Wikipédia:Vyhnite sa vyhýbavým slovám

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Crystal discussion philosophy 3.png Toto je odporúčanie Wikipédie.
Pozri tiež: Wikipédia:Odporúčania
Odporúčania a návody
Obsah
Správanie sa
Mazanie
Upravovanie stránok
Buďte smelí pri úprave stránok
Konvencie
Názov článku
Návody a štýl
Súčasť série Návody a štýl

Vyhýbavé slová alebo kľučky sú slová či frázy, ktorými sa do článku pašujú predsudky a zaujatosť pomocou zdanlivo podoprených tvrdení, ktoré sú pripisované anonymným zdrojom. Vyhýbavé slová dávajú punc autoritatívneho tvrdenia bez toho, aby čitateľ dostal možnosť rozhodnúť, či sú zo spoľahlivého zdroja. Pokiaľ tvrdenie neobstojí samo o sebe bez vyhýbavých slov, nedodržiava nestranný uhol pohľadu, je potrebné buď nájsť ku tvrdeniu zdroj, alebo ho prípadne odstrániť.

Napríklad: Paríž je najkrajšie mesto na svete“ je zaujaté tvrdenie. Použitím vyhýbavých slov získame ilúziu nezaujatého uhlu pohľadu: „Niektorí ľudia tvrdia, že Paríž je najkrajšie mesto na svete.“ Hoci je to o niečo lepšie, pretože názor nie je prezentovaný ako fakt, ide stále o neinformatívne tvrdenie. Nie je jasné kto to hovorí, kedy to bolo povedané, ani koľko ľudí si to myslí, aký typ ľudí, kde sú, či sú v nejakom zmysle zaujatí a či má toto tvrdenie vôbec nejaký význam.

Vyhýbavé slová v skutočnosti neposkytujú nestranný uhol pohľadu, iba rozširujú povesť alebo dávajú osobným názorom vágnu, nepriamu formu. Je omnoho lepšie dať názoru meno a tvár ako ho prijať anonymnému zdroju. V uvedenom príklade možno s použitím správnej formulácie a odvolaním sa na spoľahlivé zdroje získať nasledovné, informatívne a nestranné tvrdenie: „Paríž po storočia lákal umelcov z celého sveta, považujúcich ho za jednu z najinšpiratívnejších destinácii,[1] za čo si vyslúžil označenie ‚mesto umenia‘.[2] Napr. americký režisér David Lynch pokladá Paríž sa najkrajšie mesto na svete, dôvodiac: ‚Inšpiruje ma. Je miestom preplneným všemožným umením. Je úžasnou, preúžasnou oslavou umenia ako takého. Jednoducho má svoju atmosféru.‘“[3]

Niektoré vyhýbavé slová maskujú tvrdenia síce pravdivé a nestranné, ale nie dosť konkrétne a podložené. Ak nie je možné podklady hneď doplniť, je treba uvažovať, či informačná hodnota tvrdenia je vyššia než možná zaujatosť. V niektorých prípadoch môžu byť zdanlivo vyhýbavé tvrdenia presnejšie a nestrannejšie ako obyčajné citácie.

Nižšie nájdete konkrétne príklady a spôsoby, ako sa používaniu vyhýbavých slov vyhnúť.

Neadresné odvolávanie sa na autoritu alebo všeobecné mienenie[upraviť zdroj]

veda dokazuje, že..., vedecká obec sa zhoduje na tom, že..., hlavný prúd vedeckej obce tvrdí..., viacerí odborníci argumentujú, že..., niektorí vedci tvrdia, že..., výskumy ukázali..., často sa píše o tom, že..., kritici konštatujú, že..., všeobecne sa pokladá za...
„Americkí vedci zistili že ľudia veria všetkému čo americkí vedci zistili.“

Neadresné odvolávanie sa na autoritu alebo „všeobecnú mienku“ – ako sú vyššie uvedené príklady – dodávajú zdanie opory nejakému tvrdeniu tým, že sa odvolávajú na bližšie nešpecifikovanú, abstraktnú skupinu („vedci“, „odborníci“, „verejnosť“ ap.), ktorá má byť pôvodcom toho tvrdenia. Bez pomenovania konkrétneho pôvodcu tvrdenia (konkrétny vedec či tím vedcov, výsledky konkrétnych prieskumov verejnej mienky, konkrétny výskum ap.) ale vyznievajú naprázdno. Hrozí tiež, že samotný redaktor Wikipédie takýmto spôsobom prepašuje svoje myšlienky a označí ich takýmto spôsobom, aby im dodal váhu.

