aj pravdivé informácie bez možnosti overenia môžu byť pre Wikipédiu bezcenné.

Príkladom medzi overiteľnosťou a pravdou je nasledujúci prípad. Predpokladajme, že píšeme článok o známej fyzikálnej teórii X, o ktorej referoval uznávaný odborný časopis, a preto je daná informácia vhodná na uverejnenie vo Wikipédii. Počas práce na článku sa stretneme so známym fyzikom W, ktorý vyhlási: „Podľa môjho názoru je teória X úplne chybná.“ Dokonca aj vtedy, ak túto vetu prednesie sám autor teórie X, nemali by sme túto informáciu v článku uvádzať, pokiaľ o výhrade daného fyzika nebude informovať významný alebo dôveryhodný overiteľný zdroj mimo Wikipédie. Ani potom nebude encyklopedickou informáciou, že teória X je zlá, ale to, že fyzik W sa o nej tak vtedy vyjadril. Avšak aj teóriu X je vhodné neuvádzať ako absolútny pozitívny fakt, ale ako teóriu autora XY uverejnenú v Z.

Prečo? Pretože teória bez uvedenia zdroja alebo nezverejnená námietka proti nej nie sú overiteľné spôsobom, ktorý by mohol uspokojiť ostatných editorov alebo čitateľov. Čitatelia nevedia, kto sme my, redaktori Wikipédie. Len ťažko môžeme v článku uviesť svoje telefónne číslo a chcieť od každého čitateľa, aby nám zavolal a informáciu si overil. Keby sme to aj urobili, čitatelia by nám nemuseli veriť.

Aby sme mohli takúto informáciu uviesť v článku, mali by sme najprv presvedčiť nejakého dôveryhodného alebo aspoň významného vydavateľa novín alebo časopisov, aby on sám najprv túto novinku uverejnil. Taký vydavateľ sa pravdepodobne pokúsi informáciu overiť z niekoľkých zdrojov, prípadne z pôvodného zdroja.

Wikipédia nemá k dispozícii dôsledný mechanizmus na overenie faktov. Práve preto je pravidlo overiteľnosti a pravidlo o nevykonávaní vlastného výskumu také dôležité.

Len čo dôveryhodný alebo významný vydavateľ uverejnil túto informáciu, môžeme ju bez problémov uviesť aj v našom článku s citovaním zdroja.

Články by mali vychádzať z dôveryhodných zdrojov, o ktorých je všeobecne známe, že publikované fakty preverujú a sú presné. Pre vedecké témy by to mali byť predovšetkým vedecky recenzované publikácie, pre bežné témy to môže byť aj denník, časopis alebo súkromný alebo úradný web, pokiaľ spĺňa základné známky dôveryhodnosti a nie je úplne anonymný.

Pokiaľ je to možné, uvádzame prednostne slovenské, prípadne české zdroje, pretože tak si môže informáciu overiť najširší okruh čitateľov a editorov. Ak je to možné, uvádzame zároveň originálne zdroje čo najbližšie pôvodu informácie.

Bremeno dôkazov[upraviť | upraviť zdroj]

Bremeno dôkazov leží na tom, kto informácie do článku pridal. Editori by preto mali citovať svoje zdroje.

Každá informácia, ktorá nemá uvedený zdroj, môže byť odstránená. Ak informácia nie je zjavne nedôveryhodná, je vhodné informáciu namiesto odstránenia preformulovať tak, aby jej overiteľnosť bola zrejmá. Je žiaduce, aby editor vždy dostal príležitosť zdroj doplniť. Pokiaľ žiadame doplnenie zdroja, uvedieme to na diskusnej stránke príslušného článku, prípadne môžeme do článku umiestniť šablónu {{Bez zdroja}}.

Ak sa článok týka žijúcej osoby, je možné v istých prípadoch odstrániť neozdrojované a neoveriteľné informácie okamžite. Pokiaľ odstraňujeme akékoľvek informácie, nezabúdame byť zdvorilí.

Zdroje s nejasnou dôveryhodnosťou[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje s nejasnou dôveryhodnosťou sú zdroje, ktoré podľa skúseností nie vždy uverejňujú fakty, alebo kde je nejasný alebo nespoľahlivý spôsob, akým s faktami pracujú. Pokiaľ pochádzajú informácie iba zo zdroja s nejasnou dôveryhodnosťou, napríklad z bežných verejných informačných prostriedkov a sú málo dôležité, je možné ich aj odstrániť. Pokiaľ sú dôležité, je vhodné vyžiadať si ešte iný zdroj a informáciu preformulovať tak, aby bola zrejmá jej obmedzená dôveryhodnosť, napríklad: „Podľa denníka SME...“

Odkazy na vlastné zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Ktokoľvek si môže vytvoriť svoju vlastnú webovú stránku, prevádzkovať svoj blog alebo vydať knihu vlastným nákladom, a vydávať sa tak za experta v nejakej oblasti. Preto sú knihy publikované vlastným nákladom alebo neprestížnym vydavateľstvom, osobné webové stránky a blogy všeobecne zdrojom s nejasnou dôveryhodnosťou. Dôveryhodnosť takého zdroja je potrebné posudzovať podobne ako dôveryhodnosť akéhokoľvek iného zdroja, teda podľa dôveryhodnosti autora, istoty jeho autorizácie a skúseností s jeho doterajšou činnosťou. Ak ide o web známeho a dôveryhodného výskumníka alebo novinára a nie sú pochybnosti o jeho autorstve, môže byť aj tento zdroj považovaný za vysokodôveryhodný. Okrem iného, ak sú informácie na výskumníkovom blogu naozaj zaujímavé, pravdepodobne ich skôr či neskôr uverejní aj iný dôveryhodný zdroj.

Odkazy na vlastné zdroje v článku o sebe samom[upraviť | upraviť zdroj]

Odkazy na vlastné zdroje alebo iné publikované zdroje s nejasnou dôveryhodnosťou je možné použiť ako zdroj v článku o sebe samom. Napríklad, oficiálna stránka skupiny môže byť použitá ako zdroj v článku o danej skupine, pokiaľ informácie na oficiálnej stránke sú dôležité, nie sú iba samochválou a nie sú v rozpore s informáciami, ktoré poskytujú iné dôveryhodné zdroje. Vlastná stránka žijúceho politika je spoľahlivý zdroj informácií o jeho sebaprezentácii, nie však o svojej pravdivosti.

Článok z Wikpédie nie je spoľahlivý zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Nepoužívajte články z Wikipédie ako spoľahlivý zdroj (ani z tejto Wikipédie, ani z Wikipédie v iných jazykoch), pretože Wikipédia sa považuje za zdroj vytvorený používateľmi. Ako zdroje tiež nepoužívajte webové stránky, ktoré zrkadlia obsah Wikipédie, alebo publikácie, ktoré sa spoliehajú na materiál z Wikipédie. Obsah z článku na Wikipédii sa nepovažuje za spoľahlivý, pokiaľ nie je podporený citovaním spoľahlivých zdrojov.

Ostatné komentáre[upraviť | upraviť zdroj]

To, že je informácia overiteľná, ešte nemusí byť dôvod na to, aby bola publikovaná vo Wikipédii. Rovnako nie je potrebné publikovať každú informáciu len preto, že je pravdivá. Vedľajším efektom je, že pokiaľ nie je vlastný výskum podporený dôveryhodným zdrojom, nie je možné informácie tohto druhu uverejniť.