Príkladom odvolávania sa na abstraktnú vedeckú autoritu môže je nasledovné tvrdenie z článku Tacitus o Kristovi.

  • Nesprávne:
    • Vedci tvrdia, že žiadny kresťanský pisár by nepoužil také pohŕdavé výroky o kresťanstve.[4]
  • Správne:
    • Teológovia a historici cirkevných a biblických dejín ako Andreas J. Köstenberger, Robert E. Van Voorst, Leonard Scott Kellum či Charles L. Quarles tvrdia, že žiadny kresťanský pisár by nepoužil také pohŕdavé výroky o kresťanstve.[5][6]

Na nižšie uvedenom príklade možno vidieť, že takéto tvrdenia môžu byť v niektorých prípadoch opodstatnené a pravdivé, avšak pokiaľ chýba zdroj (resp. presné označenie pôvodcu tvrdenia), samotná pasáž vyznieva nejednoznačne či až zaujato:

  • Nesprávne: Nasledovná veta uvádza tvrdenie, ktoré nie je doložené a nie je uvedený pôvodca tvrdenia:
    • Milton Friedman je považovaný za jedného z najvýznamnejších ekonómov 20. storočia.
  • Správne: V tomto prípade je na začiatku odseku rovnaké tvrdenie, ale hneď nasleduje odôvodnenie s uvedením pôvodcov tvrdení, pričom sú doložené referencie, kde si môže čitateľ overiť a zistiť podrobnosti:
    • Milton Friedman je považovaný za jedného z najvýznamnejších ekonómov 20. storočia. V prieskume vykonanom medzi americkými profesormi ekonómie sa zaradil na druhé miesto, tesne za Johna Maynarda Keynesa[7] a časopis The Economist ho označil za „najvplyvnejšieho ekonóma druhej polovice 20. storočia [...], pravdepodobne celého [storočia].[8]

Slovakocentrizmus, europocentrizmus ap.[upraviť zdroj]

...na našom území, ...v našich dejinách, ...u nás, ...náš najvýznamnejší
Wikipédia je univerzálnou, nie vlastivednou encyklopédiou.

Je nutné mať na pamäti, že Wikipédia je univerzálnou encyklopédiou. Nemá ambíciu plniť úlohu vlastivednej encyklopédie či inak geograficky alebo etnograficky vymedzeného náučného zdroja. Preto je potrebné vyhýbať sa neurčitým formuláciám, ktoré hľadia na problematiku z geografického či historického pohľadu Slovenska, Slovákov, Európy, západnej civilizácie ap. Najčastejšie ide o výrazy „naše územie“, „v našich dejinách“, „u nás“ ap.

Vsúvanie vlastných komentárov[upraviť zdroj]

treba poznamenať, že..., je potrebné podotknúť..., je možné namietnuť, že..., je nutné spomenúť..., zaujímavosťou je, že..., bez pochýb možno tvrdiť, že..., nanešťastie..., samozrejme..., v skutočnosti..., zrejme..., údajne..., pravdepodobne..., možno, že..., mohol by byť...

Redaktori by sa mali vyhnúť vkladaniu rôznych vsuviek vyjadrujúcich komentár resp. názor, ktorý nie je podporený citovanými zdrojmi. Takéto vsuvky sa snažia zdôrazniť istú skutočnosť (napr. „treba poznamenať, že...“) či vyjadriť pochybnosť (napr. „je možné namietnuť, že...“), čím do textu vkladajú vlastnú interpretáciu a tak narúšajú nestranný uhol pohľadu. Takéto vsuvky môžu navyše do textu vniesť implikácie, ktoré postrádajú oporu v zdrojoch. Preto je nutné ich používať uvážlivo, s mierou a vždy s ohľadom na citované zdroje.

Výrazy „v skutočnosti“, „prakticky“, „fakticky“ či de facto naznačujú, že daná skutočnosť odporuje očakávaniam, preto sa treba uistiť, že ide o overiteľné a podložené tvrdenie a nie len o vlastný predpoklad. Navyše prehnané či nevhodné vsunutie tohto výrazu pôsobí rozvláčnym dojmom.

  • Nesprávne: V týchto vetách sa autori snažia uvedenými výrazmi zdôrazniť istú skutočnosť, avšak vsuvky pôsobia nadbytočne a postrádajú informačnú hodnotu.
    • Erb na vlajke Ceuty je, v skutočnosti, zase skoro identický ako na vlajke Portugalska, zobrazuje sedem hradov a päť štítov.
    • Integrované obvody sa dnes používajú prakticky vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti, kde sa využívajú elektronické prístroje.
  • Správne: V týchto prípadoch je použitie uvedených výrazov vhodné, nakoľko upozorňujú na dôležitú skutočnosť, ktorá odporuje pravdepodobným očakávaniam. Navyše v uvedenom príklade j výraz de facto je použitý ako oponymum k de iure.
    • Hoci sa ostrov Wake (angl. Wake Island) oficiálne označuje ako „ostrov“, v skutočnosti je to atol pozostávajúci z troch ostrovov (Wake, Wilkes a Peale) okolo centrálnej lagúny.
    • Severocyperská turecká republika je de facto nezávislý štát ležiaci na severnej časti ostrova Cyprus.

Nestranný text už z princípu nemôže obsahovať subjektívne hodnotenia nejakej skutočnosti, preto sa treba vyhnúť konštatovaniam typu „nanešťastie“ resp. „našťastie“. V prípade, pokiaľ chce autor zahrnúť do textu subjektívne hodnotenie, je vhodné citovať konkrétnu osobu, pričom je nutné dbať na kredibilitu a nestranný uhol pohľad (tzn. nemožno prezentovať názor len jednej strany).

  • Nesprávne:
    • Nanešťastie, v dobe geocentrického pohľadu, bola táto teória považovaná za kacírstvo.
    • Do dnešných čias sa zo sídliska Iunu, nanešťastie, takmer nič nezachovalo, keďže väčšina stavebného materiálu sa použila pri výstavbe stredovekej Káhiry.
  • Správne:
    • V dobe geocentrického pohľadu, bola táto teória považovaná za kacírstvo.
    • Do dnešných čias sa zo sídliska Iunu takmer nič nezachovalo, keďže väčšina stavebného materiálu sa použila pri výstavbe stredovekej Káhiry.


Ďalšie problémy[upraviť zdroj]

Najpodstatnejším problémom vyhýbavých slov je ich možný stret s princípom nezaujatého uhlu pohľadu. Sú tu však aj iné problémy.

  • Rozvláčnost: Vyhýbavé slová pôsobia ako vypchávka, predlžujú vety a zmenšujú hustotu informácií.
  • Trpný rod: Trpný rod povoľuje opísať činy bez činiteľa, čo je menej informatívne, napríklad „stala sa chyba“ a „urobili sme chybu“
  • Zložitá skladba viet: Vyhýbavé slová často vyžadujú vnorené vetné členy, ktorými sa implantujú do jadra vety. Napríklad „Štvorec má štyri strany“ je jednoduchá veta. „Vo všeobecnosti platí, že štvorec má štyri strany“ obsahuje okrem toho naviac vedľajšiu vetu, ktorá zbytočne sťažuje čítanie.
  • Niektorí/mnoho/väčšina/všetci/pár: Používanie vyhýbavých slov ako „Niektorí ľudia si myslia“ vedie k argumentom typu koľko ľudí si danú vec myslia. Sú to niektorí ľudia alebo väčšina ľudí? Ako veľa je mnoho ľudí? Argumentom ad populum je potrebné sa vyhýbať, pretože je to často vnímané ako známka zaisťovania si podpory pozície.
  • Opakovanie: Pokiaľ je v článku príliš často používané spojenie „X je široko považovaný za...“, začne pôsobiť neohrabane.

Vylepšovanie vyhýbavých formulácií[upraviť zdroj]

Kľúčom na odstránenie vyhýbavých slov z článkov je:

  • pomenovať zdroj pre daný názor
  • nahradiť zaujaté tvrdenia konkrétnymi faktami

Príklad: Kritika[upraviť zdroj]

Príklad vyhýbavého tvrdenia: „Niektorí ľudia predpokladajú, že George W. Bush je možno čiastočne negramotný.“

Nasledujúce tvrdenie je rovnako vyhýbavé: „Prezidentovi kritici predpokladajú, že George W. Bush je možno čiastočne negramotný.“

Ak pridáme zdroj alebo nositeľa názoru, čitateľ môže sám rozhodnúť, či môže jeho spoľahlivosti veriť:

„Michael Moore vo svojej knihe Stupid White Men napísal otvorený list Georgeovi Bushovi, v ktorom sa ho pýta: George, si schopný čítať a písať na úrovni dospelého človeka?“

Príklad: Pyšné vyhlásenie[upraviť zdroj]

S pyšnými vyhláseniami je zvlásť zložité sa vysporiadať bez vyhýbavých slov. Napríklad: „Yankees sú najlepším tímom v histórii bejzbalu.“

Láka to na preformulovanie do vyhýbavej vety: „Niektorí ľudia si myslia, že Yankees sú najlepším tímom v histórii bejzbalu.“

Ako je možné bližšie vymedziť tento názor bez jeho nositeľa? Existujú milióny fanúšikov Yankees a stovky znalcov bejzbalu, ktorí by najskôr uviedli práve Yankees ako najlepší tím v histórii. Trik spočíva práve v eliminácii pyšného vyhlásenia.

„Newyorskí Yankees vyhrali 26 titulov World Series, takmer trikrát viac než akýkoľvek iný tím.“

Pokiaľ sa obmedzíme na konkrétne a faktické informácie, môžeme sa celkom vyhnúť potrebe bližšie špecifikovať nejaké názory.

Výnimky[upraviť zdroj]

Ako pri každom pravidle, je nutné aj toto odporúčanie vyvažovať s ďalšími potrebami textu, zvlášť s potrebou stručnosti a zrozumiteľnosti. Isté špecifické výnimky je potrebné zvlášť vymenovať:

  • Pokiaľ je témou sama viera alebo názor. Napríklad „V stredoveku verila väčšina ľudí, že Slnko sa točí okolo Zeme.“ (pozn.: nie je to veľmi dobrý príklad, pretože by to bolo potrebné doložiť)
  • Pokiaľ nie sú nositelia názoru príliš rozptýlení alebo početní, aby ich bolo možné lepšie kvalifikovať, a nejde pritom o úzko odborný názor. Rad ľudí má ako domácich miláčikov najradšej psy, iní dávajú prednosť mačkám.
  • Pokiaľ sa zdôrazňuje menšinovosť iného názoru. „Hoci je Brahmsovo dielo časťou klasického hudobného kánonu, Benjamin Britten spochybnil jeho hodnotu.“ Dôležitosť Brahmsa je prakticky, hoci nie celkom, neoddiskutovateľným faktom, nie je nevyhnutne nutné dokladovať väčšinový názor, ak slúži iba ako ilustrácia minoritnosti iného názoru.
  • Pokiaľ citovaný a doložený názor alebo tvrdenie zo svojej povahy oponuje inému, opačnému, ktorý priamym spôsobom doložiť nemožno.

Referencie[upraviť zdroj]

  1. Azimi, Roxana (2015), „Foreign artists still find French inspiration“, The Guardian, 2015-02-01, https://www.theguardian.com/artanddesign/2015/feb/01/art-culture-france-paris-expats, dost. 2016-05-27 
  2. Montclos, Jean-Marie Perouse De (2003), Paris, City of Art, New York, NY: Vendome, ISBN 9780865652262 
  3. David Lynch's French connections“, The Connexion, 2010, 2010-05, http://www.connexionfrance.com/david-lynch-interview-france-paris-film-director-10712-news-article.html, dost. 2016-05-27 
  4. Van Voorst, Robert E. (2000), Jesus Outside the New Testament : An Introduction to the Ancient Evidence, Grand Rapids, MI: W. B. Eerdmans Publishing, str. 39-53, ISBN 0802843689, https://books.google.sk/books?id=lwzliMSRGGkC&pg=PA39 
  5. Köstenberger, Andreas J.; Kellum, Leonard Scott; Quarles, Charles L. (2009), The Cradle, the Cross, and the Crown : An Introduction to the New Testament, Nashville, TN: B&H Academic, str. 109-110, ISBN 9780805443653, https://books.google.sk/books?id=g-MG9sFLAz0C&pg=PA109#v=onepage&q&f=false 
  6. Van Voorst, Robert E. (2000), Jesus Outside the New Testament : An Introduction to the Ancient Evidence, Grand Rapids, MI: W. B. Eerdmans Publishing, str. 39-53, ISBN 0802843689, https://books.google.sk/books?id=lwzliMSRGGkC&pg=PA39 
  7. Davis, William L.; Figgins, Bob G.; Hedengren, David; Klein, Daniel B. (2011), „Economics Professors’ Favorite Economic Thinkers, Journals, and Blogs (along with Party and Policy Views)“, Econ Journal Watch 8 (2): 127, ISSN 1933-527X, http://econjwatch.org/file_download/487/DavisMay2011.pdf 
  8. A heavyweight champ, at five foot two : The legacy of Milton Friedman, a giant among economists“, The Economist, 2006, 2006-11-23, http://www.economist.com/node/8313925, dost. 2015-03-20